Prezidentom Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) bude aj najbližšie štyri roky Marián Petko. Riaditeľ Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba v Bardejove získal na volebnom zhromaždení hlasy všetkých 65 prítomných členov ANS. Analytici, lekári a ďalší aktéri pre Zdravotnícky denník zhodnotili pozíciu asociácie v zdravotníckom systéme a znovuzvolenie Petka do funkcie prezidenta.
ANS združuje menšie, neštátne nemocnice, zdravotnícki analytici však poukazujú na to, že jej zloženie je rôznorodé. Môžu byť vlastnené napríklad vyššími územnými celkami, ale aj súkromníkmi. „Ide o nemocnice od menších s obratom niekoľko stotisíc eur, až po veľké s obratom niekoľko desiatok miliónov eur,“ upresnila analytička Jana Ježíková. Dodala, že podľa výkazov je finančná situácia v nemocniciach asociácie neporovnateľne lepšia ako v koncových nemocniciach. „Finančná situácia nemocníc ANS sa rokmi významne zlepšuje, významná prevažná väčšina netvorí dlhy a vykazujú pozitívne hospodárske výsledky. Do oddlžovania sa zapájajú len niektorí jej členovia, napríklad aj nemocnica sv. Jakuba Bardejov, Nemocnica AGEL Skalica, Nemocničná a.s. Malacky, župné nemocnice najmä Trenčianskeho kraja a štátne menšie neziskové organizácie,“ vymenovala.
Analytici: Asociácia je úspešná v presadzovaní záujmov
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej správe o stave vykonávania zdravotného poistenia za rok 2021 uviedol, že úhrady zdravotných poisťovní v priemere pokrývajú 78 percent celkových nákladov nemocníc. Je však veľký rozdiel medzi štátnymi a súkromnými zariadeniami: „V prípade štátnych nemocníc je priemerný podiel úhrady od zdravotných poisťovní na celkových nákladoch 71 percent, pri súkromných je to 92 percent.“ Najmä koncových štátnych nemocníc sa tak týka problém insolventnosti. „Tieto nemocnice čelia hrozbám exekúcii a Najvyšší kontrolný úrad, ale aj samotné ministerstvo zdravotníctva konštatujú, že platby, ktoré dostávajú od poisťovní, nepokrývajú ich náklady. Tie sú často vyššie aj z dôvodu plnenia úloh, ktoré sa netýkajú menších nemocníc,“ objasňuje príčiny Ježíková. Tie najnáročnejšie a najdrahšie zdravotnícke výkony sa totiž robia najmä vo veľkých štátnych nemocniciach. Podľa Ježíkovej je pochopiteľné, že každá, aj menšia nemocnica, chce získať čo najviac peňazí. „Teraz je úloha ministerstiev zdravotníctva a financií viesť odbornú diskusiu založenú na dátach o skutočnej potrebe financií pre každú nemocnicu,“ vyhlásila. Ježíková bola štátnou tajomníčkou Ministerstva zdravotníctva SR v čase ministra Vladimíra Lengvarského (nominant vtedajšieho OĽaNO).
Analytik Martin Vlachynský dodal, že všetky nemocnice „hrajú na pieskovisku, ktoré je vymedzené rozpočtom a regulátorom. Aj majster obchodnej diplomacie by nedokázal pre nemocnice vyjednať výrazne viac, než pustí rozpočet a naopak, spodná hranica pri jednaniach je takisto viac-menej daná.“ Keďže sú jednotliví členovia ANS menší ako v prípade štátnych nemocníc, ich politický výtlak je takisto menší a podľa Vlachynského o to viac potrebujú svoju asociáciu. Tvrdí, že nedokáže plne posúdiť kvalitu práce ANS, lebo skutočne ju poznajú len členovia, ktorí sú svedkami rokovaní s poisťovňami či ministerstvom za zavretými dverami. „Znovuzvolenie pána Petka však naznačuje, že doterajšia práca ANS je väčšinou členov vnímaná skôr pozitívne,“ zhodnotil analytik INESS.
Jana Ježíková považuje ANS za jedno z najsilnejších záujmových združení pôsobiacich v zdravotníctve, úspešné v presadzovaní záujmov svojich členov a riešení, ktoré ponúkajú ako členovia rôznych pracovných skupín. Myslí si, že vedia vytvoriť tlak na zdravotné poisťovne a ministerstvo aj v presadzovaní svojich finančných záujmov. „Právne je pozícia nemocníc v ANS rovnaká ako pozícia štátnych nemocníc, avšak dlhodobo vnímam, že ANS tvrdšie presadzuje svoje záujmy, najmä čo sa týka mediálnych vyjadrení a výsledkom je, že dosahujú svoje ciele, vrátane tých finančných,“ uviedla analytička. Preto má podľa nej aj Marián Petko dôveru členov ANS. „Doteraz ani neevidujem, že by mal nejakého súpera pri voľbách,“ povedala. Jeho úlohou ako prezidenta bude podľa Ježíkovej aj naďalej presadzovať záujmy členov asociácie.
Problémy s optimalizáciou siete
ANS združuje spolu 82 zdravotníckych zariadení na Slovensku a rezort zdravotníctva pre Zdravotnícky denník uviedol, že asociáciu považuje jedného z dôležitých partnerov v sektore zdravotníctva. „Vedenie rezortu sa s predstaviteľmi asociácie stretlo a pravidelne komunikuje o najaktuálnejších problémoch rezortu. Jedným z nich je napríklad Optimalizácia siete nemocníc. Sme si vedomí, že sieť nemocníc je živý mechanizmus, ktorý si kontinuálne vyžaduje analyzovať prípadné nedokonalosti,“ tvrdia predstavitelia ministerstva. „Už sme boli nútení posunúť účinnosť čakacích lehôt, nakoľko systém nebol na spustenie pripravený. V procese zavádzania optimalizácie do praxe boli spolu so sektorom odhalené viaceré legislatívne limitácie. V parlamente sa podarilo presadiť legislatívnu zmenu, ktorá okrem iného upravuje aj niektoré body zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ dodali. Podľa ich slov si uvedomujú, v akej situácii sa zdravotníctvo ocitlo a v spolupráci s ministerstvom financií intenzívne hľadajú nevyhnutné riešenia na dofinancovanie zdravotníctva.
Na naše otázky odpovedal aj zdravotnícky expert Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Peter Stachura, ktorý si myslí si, že ANS vie dostatočne presadiť záujmy svojich členov, niekedy možno aj na úkor ostatných nemocničných zariadení, ktoré sú v rukách štátu. „Veľké štátne nemocnice majú svoju Asociáciu štátnych nemocníc (AŠN). Tá je žiaľ poznačená silným politickým vplyvom. Riaditelia štátnych nemocníc a ústavov môžu byť kedykoľvek vymenení ministrom zdravotníctva. Spôsobuje to slabšiu pozíciu aj voči ANS, aj pri presadzovaní svojich záujmov,“ tvrdí Stachura.
Mohlo by vás zajímat
Štátne nemocnice sa boria s problémami, ktoré sú podľa neho spôsobené z veľkej časti zlým manažmentom a spôsobom financovania. Aj preto bol v Pláne obnovy a odolnosti kladený dôraz na ich centralizáciu, aby vedeli byť udržateľné na trhu. „Štátne nemocnice sa nemôžu riadiť z ministerstva ako príspevkové organizácie. Mala byť vytvorená verejnoprospešná organizácia, ktorá by pod sebou združovala obchodné spoločnosti s jasnými rozpočtovými pravidlami. Centralizovať by sa mal nákup tovarov a služieb, mala by prebehnúť jednotná informatizácia a následne centrálny kontroling, plánovanie. Žiaľ nič také sa zatiaľ nedeje a obávam sa, že dobre mienená reforma skončí ako vždy,“ vyjadril sa poslanec KDH. Predpovedá, že štátne nemocnice budú aj po reforme naďalej riadené z rezortu zdravotníctva úradníkmi ako príspevkové organizácie a jediné, čo sa zmení, bude jeden útvar na ministerstve, ktorý sa personálne nafúkne. „Treba si však uvedomiť, že keď nebudú stabilné štátne nemocnice, nebude sa dariť ani nemocniciam združeným v ANS,“ zdôraznil.
Nemocnice bez vízie a udržateľného financovania
Čo sa týka výdavkov nemocníc, podľa Stachuru je pre ne veľmi náročné zabezpečiť predovšetkým finančné krytie sústavného navyšovania personálnych nákladov (každoročnú mzdovú valorizáciu). Na to majú zamestnanci nemocníc zo zákona nárok. „Z môjho pohľadu takéto navyšovanie, ktoré vysoko prevyšuje infláciu v krajine, nie je dlhodobo udržateľné. Nie je spravodlivé voči iným odvetviam a predovšetkým nezohľadňuje individuálny výkon zamestnanca. S týmto treba v budúcnosti niečo urobiť,“ vyhlásil poslanec KDH.
Myslí si, že v slovenskom zdravotníctve chýba celonárodná vízia a regulácia poskytovania niektorých služieb. „Otvorili sa dve nové nemocnice – Bory v Bratislave a Kardiocentrum Agel v Košiciach, napriek tomu, že v Bratislave bol už bez Borov dostatok lôžok a produkcia vo Východoslovenskom ústave srdcových chorôb mohla byť postačujúco navýšená pre región východného Slovenska. Nedošlo ani k zatvoreniu niektorej z bratislavských nemocníc, ani k vybudovaniu kardiocentra v nepokrytej oblasti Slovenska. Toto je zlyhanie regulátora,“ kritizuje Stachura.
Odborníci opakovane upozorňujú na netransparentné financovanie nemocníc. Stachura nevníma šťastne to, že v súčasnosti sa malá časť produkcie nemocníc uhrádza cez systém DRG a ostatok ako doposiaľ. „Môže to spôsobiť ďalšie nezrovnalosti v systéme. Potrebujeme spravodlivejší a transparentnejší úhradový systém. Buď významnejšie zreformujeme systém DRG alebo musíme hľadať akúsi kombináciu DRG s objektívnymi kritériami hodnotenia výkonu a dôležitosti nemocníc,“ tvrdí. Obáva sa, že bez toho a bez ďalších opatrení nedokážeme slovenské nemocnice nikdy dofinancovať. „Čím viac dostanú, tým viac sa minie. A nemusí z toho profitovať pacient,“ zhrnul poslanec.
Neštátne nemocnice nemôžu fungovať bez veľkých štátnych zariadení a naopak
O znovuzvolenom prezidentovi ANS Petkovi si Peter Stachura myslí, že ako dlhoročný riaditeľ Bardejovskej nemocnice dokonale pozná problematiku slovenských nemocníc so všetkými jej úskaliami. „ANS sa za jeho pôsobenia etablovala v systéme zdravotníctva na Slovensku a predstavuje významného hráča. Nakoniec, jeho znovuzvolenie to potvrdzuje,“ hodnotí poslanec. Do budúcnosti si praje, aby aktéri zdravotníctva získali cit pre spoločnú rozpočtovú zodpovednosť. „ANS nemôže fungovať bez koncových štátnych nemocníc, rovnako ako koncové štátne nemocnice nemôžu fungovať bez regionálnych nemocníc. Delenie na ANS a AŠN, aj zo strany ekonomických záujmov, nie je šťastné,“ poukázal.
Nemocnice totiž riešia rovnaké problémy s financovaním, aktuálnou optimalizáciou nemocničnej siete, nedostatkom personálu či stupňujúcimi sa nárokmi v zdravotno-sociálnej oblasti. „Prial by som si, aby v týchto oblastiach, ale aj finančných vyjednávaniach bol viac koordinovaný postup a vzájomný rešpekt. Slovenské zdravotníctvo aj z pohľadu demografického vývoja ide do času plného výziev a tie vieme prekonávať len spoločne,“ uzavrel Stachura.
Spolupráca s ambulanciami
Podobne nemocnice nedokážu fungovať bez ambulantných lekárov a ambulantní lekári bez nemocníc. Sú financované z rovnakého balíka peňazí a práve pre pravidelnú mzdovú valorizáciu v nemocniciach a vyššie náklady na nemocničnú liečbu v porovnaní s tou ambulantnou sa každý rok pri rozdeľovaní financií zdravotníckeho rozpočtu ozývajú hlasy, že ambulancie sú oproti nemocniciam ukrátené a keď pokryjú svoje náklady na prevádzku, neostanú im peniaze na rozvoj.
Eva Červeňanská z Asociácie súkromných lekárov na otázky Zdravotníckeho denníka zareagovala, že napriek tomu, že nemocnice a ambulancie majú špecifické podmienky fungovania aj špecifické problémy, na zásadných otázkach sa vždy vedeli dohodnúť a spoločne smerovať k riešeniu problémov v segmente zdravotníctva. „Veríme, že tomu tak bude aj naďalej a našim spoločným cieľom bude snaha o pozdvihnutie zdravotníctva na Slovensku. Asociácia nemocníc Slovenska a Asociácia súkromných lekárov zastupujú rôznych poskytovateľov a napriek tomu sa snažíme o vzájomnú kooperáciu. Sme presvedčení, že to tak aj ostane,“ povedala Červeňanská. Aj znovuzvolenie Mariána Petka na pozíciu prezidenta ANS súkromní lekári vnímajú ako kontinuitu v úsilí zabezpečiť pre zdravotníctvo dostatočné, stabilné a predvídateľné financovanie a tiež stabilné legislatívne prostredie.
Marián Petko už avizoval, že jednou z jeho hlavných priorít v najbližšom období je funkčná Optimalizácia siete nemocníc (OSN). „Vítame, že ministerka sa po našom spoločnom rokovaní venovala všetkým našim pripomienkam, a že sa tento projekt posúva v čase. Tak ako je OSN v súčasnosti zákonom aj vyhláškou definovaná, je nerealizovateľná. Pacientovi by to nič neprinieslo, len ďalšie komplikácie,“ vyjadril sa Petko.
Ďalšou dôležitou témou pre zvoleného prezidenta bude aj dofinancovanie sektoru zdravotníctva. Podľa neho bude v tomto roku potrebné systém dofinancovať sumou 250 miliónov až 300 miliónov eur, inak nebude možné od septembra zabezpečiť rozsah zdravotnej starostlivosti ako doteraz.
Členovia ANS počas volebného zhromaždenia zároveň potvrdili vo funkciách viceprezidentov Igora Pramuka a Jozef Mintála, zvolili Radu ANS a Dozornú radu ANS. Asociácia nemocníc je dobrovoľným, zamestnávateľským, záujmovým, nepolitickým a nezávislým združením. Vzniklo na podnet riaditeľov nemocníc v roku 1991. Marián Petko je prezidentom od roku 2005.
Lucia Hakszer
