Vláda na svojom poslednom rokovaní (8. máj) vzala na vedomie správy rezortu práce o plnení Národnú stratégiu deinštitucionalizácie (DI) systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti. Ide o záväzok vlády ešte z apríla 2021. Hlavným cieľom stratégie je prepojenie sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Súčasťou deinštitucionalizácie sú aj reformy definované v pláne obnovy.
Proces DI sa týka seniorov, všetkých osôb so zdravotným postihnutím, alebo v inej nepriaznivej životnej situácii. Svetová zdravotnícka organizácia vypracovala Globálnu stratégiu pre integrované a na ľudí orientované služby v oblasti zdravia 2016 – 2026, ktorá apeluje na zmenu vnímania a poskytovania starostlivosti smerom k prístupu zameraného na človeka.
Deinštitucionalizácia je teda pojem, ktorý zahŕňa celosvetovú iniciatívu zmeny systémov poskytovania podpory a starostlivosti pre ľudí odkázaných na pomoc iných osôb. K tomuto záväzku sa pridalo aj Slovensko vypracovaním národnej stratégie. K hlavným cieľom patrí prepojenie sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Jej súčasťou sú reformy pomocou plánu obnovy.
Zmeny zahrňujú reformu financovania, posudkovej činnosti a dohľadu nad sociálnou starostlivosťou, ako aj investície do komunitných sociálnych služieb. Poslednú správu o plnení stratégie predložilo ministerstvo práce na rokovanie vlády 8. mája tohto roka. Správu vzala vláda koalícia na vedomie.
Výzvy z plánu obnovy
Plán obnovy zároveň nadväzuje na stratégiu dlhodobej starostlivosti. Vzhľadom na starnutie populácie, zdôrazňuje potrebu koordinovaného a funkčného systému sociálnej a zdravotnej starostlivosti. „Reformy v oblasti financovania a posudkovej činnosti sú kľúčom k zabezpečeniu kvalitnej a dostupnej podpory pre občanov, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Ministerstvo práce aktívne komunikuje so zúčastnenými stranami a pripravuje legislatívu na realizáciu potrebných zmien,“ tvrdí rezort práce.
Okrem reforiem sa v rámci plánu obnovy realizuje aj investícia, ktorej cieľom je navýšenie kapacít zariadení komunitného typu. Umožní presun časti klientov z veľkokapacitných zariadení do zariadení poskytujúcich ambulantné sociálne služby, nízkokapacitných pobytových sociálnych služieb s kapacitou do 12 miest a sociálno-zdravotných nízkokapacitných zariadení s kapacitou do 30 miest.
V súčasnosti sú pre tento zámer vyhlásené dve výzvy. Výzva na predkladanie projektových zámerov a výzva na predkladanie žiadostí o prostriedky mechanizmu. Oba zámery sa týkajú rozšíreniu kapacít komunitnej starostlivosti.
Deti a ŤZP
Ďalšou prioritnou skupinou v rámci národnej stratégie sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). V rámci tejto skupiny štát využíva financovanie aj z Európskeho sociálneho fondu.
Stratégia si dala za cieľ aj zníženie počtu detí umiestnených v centrách pre deti a rodiny (CDR) na základe rozhodnutia súdu v prospech komunitných riešení. „Cieľom je tiež zlepšenie kvality poskytovanej starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením. Tieto opatrenia zahŕňajú odstraňovanie bariér v objektoch, nákup zdravotníckych pomôcok na podporu starostlivosti v CDR a podporu profesionálnych náhradných rodín,“ konkretizuje ministerstvo práce.
Ministerstvo si od reformy sľubuje aj zvýšenie profesionality v oblasti výkonu sociálnych vecí a rodiny, vrátane vzdelávania zamestnancov a podpory profesionálnych náhradných rodičov.
(mhl)
