Rozširovanie Európskej únie je veľmi dôležité a potrebné. Určite sú na prvom mieste niektoré krajiny západného Balkánu, ako je napríklad Čierna Hora, ktorá má veľmi proeurópsku vládu. Tvrdí to Lucia Yar, ktorá kandiduje za opozičnú stranu Progresívne Slovensko (PS) do europarlamentu. Na Eurodebate Zdravotníckeho denníku s názvom Budúcnosť Európy – agenda pre nový Európsky parlament a Európsku komisiu ďalej povedala, že špecificky pre Slovensko bude dôležité, ako nabehne na prístupový proces Ukrajina. „V podstate je to pre nás jedna z posledných šancí, ako pozdvihnúť východné Slovensko,“ dodáva Yar.
V tejto súvislosti pripomenula, že príkladom môže byť rakúsky Burgenland, ktorý po vstupe Slovenska do únie veľmi ekonomicky i infraštruktúrne vyrástol. „Presne toto by sa mohlo stať aj na východnom Slovensku, ak by sa Ukrajina stala aspoň kandidátom na vstup do EÚ,“ pripomenula kandidátka na europoslankyňu na Eurodebate Zdravotníckeho denníku.
Veľké štáty sú pri hlasovaní vo výhode
Podľa Yar sú aj ďalšie krajiny, ktoré majú pridanú hodnotu či už pre našu ekonomiku, našu bezpečnosť či pre ďalší rozvoj. Je však potrebné zjednodušiť proces rozširovania a prijímania nových členov. „Už sme na túto tému viackrát diskutovali, ale na každej úrovni je potrebné jednohlasné odsúhlasenie od všetkých členských štátov. Takže je to naozaj veľmi pomalá záležitosť,“ dodala Yar. Problémom môže byť podľa nej aj právo veta, pretože jednohlasné odsúhlasenie znamená, že sa únia nevie celkom efektívne správať voči svojim partnerom.
Vysvetlila, že v Európskej únii bude prebiehať diskusia na tému, ako správne integrovať prístupové krajiny. „Keďže prvé do Únie vstúpia skôr menšie krajiny, tie majú pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou – ktorou sa prijíma vyše 80 percent európskej legislatívy – skôr nevýhodu. Dnes sú vo väčšej výhode veľké štáty. O tom sa musíme rozprávať, ako to ekonomicky a sociálne ovplyvní Európsku úniu, ale samozrejme aj politicky a štrukturálne, keďže nakoniec rozhodovanie v EÚ bude ešte zložitejšie ako doteraz,“ potvrdila kandidátka za PS.
Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou
Chýba sila aj pri rokovaniach so strategickými partnermi. „Možno aj preto by sa dalo Josepovi Borrellovi, Vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vyčítať, že nie je v niektorých otázkach dosť viditeľný a aktívny. Má síce pomerne zaujímavé kompetencie, ale aj my si myslíme, že únia by mala byť aktívnejšia vo svojej zahraničnej politike. Potrebujeme byť globálnym hráčom, ale na druhej strane musí byť vo všetkom jednohlasný súhlas, čo nás brzdí,“ poznamenala Yar.
Dodala, že aj preto je napríklad problém rýchlo schváliť sankcie či ruské aktíva v únii použiť na pomoc Ukrajine. Tvrdí, že toto všetko si vyžaduje jednohlasné schválenie, keďže krajiny ako Maďarsko výmenou za odsúhlasenie žiadajú ústupky pre vlastnú politiku – napríklad uvoľnenie eurofondov, ktoré má blokované. Podľa Yar to spomaľuje aj rozširovanie EÚ. „V niektorých oblastiach zahraničnej a obrannej politiky sa nepohneme inak, len presunom k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou. Nechceme zrušiť právo veta, ale je potrebná diskusia, ktoré parciálne, ale konkrétne oblasti, vieme schvaľovať nie jednohlasne, ale kvalifikovanou väčšinou,“ upozornila kandidátka na europoslankyňu.
„Na Slovensku sa hovorí o zrušení práva veta, ale ani to vlastne nie je možné, pretože musí byť jednohlasné schválenie. Musím však povedať, že minimálne k debate o zmene systému hlasovania ochota zo strany PS je. Potrebná je však odborná debata, populisticky sa nič nevyrieši,“ povedala Yar.
Nevieme, čo čakať od Ruska
Medzi prioritami zahraničnej politiky EÚ by podľa Yar mala na jednej v prvých priečok určite byť pomoc Ukrajine na tak dlho, ako si to Ukrajina bude vyžadovať. Práve Kyjev podľa nej musí povedať, akú pomoc a dokedy ju potrebuje.
„Potrebujeme sa sústrediť aj na rozširovanie únie. Je potrebná debata o tom, aké budú jeho prínosy a čo nám to zoberie,“ konštatovala. Kandidátka na europoslankyňu tvrdí, že únia musí vedieť vysvetliť svojim partnerom, čo presne prístupový proces obnáša a koľko bude trvať, aby sa nestalo, že Európe prestanú dôverovať. Medzi prioritami je podľa Yar aj vzťah k veľmociam. Tvrdí, že je dôležité zistiť, ako si nastaviť efektívnejší partnerský vzťah so Spojenými štátmi a v akých oblastiach vieme byť skutočnými partnermi.
Dôležité tiež bude, ako si Únia nastaví vzťah s Čínou, ktorú považuje za partnera pre spoluprácu napríklad v oblasti ochrany klímy, ekonomického konkurenta a zároveň aj systémového rivala. „Samozrejme, je tu aj Rusko, ktoré je pre nás hrozbou, pretože nevieme, čo od neho môžeme očakávať,“ uzavrela Yar.
Mohlo by vás zajímat
Jozef Brezovský
