Školskí zdravotníci zohrávajú dôležitú úlohu pri hodnotení a riadení zdravotných rizík žiakov a študentov, pri osvojovaní si zdravého prístupu k správaniu detí a študentov a mnohé ošetrovateľské praktiky majú pozitívny vplyv aj na dochádzku detí a študentov do škôl, ako aj na úroveň vzdelávania. „Pôsobenie školských zdravotníkov sa ukazuje ako významný faktor,“ vysvetľuje Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).
Na Slovensku začali pôsobiť školskí zdravotníci na základe zmeny školského zákona pred dvomi rokmi s tým, že ministerstvo školstva vyhlásilo projektovú výzvu pod názvom Zdravotnícky pracovník v materskej, v základnej a v strednej škole v trvaní od septembra 2022 do konca augusta 2024. Projekt bol pripravený pre zapojenie a financovanie 90 škôl v rámci Slovenska.
Potrebný je písomný súhlas rodiča
Prostredie školy má vytvárať podmienky pre optimálny vývoj dieťaťa v jeho bio-psychosociálnych dimenziách. „Dieťa strávi v školskom systéme minimálne 10 rokov povinnej školskej dochádzky. Školské sestry môžu byť pre žiakov stabilnou dospelou osobou, s ktorou môžu byť v kontakte v priebehu školskej dochádzky. Pozíciu školskej sestry je preto dôležité v školách zachovať,“ hovorí Lazorová.
Školský zdravotník pôsobí v materských, základných a stredných školách vrátane tých pre deti so zdravotným znevýhodnením a je zamestnancom danej školy, ktorá tým za jeho činnosť preberá aj právnu zodpovednosť. Zdravotníkom môže byť lekár, sestra, verejný zdravotník, alebo zdravotnícky záchranár, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. „Zdravotnú starostlivosť dieťaťu poskytuje výlučne na základe predchádzajúceho písomného súhlasu rodiča s tým, že potrebu podávania liekov alebo iných úkonov na žiadosť rodiča predpisuje ošetrujúci lekár dieťaťa. Zároveň zdravotník v škole môže vykonávať iba tie úkony, na ktoré je oprávnený v rámci svojej kvalifikácie podľa platných predpisov,“ pripomína prezidentka SKSaPA.
Komplexné školské zdravotnícke služby zahŕňajú také zložky ako sú zdravotná starostlivosť, výchova k zdraviu, zdravé životné prostredie, programy fyzickej aktivity, poradenstvo, psychológia, sociálne služby, služby v oblasti výživy či prístupy k rodinnej spolupráci.
„Môžu významnou mierou prispievať k zlepšeniu študijných výsledkov žiakov, zmierniť problém absencie, oneskoreného a nedisciplinovaného správania sa študentov. Prínos školských sestier k efektívnosti týchto služieb je neodškriepiteľný, ako ukazujú štúdie a skúsenosti s výsledkami pôsobenia školských sestier v zahraničí,“ prízvukuje Lazorová.
Edukácia nielen detí, ale aj rodičov
V Prešovskom samosprávnom kraji sa do projektu zapojilo 19 škôl, z toho šesť základných škôl, tri základné školy s materskou školou, päť spojených internátnych škôl a päť spojených škôl. „Manažmenty zapojených škôl hodnotia pozíciu školskej sestry pozitívne a zdôrazňujú jej významnú úlohu pri riešení situácie súvisiacej so zhoršením zdravotného stavu žiaka v priebehu vyučovania. Projekt je zo strany vedenia škôl vnímaný ako veľmi potrebný a umožňuje v prípade potreby zabezpečiť cielenú pomoc pri riešení akútnej zmeny zdravotného stavu žiaka s manažovaním následnej starostlivosti,“ prízvukuje prezidentka SKSaPA.
Riaditelia škôl podľa nej zdôrazňujú aj veľký prínos prítomnosti školskej sestry práve v možnostiach spolupráce a koordinácie činností tak, aby nedochádzalo k narušeniu výchovnovzdelávacieho procesu a dieťa so zdravotným problémom bolo zabezpečené. V čase výskytu infekčných ochorení v komunite patrí medzi úlohy školskej sestry realizácia ranného filtra, identifikácia potenciálne infekčných žiakov, ale aj edukácia žiakov o podmienkach dodržiavania hygienicko-epidemiologických podmienok. „Tento prístup sa osvedčil pri manažovaní vyučovania v čase epidémie spôsobenej koronavírusom, ale aj v prípade výskytu žltačky v komunitách,“ upozorňuje Lazorová.
V školách s vyšším počtom žiakov z marginalizovaných rómskych komunít umožňuje prítomnosť školskej sestry nielen zabezpečiť starostlivosť o dieťa pri akútnom zhoršení zdravotného stavu, ale sa vytvára aj priestor pre intenzívnejší kontakt s ich rodičmi a komunitou. „To vytvára priestor pre širšiu edukáciu nielen žiakov, ale aj rodičov o preventívnych stratégiách a podmienkach rozvoja zdravého životného štýlu,“ zdôrazňuje Lazorová.
Pokračovanie aj po skončení projektu
Podľa prezidentky SKSaPA existujú dôkazy, týkajúce sa zníženej miery odchodu zo školy z dôvodu potreby lekárskeho ošetrenia a a absencie kvôli chorobám na školách, kde pracujú školskí zdravotníci. „Prax potvrdzuje, že podobne ako v krajinách západnej Európy, Turecku, Poľsku, kde je pôsobenie školskej sestry dlhodobo etablované, majú svoje opodstatnenie aj v slovenských školách. V bežných školských zariadeniach vykonajú títo zdravotnícki pracovníci stovky úkonov ročne, v špecializovaných až niekoľko tisíc,“ konštatuje Lazorová.
Pre zachovanie kontinuálneho pôsobenia školskej sestry v školách je preto podľa nej nevyhnutné do ukončenia trvania projektu definovať mechanizmus financovania školskej sestry aj po ukončení projektovej výzvy, umožniť školám už zapojeným do projektu kontinuálne pokračovať v tejto činnosti so zachovaním existujúcich podmienok.
„Pre štandardizáciu výkonu tejto pozície je potrebné vypracovať metodický materiál upravujúci podmienky materiálno-technického a personálneho zabezpečenia výkonu školskej sestry, tieto podmienky špecifikovať podľa typu škôl, metodicky zjednotiť podmienky poskytovania intervencií a vedenia zdravotnej dokumentácie školskej sestry, zadefinovať výkon praxe školskej sestry ako výkon zdravotníckej praxe, posilniť metodickú pozíciu sestry samosprávneho kraj ako koordinátora implementácie a rozvoja pozície školskej sestry v praxi,“ uzatvára prezidentka SKSaPA.
(bre)
