Slovensko sa nemôže vo všetkom spoliehať na eurofondy. Ani tie, čo máme, nevieme čerpať, tvrdí Lucia Yar
Prvotným cieľom eurofondov bolo podporovať krajiny, ktoré vstupujú do Európskej únie (EÚ) za účelom vyrovnávania rozdielov s inými európskymi krajinami. Na Slovensku však aj po 20 rokoch od vstupu do EÚ tvoria zdroje z eurofondov takmer všetky veľké investície. V predvolebnej Eurodebate Zdravotníckeho denníku, Ekonomického deníku a České justice s názvom Budúcnosť Európy – agenda pre nový Európsky parlament a Európsku komisiu s Luciou Yar, kandidujúcou do europarlamentu za hnutie Progresívne Slovensko, sme sa venovali okrem iného kohéznej politike únie a tomu, či v súčasnej podobe napĺňa svoje ciele.
„Eurofondy u nás tvoria väčšinu investícii, ktoré prichádzajú do regiónov a vypĺňame nimi investičné diery. Kohézia však má na Slovensku nedostatočný vyrovnávací efekt a medzi regiónmi sú stále veľké rozdiely,“ konštatuje Lucia Yar. Progresívne Slovensko, za ktoré kandiduje, je v europarlamente súčasťou frakcie Renew Europe. Yar tvrdí, že konkrétne Košický a Prešovský kraj patria medzi najmenej rozvinuté regióny v celej EÚ.
Zlý manažment eurofondov
Podľa nej sú na Slovensku štrukturálne problémy so spracovaním európskych peňazí, keďže ich nedokážeme efektívne využiť. Rôzni aktéri na to poukazujú už dlhodobo. Kandidátka na europoslankyňu si myslí, že Brusel by mal zatlačiť na štáty, aby rozdeľovanie zdrojov z operačných programov bolo viac v kompetencii regionálnych štruktúr. V súčasnosti sa takmer v 80 percentách riadi z Bratislavy. Presun kompetencií do regiónov je jedným z bodov, ktoré presadzuje Progresívne Slovensko vo svojom programe.
„V súčasnom systéme malé obce so 100 alebo 200 obyvateľmi medzi sebou bojujú o kúsok európskych peňazí na veci, ktoré pre ne ani nie sú až také relevantné. Niektoré obce, napríklad na východe Slovenska totiž nemajú ani kanalizáciu,“ upozornila Yar, ktorá sama pochádza z východu krajiny. Od regionálnych operačných programov riadených krajmi upustilo napríklad Česko. Malo to byť pre zlé skúsenosti a vysokú mieru korupcie. Podľa Yar je rozdiel najmä v rozložení krajiny, kde platí, že čím ďalej od Bratislavy, tým zanedbanejší a menej chápaný je región.
Kandidátka vyzdvihla očividné prínosy štrukturálnych a kohéznych fondov, napríklad nové verejné budovy, zdravotnícke zariadenia alebo školy. Vzhľadom k množstvu fondov, ktoré k nám prichádzajú, však podľa nej nie sú dostatočné. Má to byť práve kvôli infraštruktúrnym problémom s prerozdeľovaním zdrojov. „Eurofondy jednoznačne pomohli ekonomickej konvergencii k západnej Európe, ale očakávania spoločnosti sa nenaplnili. Napríklad digitalizácia a zelené investície sa rozbiehajú veľmi pomaly,“ tvrdí. „Na Slovensku máme problém manažovať operačné programy a tie sú prepojené s obrovskou byrokraciou, preto rôzne organizácie ani nemajú chuť sa o fondy uchádzať,“ kritizuje.
Peniaze podmieniť reformami a dodržiavaním práv?
Kohézna politika patrí dlhodobo medzi najvyššie položky európskeho rozpočtu. „Slovensko z tejto politiky veľmi benefituje a bolo by ťažké vysvetľovať obyvateľom, že kohézne fondy z EÚ k nám už nebudú prúdiť. Avšak ak v budúcnosti ostane nejaká kohézna politika, tak pre krajiny, ktoré do únie vstupujú,“ predpovedá Lucia Yar. Pre členské krajiny EÚ, ktorým sa doteraz nepodarilo vyrovnať rozdiely s ostatnými európskymi krajinami, napríklad aj Slovensko a Česko, podľa nej treba transformovať nastavenia podporných mechanizmov. „Mohlo by to byť podobné ako v pláne obnovy – teda financie podmienené reformami,“ vyhlásila.
V programe Progresívneho Slovenska aj liberálnej frakcie europarlamentu Renew Europe je tiež uvedené, že čerpanie eurofondov by malo byť podmienené dodržiavaním demokratických princípov. „Ak sa v nejakej krajine nedodržiavajú zásady právneho štátu a badať autoritárske tendencie, treba im zastaviť prísun peňazí,“ tvrdí Yar. Otázne je, ako by sa toto dodržiavanie posudzovalo. Yar hovorí, že nastavenia podmienok musia byť predmetom diskusie. „Ak sa budú porušovať základné práva ako novinárska sloboda, právo vyjadrovať alebo zhromažďovať sa či robiť obyčajnú opozičnú politiku, vláde tejto krajiny by sa nemali posielať peniaze,“ upozornila.
Priority kohézie
Európske investície financujú rôzne typy projektov. Dotácie sú zamerané na verejné blaho alebo zdravie, no neprinášajú zisky. Projekty výskumu a vývoja majú potenciál zarábať, no zisky a návratnosť investícii sú očakávané najmä z infraštruktúrnych a inovačných projektov, technologického rozvoja a enviromentálnych projektov. Ďalej sú to napríklad urbanistické projekty – inteligentné mestá, prípadne aj veci z kultúrneho a kreatívneho priemyslu.
Čo sa týka oblasti zdravotníctva, Yar skonštatovala, že všeobecne platí, že čím je zdravšia populácia, tým viac prosperujú aj firmy: zamestnanci a zamestnankyne sú plnohodnotnejšie v práci, nemusia byť práceneschopní, sú výkonnejší a efektívnejší. „V ostatných rokoch sa v EÚ ale prízvukuje aj duševné zdravie zamestnancov a zamestnankýň, a práve na ňom by mala slovenská spoločnosť zapracovať ešte viac. Slovensko totiž vo financovaní starostlivosti o duševné zdravie výrazne zaostáva za ostatnými rozvinutými krajinami,“ hovorí. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) naň idú len 3 percentá z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, kým priemer rozvinutých krajín je 6 – 7 percent. Duševné poruchy navyše vytvárajú slovenskej spoločnosti náklady vo výške až 2,1 miliardy eur ročne (2,4 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2019 podľa ÚHP). „Práve z úrovne EÚ by sme mali tlačiť aj na rozvoj v tejto oblasti,“ myslí si kandidátka na europoslankyňu.
„Európska únia skúša v rôznych oblastiach kombinácie dotácii a finančných nástrojov. Na Slovensku finančné nástroje, ako napríklad európske pôžičky, až tak nevyužívame,“ hovorí Lucia Yar s tým, že ľudí v krajine odrádza od podávania žiadostí práve spomínaná byrokracia. „Kvalita inštitúcií je naprieč Európu absolútne rozdielna a aj pri nej je potrebná kohézia,“ doplnila.
Mohlo by vás zajímat
Prioritami kohéznej politiky by podľa nej mali byť zelená a digitálna transformácia domácností, podnikov, verejnej a štátnej správy. „Malo by sa to prispôsobovať tomu, čo v danom regióne chýba. Do základných vecí v rozvoji infraštruktúry, napríklad aj do spomínanej kanalizácie, by mali ísť peniaze aj z úrovne štátu. Na Slovensku už neinvestujeme do základnej infraštruktúry a všetko sme nahradili eurofondami,“ podotkla kandidátka do europarlamentu.
Pri regionálnej politike v najbližšom období bude v prípade Slovenska zásadné aj to, ako sa vyvinie situácia na Ukrajine. „Ak sa totiž po vojne a zaistení udržateľného mieru stane Ukrajina členom EÚ, môže to byť obrovská šanca pre východ Slovenska – tak, ako sa to v čase nášho vstupu stalo s východom Rakúska,” dodáva Yar. Témam obrannej a bezpečnostnej politiky sa venujeme v ďalších článkoch.
Voľby do Európskeho parlamentu sú členských štátoch naplánované na 6. až 9. jún tohto roka a na Slovensku budú v sobotu 8. júna.
Lucia Hakszer
Lucia Hakszer
