Kašeľ je jedným z najčastejších symptómov, s ktorým pacienti prichádzajú na vyšetrenie do ambulancií lekárov. Ak pretrváva dlhšie ako dva mesiace, môže signalizovať vážnejší problém, a to aj rakovinu pľúc. Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska a Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť pripravili a uvedú do praxe Štandardný diagnostický a terapeutický postup (ŠDTP), podľa ktorého budú manažovaní pacienti s chronickým kašľom a jasne sa definuje cesta takéhoto pacienta z ambulancie všeobecného lekára k pneumológovi. Nový postup je dôležitý pre včasné zachytenie pľúcnych ochorení u pacientov a môže im predĺžiť a skvalitniť život.

Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková pri predstavení štandardného postupu doplnila, že vďaka nemu nielen lekár a sestra, ale aj pacient bude vedieť, čo má čakať. „Najčastejšou príčinou návštevy ambulancií všeobecných lekárov a ambulantných pneumológov pacientmi je vyšetrenie pre kašeľ, pričom tvorí 10 až 38 percent všetkých vyšetrených pacientov. Kašeľ nie je ochorením, ale symptómom s rôznou etiológiou. Účelom nového Štandardného diagnostického a terapeutického postupu je stanoviť postup diagnostiky a liečby súvisiaci s poskytovaním zdravotnej starostlivosti dospelým pacientom s chronickým kašľom. Určuje okrem iných odborných súvislostí aj podmienky, za ktorých je pacient v starostlivosti konkrétneho kompetentného zdravotníckeho pracovníka a podmienky, za ktorých a ako sú vykonávané konziliárne vyšetrenia, čím určuje cestu pacienta zdravotníckym systémom Slovenskej republiky,“ vysvetlila Palušková. Za rôznych okolností sa môžu využiť röntgen, CT a niekedy ultrazvuk hrudníka, fyzikálne vyšetrenie, spirometria, funkčné testy a ďalšie.

Pozor, ak kašeľ trvá dva mesiace

Všeobecný lekár vyhodnotí, že pacient by mal ísť k pneumológovi vtedy, keď mu vo vyšetreniach zistí nejaké hodnoty, ktoré sa vymykajú normálu. Ten môže byť pre každého iný, preto treba výsledky posudzovať individuálne.

Pneumológ Michal Šenitko priblížil, že za chronický je považovaný kašeľ, ktorý trvá dlhšie ako 8 týždňov. Postihuje 5 až 10 percent dospelej populácie a veľmi negatívne ovplyvňuje kvalitu života, pričom môže spôsobiť aj závažné zdravotné komplikácie. Chronický kašeľ môže byť zapríčinený aj fajčením, prácou v prašnom prostredí alebo prácou s prchavými látkami. Môže byť suchý, hlienový alebo aj záchvatový. „Pacient sa môže pri chronickom kašli sťažovať na pocit zatekania do nosohltanu, chronickú sekréciu z nosa, pocit cudzieho telesa v hrdle alebo suché hrdlo, chrapot alebo sipot. Alarmujúcim príznakom je prítomnosť krvi v hlienoch alebo vykašliavanie krvi,“spresnil pneumológ s tým, že kašeľ dlhší ako dva mesiace by sa nemal v žiadnom prípade podceňovať. Najmä preto, že sa za ním môžu skrývať aj smrteľné ochorenia.

„Príčinou chronického kašľa môže byť astma, alergia či chronická obštrukčná choroba pľúc. Najzávažnejším ochorením, ktoré súvisí s chronickým kašľom, je ale rakovina pľúc. Na Slovensku patrí toto ochorenie medzi tri najčastejšie onkologické diagnózy s vysokou úmrtnosťou,“ doplnil Šenitko. Slovensko je navyše na popredných miestach vo výskyte karcinómu pľúc a úmrtnosti spomedzi európskych krajín.

Viac úmrtí ako na inú rakovinu

Rakovina pľúc je v počiatočných štádiách ťažko odhaliteľná. Doteraz neexistoval žiadny skríning tejto diagnózy a podľa pneumológa lekári väčšinou objavili karcinóm náhodne pri inom vyšetrení alebo úraze pacienta. Ministerstvo zdravotníctva ohlásilo, že spustí nové skríningové programy, vrátane skríningu rakoviny pľúc. Mal by sa zaviesť u súčasných a bývalých fajčiarov, ktorí prestali fajčiť počas predchádzajúcich 15 rokov, sú vo veku od 50 do 75 rokov a majú 30-ročnú fajčiarsku anamnézu, čo zodpovedá fajčeniu 20 cigariet denne počas 30 rokov. Michal Šenitko vysvetlil, že fajčenie je pri tomto type rakoviny popredný rizikový faktor. Viac pacientov je medzi mužmi vo vyššom veku, ale čoraz častejšie sa vyskytuje aj u žien a mladších ľudí. V nemalej miere postihuje osoby v produktívnom veku.

Na Slovensku ročne evidujeme viac ako 3000 nových prípadov karcinómu pľúc a 2000 úmrtí, pričom na ochorenie zomiera viac ľudí ako na rakovinu prsníka a kolorektálny karcinóm spolu. Situácia na Slovensku je alarmujúca, keďže takmer 70 percent pacientov s karcinómom pľúc je diagnostikovaných v pokročilom štádiu a priemerný čas, kým sa pacient od prvých symptómov dostane k liečbe, je viac ako 160 dní. Miera päťročného prežívania u pacientov s metastatickým karcinómom pľúc je len 10 percent. Pri včasnom záchyte choroby sa táto miera zvyšuje na 60 percent. „Liečba až pokročilých štádií karcinómu pľúc znamená nielen horšiu prognózu pre pacienta, ale je aj finančne náročná. Dôležité je preto sústrediť sa na včasné odhalenie nádoru a zahájenie liečby v čo najkratšom čase,“ spresnila Monika Palušková.

Mohlo by vás zajímat

Lekári museli sami prevziať iniciatávu

Ešte kým sa spustí skríningu rakoviny pľúc, Štandardný diagnostický a terapeutický postup presne navedie lekárov, ako manažovať pacientov s chronickým kašľom. Výrazne skracuje a jasne definuje cestu pacienta s chronickým kašľom od všeobecného lekára k pneumológovi. Podľa prezidentky Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska je to prvý a dôležitý krok pred zavedením celoplošného pľúcneho skríningu s cieľom zachytiť včas pacientov s vážnejšími ochoreniami. Všeobecný lekár vykoná základné vyšetrenia, na základe ktorých sa rozhodne, či pošle pacienta k pneumológovi. Ten z nich už bude mať základné informácie, na základe ktorých sa prípadne vie rozhodnúť pre špecializované vyšetrenia a ďalší postup. Štandard, zverejnený na webstránkach odborných spoločností, má byť záväzný pre všeobecných lekárov aj pneumológov. „Prerokovali sme ho vo výbore aj dozornej rade odbornej spoločnosti a konzultujeme už aj s terénom. Máme naň veľmi dobré ohlasy, kolegovia hovoria, že je to pre nich pomôcka,“ zhodnotila Palušková. Na ministerstve zdravotníctva v minulosti existoval projekt štandardných postupov, ktoré vytvárali pracovné skupiny pre konkrétne diagnózy a stavy, ale práve chronickému kašľu sa nevenovali. Zástupcovia všeobecných lekárov a pneumológov hovoria, že preto si štandard vytvorili sami. Ministerstvu zdravotníctva svoju iniciatívu oznámili.

Čo čaká kašľajúceho pacienta podľa nového štandardu?

Všeobecný lekár bude v prvom rade zisťovať anamnézu pacienta, to, ako dlho kašle, či kašeľ nesúvisí s telesnou aktivitou, konkrétnou sezónou, prekonaným úrazom alebo operáciou a podobne. Tiež sa bude pýtať na pacientovu prácu, či fajčí alebo v akých podmienkach žije. Všetky tieto otázky sú dôležité preto, aby zistil, či človek neprichádza do kontaktu s prachom alebo inými chemickými látkami.

Druhým krokom je fyzikálne vyšetrenie horných a dolných dýchacích ciest, nosa, prínosových dutín, ústnej dutiny, lymfatických uzlín, krku, štítnej žľazy a záhlavia. Lekár tiež zisťuje výšku, váhu, tlak krvi, pulz, teplotu a saturáciu kyslíkom. Nasledovať môžu odbery a laboratórne vyšetrenia krvného obrazu, glykémie, kreatínu, pečeňových enzýmov, zápalového markera CRP, ale aj sodíka a draslíka. Lekár vykoná stery z nosa a zašle ich na kultivačné a mikrobiologické vyšetrenie. Ak pacient trpí chronickým kašľom, odošle ho na RTG hrudníka a urobí mu EKG vyšetrenie. Na základe výsledkov týchto vyšetrení môže lekár odporučiť pacienta k pneumológovi.

Pneumológ môže na základe správy od všeobecného lekára pristúpiť k ďalším vyšetreniam na stanovenie presnej diagnózy, najmä použiť CT alebo magnetickú rezonanciu, prípadne pacienta odporučiť na tzv. bronchodilatačné testy. Ak  nie je možné zistiť príčinu zdravotných ťažkostí alebo má lekár podozrenie na onkologické ochorenie pľúc, pacient musí podstúpiť bronchoskopiu. Ak treba, lekár môže odporučiť aj ďalšie vyšetrenia u otorinolaryngológa, imunológa, gastroenterológa či kardiológa.

Lucia Hakszer