Prevencia je medicína 21. storočia. Tvrdí to prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák, ktorý je primárom detského imunoalergologického oddelenia v Univerzitnej nemocnici Martin. Vysvetlil, že cieľom prevencie nie je to, aby človek neochorel, ale aby infekciu zvládol.

V súčasnosti však ľudia podľa profesora Jeseňáka za každým zdravotným problémom vidia zlú imunitu a hádžu na ňu aj veci ktoré s ňou nesúvisia. „Pacienti imunite prisudzujú to, že bývajú často chorí, sú nadmerne unavení alebo majú nejakú potravinovú intoleranciu. Keď má pacient nejakú intoleranciu a bude brať prípravky na imunitu, respektíve výživové doplnky, nepomôže mu to,“ poznamenal. Samozrejme, existujú iné preparáty učené na tieto stavy. Keď má niekto napríklad laktózovú intoleranciu, mal by brať laktázu – enzým, ktorý podporuje štiepenie mliečneho cukru.

Prisudzovanie zdravotných problémov slabej imunite je podľa Jeseňáka jedným z mnohých mýtov o zdraví, ktorým ľudia veria. Pacienti veľmi často hovoria aj to, že „nemajú žiadnu imunitu“ alebo „majú zrútenú imunitu.“ Profesor imunológie a alergológie hovorí, že bez imunity by nežili.

Chyby v liečbe

Odborníci počas diskusie s názvom Ako sa správne liečiť hovorili o tom, kedy možno rôzne zdravotné komplikácie ešte liečiť svojpomocne a kedy už treba vyhľadať lekára. Pri samoliečbe je dôležitým partnerom farmaceut, ktorý človeku poradí, čo má robiť a aké lieky užívať. „Pacient sa nemá pýtať hocikoho, ale má prísť do lekárne, kde sú na to zamestnanci školení,“ zdôrazňuje doktorka farmácie a vedecko-technická pracovníčka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Karin Marček Malenovská. Častou chybou, ktorú podľa nej pacienti robia pri samoliečbe, je nedodržanie dávkovania. „Veľa ľudí si myslí, že si dajú jednu tabletku a všetko bude v poriadku,“ hovorí. Dôležité je postupovať podľa inštrukcii na obale lieku, prípadne pokynov lekárnika. Ak samoliečba pacientovi neprináša úľavu, má prísť k lekárovi, ktorý ho vyšetrí. Mnohí lekári však upozorňujú, že ľudia často prichádzajú do čakární s banalitami, ktoré sa dajú riešiť oddychovým režimom a voľnopredajnými liekmi doma.

Pacienti neraz veria rôznym mýtom. Podľa alergológa Jeseňáka je chyba, keď pri horúčke nepijú dosť tekutín, čo znižuje aj účinok liekov na zníženie teploty. Často kombinujú rôzne lieky bez konzultácie s farmaceutom. Podľa Marček Malenovskej, ktorá na svojom profile na sociálnej sieti pomáha vyvracať nepravdivé tvrdenia o liekoch a o zdraví celkovo, je chybou aj nadmerné zakrývanie (keď chce niekto chorobu „vypotiť“) a nepomôže ani pitie horúcich nápojov. Studené sprchy môžu stav ešte zhoršiť, vhodnejšie na znižovanie teploty sú menej agresívne studené obklady.

U detí sa môžu vyskytovať aj vysoké horúčky, ktoré však nie sú také nebezpečné ako u dospelých. Pri určovaní závažnosti stavu nie je smerodajná výška teploty ale diskomfort dieťaťa. Pri znižovaní detskej teploty tiež treba dbať na správne dávkovanie liekov a niekedy pomáhajú zábaly.

Mohlo by vás zajímat

Alergia verzus intolerancia

Jarná peľová sezóna už je v plnom prúde, čo pociťujú najmä alergici. Aktuálne po sezóne brezy na Slovensku už nastupuje sezóna peľu tráv z čeľade lipnicovitých.
Podľa peľového kalendára sa v ovzduší začiatkom mája ešte vyskytujú pele listnatých stromov ako jaseň, buk, orech či agát, ale aj ihličnanov.

Potravinovej intolerancii sa často hovorí aj „alergia na potraviny“, nie je to však alergia a ako sme uviedli, nemá žiadny súvis s imunitným systémom. Vyšetrenia rôznych intolerancií z krvi sú podľa odborníkov len marketingovými bublinami, ktoré nemajú žiadny klinický význam, keďže potravinová intolerancia sa z krvi vyšetriť nedá.

Radšej konkrétny vitamín ako multivitamíny

Na obale každého preparátu, ktorý sa dá kúpiť v lekárni, je napísané, či je to liek alebo výživový doplnok. Výživové doplnky sú síce určené na zlepšenie zdravia, ale nie na liečbu konkrétnej choroby. Môžu byť pri nej nasadené len na doplnenie živín, podobne ako kedykoľvek inokedy. Často sa teda užívajú preventívne, no netreba od nich čakať zázraky. Odborníci hovoria, že užívanie multivitamínov nemá ktovieaký účinok, pretože každého vitamínu je tam tak málo, že sa veľmi neprejaví. Preto treba ísť cielene napríklad za vitamínom C, vitamínom D alebo iným. „Déčko“ je možné čerpať aj zo slnečného žiarenia, no pri jeho nedostatku najmä v jesenných a zimných mesiacoch je vhodné ho dopĺňať v tabletkovej forme. Čo sa týka „céčka“, ak chceme, aby malo nejaký účinok, podľa imunológa Jeseňáka by ho mali dospelí užívať v dávke 200 až 250 miligramov denne.

„Výživové doplnky nemajú definovaný čas užívania ani sa pri nich netreba zásadne báť predávkovania, no je vhodné ich kombinovať s pestrou stravou,“ tvrdí lekár. Z hľadiska účinnosti doplnku nezáleží na tom, či je šumivý alebo vo forme tablety na prehĺtanie, každý si môže vybrať podľa preferencie. Karin Marček Malenovská upozornila, že pri výbere výživového doplnku sa treba spýtať farmaceuta, či nemá nejaké interakcie s liekmi, ktoré človek užíva. Príkladom je vitamín K, ktorý nevhodne reaguje s liekmi na riedenie krvi.

Lieky sú, na rozdiel od výživových doplnkov, vyrábané na základe klinických skúšaní s jasnými kritériami. Miloš Jeseňák upozornil, že pri podávaní liekov deťom môže byť problém s tým, že na obale je neraz napísané dávkovanie v závislosti od veku dieťaťa a nie od hmotnosti. Tá sa totiž môže u detí v rovnakom veku značne líšiť.

Niektoré lieky interagujú s potravinami. „Napríklad sa nesmú zapíjať grepovým džúsom, lebo ten inhibuje vstrebávanie,“ hovorí príklad Jeseňák. O možných interakciách sa každý dozvie v príbalovom letáku.

Žiadna otázka nie je hlúpa

Okrem všestrannej stravy či slnečného žiarenia podporuje imunitu aj dostatok pohybu, primeraný šport a ďalšie veci. Marketingovým bludom sú podľa odborníkov rôzne „detoxikačné pobyty.“

„Ľudia si vedia vymyslieť rôzne nezmysly, preto sa treba pýtať odborníkov,“ hovorí Marček Malenovská. Vhodným miestom na to je napríklad lekáreň. „Neexistuje hlúpa otázka, lebo ľudia to sami od seba nemajú odkiaľ vedieť,“ dodala. Na záver účastníci diskusie vyzvali lekárov a farmaceutov, aby spolupracovali na vzdelávaní pacienta.

Lucia Hakszer