Odopieranie zdravotnej starostlivosti dlžníkom na zdravotnom poistení zhoršuje ich zdravotný stav, podstatne skracuje životy, a zdravotný systém pritom nič neušetrí. Práve naopak, zákon sprísnený v roku 2011 nepomáha zvýšiť výber poistného a neskorá liečba je pre štát drahšia. Vyplýva to z odbornej štúdie organizácie Depaul Slovensko, ktorá sa venuje pomoci ľuďom bez domova. Štúdiu pod názvom (Ne)dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ľudí bez domova na Slovensku vypracovali v roku 2023 analytici Martin Smatana, Michal Štofko a Katarína Barteková.

Podľa expertného odhadu Depaul Slovensko je 80-90 percent ľudí bez domova žijúcich priamo na ulici dlžníkmi na zdravotnom poistení. Súčasná legislatíva sa ich teda priamo negatívne dotýka, čo podľa štúdií a dopočtov na základe slovenských dát výrazne predražuje akútnu zdravotnú starostlivosť a prispieva k ich zlému zdravotnému stavu.

Zhoršovanie zdravotného stavu

„Adekvátna zdravotná starostlivosť nie je na Slovensku pre ľudí bez domova dostupná v dostatočnom rozsahu,“ hovorí Jozef Kákoš, riaditeľ Depaul Slovensko. „Ľudia bez domova sa podľa štúdií dožívajú v priemere menej ako 50 rokov, čo je oproti priemernému veku dožitia výrazne menej. Často o svojich zdravotných problémoch dlho nevedia, pritom v mnohých prípadoch by sa dalo prevenciou a dostupnou zdravotnou starostlivosťou predísť úmrtiu či invalidite a zlepšiť kvalitu ich života,“ pokračuje Kákoš. Ľudia bez domova žijú dlhodobo v strese, mnohí majú neliečené srdcovo-cievne ochorenia, ktoré ich privedú do nemocnice, až keď ide o život ohrozujúci stav.

„Títo ľudia často trpia viacerými ochoreniami, ktoré si vyžadujú dlhodobú liečbu a sledovanie u špecialistov. Mnohí z nich nemajú svojho všeobecného lekára, nemá im kto predpísať lieky a odporučiť k špecialistom,“ dodáva Michaela Kostičová, lekárka neziskovej organizácie EQUITA.

Ak aj svojho lekára majú, podľa nej kvôli dlžobám na zdravotnom poistení by si museli poplatky za lieky a vyšetrenia platiť v plnej výške. „Nedostupná zdravotná starostlivosť tak vedie k zhoršovaniu ich zdravotného stavu a komplikáciám, kvôli ktorým potom musia opakovane vyhľadať urgentnú pomoc v nemocnici,“ upozorňuje Kostičová.

Obmedzenie dlžníkov neprinieslo vyšší výber

V roku 2004 vstúpil do platnosti zákon o zdravotnom poistení, ktorý obmedzil nárok na zdravotnú starostlivosť pre dlžníkov iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Toto obmedzenie sa kvôli nejasnej textácií zákona vynucovalo len v malom množstve prípadov. V roku 2011 sa preto do účinnosti dostala novela zákona, ktorá sprísnila pôvodné znenie, a tým dosiahla, že sa aj v praxi zredukoval prístup dlžníkov k zdravotnej starostlivosti. V januári 2023 bola síce prijatá novela zákona, podľa ktorej by nárok na zdravotnú starostlivosť mali mať aj dlžníci, ktorí nespĺňajú žiadnu výnimku, ale potrebujú liečiť chronické alebo infekčné ochorenie, alebo ide o starostlivosť súvisiacu s tehotenstvom. Podľa vyjadrení sociálnych pracovníkov Depaul Slovensko však ľudia bez domova dopad novely v praxi nepociťujú.

„Naďalej legislatívne a vymožiteľnosťou zákona zaostávame za väčšinou európskych krajín,“ hovorí analytik Martin Smatana. Súčasná právna úprava tak podľa neho naďalej obmedzuje zdravotnú starostlivosť pre väčšinu dlžníkov. „Európske krajiny s pokročilými zdravotnými systémami využívajú alternatívne spôsoby vymáhania dlhov od dlžníkov na zdravotnom poistení, pričom väčšina netrestá dlžníkov do takej miery ako Slovensko,“ upozorňuje analytik.

Mohlo by vás zajímat

Zákon na Slovensku nerozlišuje príčiny vzniku dlhu na zdravotnom poistení. Postihuje všetkých dlžníkov rovnako, napriek tomu, že väčšina si platenie poistného nemôže dovoliť. Analytik si myslí, že primárny dôvod tejto limitácie je obava zo strany štátu, že by v prípade ďalšieho „uvoľnenia“ pravidiel čerpania zdravotnej starostlivosti klesol výber poistného a počet neplatičov by sa zvýšil.

Napriek tomu, že jeden z hlavných dôvodov pre zmenu zákona v roku 2011 bol predpoklad zlepšenia výberu poistného, tento predpoklad sa nenaplnil. Zo štúdie vyplynulo, že výber poistného na Slovensku sa totiž ani po roku 2011 výrazne nezlepšil. „Dá sa preto predpokladať, že ak by mali dlžníci plný prístup k zdravotnej starostlivosti, celkový výber poistného by bol na obdobnej úrovni ako doteraz. Česko podobné obmedzenie ako my v roku 2011 nezaviedlo, avšak eviduje takmer rovnakú mieru úspešnosti výberu zdravotného poistného na úrovni 97-99 percent,“ približuje Smatana.

Drahé hospitalizácie ľudí bez domova

Cieľom štúdie tak bolo zanalyzovať nielen zdravotné, ale aj finančné dopady limitovanej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre skupinu ľudí bez domova. Dostupná zdravotná starostlivosť je nielen prejavom ľudskosti a solidarity, zlepšuje vyhliadky ľudí na dôstojný život a je často prevenciou invalidity – pre štát je vo výsledku lacnejšia.

„Cena hospitalizácií ľudí bez domova tvorí na Slovensku až 5 percent ceny všetkých hospitalizácií, napriek tomu, že ľudia bez domova tvoria iba približne 1,3 percenta z celkovej populácie. Po prepočte na počet ľudí v danej skupine stoja hospitalizácie ľudí bez domova 3,84-krát viac ako hospitalizácie zvyšku populácie,“ uvádza analytik Smatana.

„Zhoršenie zdravotného stavu, ako následok slabšej dostupnosti k starostlivosti má dokonca kaskádovitý efekt na celkové výdavky sektora. Čím slabšia dostupnosť – tým horší stav pacienta a tým drahší akútny výkon,“ pokračuje Smatana.

„Zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ľudí bez domova by pomohli aj terénne a komunitné zdravotnícke služby, tie však na Slovensku nemajú vytvorené podmienky na fungovanie,“ hovorí Kostičová. Právo na zdravie považuje za základné ľudské právo. „Zdravotná starostlivosť by mala byť poskytovaná na základe potrieb ľudí a každý by mal mať rovnaké šance na zdravie,“ pokračuje lekárka.

Riešenie preto v organizácii Depaul vidia v sprístupnení zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na dlh na zdravotnom poistení, vzdelávaní zdravotníkov a komunikácii destigmatizácie ľudí bez domova. „Neznamená to, že všetky problémy súvisiace so zdravím ľudí bez domova budú tým vyriešené, no podarilo by sa odstrániť kľúčovú prekážku nedostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ uzatvára Kákoš.

(bre)