Diéty nepredstavujú udržateľný spôsob chudnutia ani pre obéznych ľudí, tvrdí Ivana Kachútová, nutričná vedkyňa a vedúca nutričnej poradne Chuť žiť. Veľkým rizikom podľa býva tiež diétovanie počas dospievania. „Ženy, ktoré držia rôzne diéty, majú až päťkrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku porúch príjmu potravy, pri hladovaní je riziko dokonca až osemnásťkrát vyššie v porovnaní s bežnou populáciou,” upozorňuje Kachútová.

Odborníčky z projektu Chuť žiť, ktorý pomáha ľuďom s poruchami príjmu potravy, pripomínajú, že až 42 percent svetovej populácie sa snaží schudnúť, najčastejšie na území Európy a v centrálnej Ázii. Najbežnejšou metódou chudnutia býva držanie diét, no ich úspešnosť je z dlhodobého hľadiska veľmi nízka. „Viacero štúdií prinieslo závery, že napriek prvotnému úbytku váhy sa participanti do dvoch až piatich rokov vrátili na svoju pôvodnú hmotnosť,“ približuje nutričná vedkyňa.

Narastá počet obéznych ľudí

Práve 6. máj je v kalendári známy ako Medzinárodný deň bez diét. V ten deň v roku 1992 sa niekoľko desiatok žien vo Veľkej Británii zišlo oslavovať jeho prvý ročník. Líderkou tohto stretnutia bola aktivistka za práva žien Mary Evans Young, ktorá mala skúsenosť s mentálnou anorexiou a dlhé roky bojovala s nízkym sebavedomím a negatívnym body imidžom. Vtedy ešte netušila, že jej iniciatíva sa rozšíri nielen za hranice Anglicka, ale aj do celého sveta.

„Medzinárodný deň bez diét reaguje na neblahý spoločenský trend nárastu nielen obezity, ale aj poruchy príjmu potravy v spoločnosti. Približne polovica 13-násť až 15-ročných dievčat na Slovensku vykazujú najmenej dva symptómy poruchy príjmu potravy,“ hovorí Kachútová. Keď už anorexia alebo bulímia prepukne, je podľa nej potrebná komplexná odborná pomoc. Projekt Chuť žiť dokáže poskytnúť až 30 ľuďom mesačne odbornú pomoc, či už vo forme intenzívneho nutričného programu alebo konzultácií.

Chýbajú odborníci na liečbu

Nutričné poradenstvo pre ľudí s poruchami príjmu potravy zahŕňa celkovú edukáciu o výžive a postupné kroky, ktoré vedú k úprave telesnej hmotnosti, k rozširovaniu jedálnička a k zmierneniu strachu z určitých potravín. „Človek sa zároveň učí, čo je preňho potrebná a primeraná porcia, ako si udrží hmotnosť bez prehnanej kontroly a hlavne sa učí dôverovať svojmu telu. Tomu sa venujeme hlavne v posledných fázach nutričného programu. Ako vodítko využívame pocity hladu a sýtosti či techniku vedomého jedenia,“ informuje Katarína Sivuľková, jedna z nutričných špecialistiek v Chuť žiť.

Napriek tomu len 25 percent ľudí s poruchami príjmu potravy vyhľadá odbornú pomoc. „Reštriktívne stravovanie, hladovanie a rôzne formy diét sú v dnešnej dobe populárne. Niektoré nebezpečné vzorce správania bývajú dokonca oceňované. Normalizáciou a popularizáciou takéhoto správania vytvárame u ľudí s poruchami príjmu potravy dojem, že je to v poriadku a nie je potrebné vyhľadať odbornú pomoc,“ vysvetľuje Lucia Štedlová, PR manažérka v Chuť žiť. Odborníkov so špecializáciou na poruchy príjmu potravy je podľa nej nedostatok a nedokážu tak pokryť všetkých, ktorí by pomoc potrebovali.

Dodáva, že ľudia s týmito poruchami často bojujú aj s pocitom menejcennosti a majú pocit, že nie sú „dosť chorí“. „Spolu s tým prichádza aj presvedčenie, že si preto ešte „nezaslúžia“ dostávať odbornú pomoc,“ uzatvára Štedlová.

Mohlo by vás zajímat

(bre)