Podľa štatistiky inšpekcie práce utrpelo na Slovensku v minulom roku pracovné úrazy s následkom smrti 19 zamestnancov. Zo 7 401 všetkých registrovaných úrazov bolo 52 pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví. Vyplýva to z údajov Konfederácie odborových zväzov (KOZ), ktorý konštatuje, že každému z týchto prípadov sa dalo predísť.
KOZ upozorňuje, že zmena klímy neznamená len extrémne počasie a meniace sa poveternostné podmienky. Pripomína, že vo vyhlásení Svetovej zdravotníckej organizácie z decembra 2023 sa uvádza, že v tom roku sme boli svedkami „alarmujúceho nárastu katastrof súvisiacich s klímou vrátane lesných požiarov, horúčav a sucha, ktoré viedli k vysídľovaniu obyvateľstva, stratám v poľnohospodárstve a zvýšenému znečisteniu ovzdušia“.
Počasie môže spôsobiť chronické nemoci
Podľa odborárov zmena klímy má aj výrazný dopad na svet práce. „Vzrástli nielen úmrtia a choroby súvisiace s horúčavami u pracovníkov v poľnohospodárstve, stavebníctve a iných prácach vykonávaných vonku, práca v extrémnom počasí spôsobuje aj únavu a nárast pracovných úrazov a chorôb súvisiacich so stresom,“ pripomína KOZ.
Práve tepelný stres a UV žiarenie podľa neho vystavuje pracovníkov riziku chronických zdravotných problémov vrátane rakoviny kože a poškodenia očí, kardiovaskulárnych ochorení, respiračných ochorení a účinkov na ich psychosociálne zdravie. Podobný vplyv má aj znečistenie ovzdušia, závažné priemyselné havárie, extrémne poveternostné udalosti a zvýšené vystavenie chemickým látkam.
„Klimatická kríza už nie je vzdialenou hrozbou, je súčasná. Je nevyhnutné, aby sme požadovali spoľahlivé politiky a postupy na ochranu našich pracujúcich pred nebezpečnými dôsledkami zmeny klímy. Je potrebné začleniť hodnotenie klimatických rizík a pripravenosť na mimoriadne situácie do našich noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,“ uvádza Monika Uhlerová, prezidentka KOZ.
V politickom dokumente Medzinárodnej organizácie práce o vplyve zmeny klímy na bezpečnosť pri práci z apríla 2024 sa uvádza, že „presvedčivé dôkazy dokazujú, že zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia predstavujú zvýšené riziko pracovných úrazov, chorôb z povolania a úmrtí“.
Potrebné je revidovať 24 eurosmerníc
Výskum podľa odborárov naznačuje, že v mnohých prípadoch nejde o náhodu alebo nevyhnutné nešťastie. KOZ upozorňuje, že v štúdii z roku 2024 uverejnenej v časopise Annals of the American Association of Geographers medzinárodný tím výskumníkov, ktorý skúmal súvislosti medzi globálnym obchodom a rizikami pre pracovníkov spojenými so zmenou klímy, dospel k záveru, že „zdôrazňujú ekonomický vplyv nad environmentálnym rizikom, spôsob, akým sú vplyvy zmeny klímy vyjadrené prostredníctvom globálnych ekonomických procesov, ktoré sú vo svojej podstate dynamické a prepojené s globálnymi procesmi obchodu“.
„Výskumníci dospeli aj k záveru, že všade, kde sa používa optika klimatickej zraniteľnosti, sa ako všadeprítomné neudržateľné dôsledky objavujú neistota a nerovnosť. Katastrofy, povedané inými slovami, ‚nepadajú z neba‘, ale vznikajú v dôsledku sociálnej nespravodlivosti,“ cituje Uhlerová zo štúdie.
Spolu s novými formami práce, ale aj novými rizikami, technológiami a zmenami na trhu práce odbory výrazne tlačia aj na zmenu európskej legislatívy. „Len v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je potrebné revidovať 24 európskych smerníc. Za tým účelom boli vytvorené pracovné skupiny na jednotlivé oblasti, ako napríklad na smernice o práve na odpojenie sa, na smernice o zobrazovacích jednotkách, na prácu vykonávanú pre digitálne platformy, teleprácu, či vznikla pracovná skupina pre vývoj pravidiel BOZP a zmenu klímy, pracovná skupina pre systém registrácie chorôb z povolania a mnohé ďalšie vrátane samostatnej s rozsiahlym programom pre chemikálie,“ uzatvára prezidentka KOZ.
(bre)
