V princípe by malo byť jedno, či zdravotnícke služby poskytuje štát alebo súkromníci. Ako štát by sme mali v zdravotníctve dobre nastaviť pravidlá. Počas panelovej diskusie o spotrebnom zdravotníctve to povedal riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Matej Mišík.
IZA je analytický útvar Ministerstva zdravotníctva SR a jeho šéf poukázal na to, že zdravotníctvo potrebuje jasné zadania a pravidlá, ktoré sa budú dodržiavať. „Je v ňom však veľa hráčov a veľa možných zlyhaní,“ pripomenul Mišík, ktorý ako riaditeľ IZA zažil za štyri roky šesť ministrov zdravotníctva.
Starnutie populácie, ale zároveň nové možnosti liečby a zmena preferencií pacientov spôsobujú, že nožnice medzi dopytom po službách zdravotníctva a ich ponukou sa budú roztvárať a ponuka sa bude musieť meniť. Odborníci hovoria o spotrebiteľskej revolúcii v zdravotníctve.
Ľudia žijú dlhšie a potrebujú viac starostlivosti
Celá Európa má veľmi zlú demografickú prognózu a konkrétne na Slovensku bude o 10 rokov podľa odhadov o 200-tisíc ľudí menej v produktívnom veku. Matej Mišík upresnil, že ide o veľkorysé odhady, ktoré za produktívny považujú vek od 20 do 70 rokov. Znamená to, že bude o 5 percent menej ľudí, platiacich zdravotné odvody a schopných poskytovať potrebné služby. „O 20 rokov ich bude ešte približne o polovicu viac. Nemáme priestor otáľať,“ vyhlásil.
Za zvýšený dopyt po starostlivosti podľa Mišíka môže aj to, že zdravotníctvo si robí dobre svoju prácu a ľudia sa dožívajú vyššieho veku. „Sú schopní žiť s množstvom chronických ochorení. Nová dopytová norma tak bude multimorbídny pacient. Problém v zdravotníctve je však aj ten, že sa veľmi špecializujeme a zakaždým sme zameraní na nejakú konkrétnu oblasť,“ tvrdí.
Čo sa týka ponuky v zdravotníctve, prichádza doň množstvo nových technológií. Podľa Mišíka to znamená, že sa poskytuje množstvo nových výkonov, avšak zatiaľ každá nová technológia znamenala, že produktivita v sektore klesla. V kombinácii s nedostatkom lekárov tak nevidí veľa dôvodov na optimizmus.
Myslí si, že dopyt a potreby v zdravotníctve budú o 10 rokov úplne iné ako teraz a nevyhnutne treba integrovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť, čomu sa budú musieť prispôsobiť aj zdravotné poisťovne. „Bude treba zabezpečiť starostlivosť bližšiu pacientovi, často uňho doma. Tiež viac využívať lekárne a uhrádzať telemedicínu,“ odporúča analytik. Nevyhnutná bude podľa neho aj zmena kompetencií, ktorá dnes často naráža na odpor medicínskych odborníkov. Zmeny tiež nepôjdu bez väčšieho zapojenia a zodpovednosti pacienta.
Veľa regulácie škodí
Americký expert na zdravotnú politiku Michael Cannon porozprával o tom, akým výzvam dnes čelí zdravotníctvo v USA. „Zdravotný systém v Spojených štátoch je veľmi kontrolovaný vládou – viac ako vo väčšine krajín, vrátane krajín strednej Európy,“ povedal. Implementácia regulácií podľa neho spôsobila dramatický nárast cien liekov či rôznych zdravotníckych výkonov. Pokiaľ v zdravotníctve funguje trhový mechanizmus, zdravotná starostlivosť je dostupnejšia ako v preregulovanom systéme – to je práve príklad USA a podľa Cannona by sa z toho Európa mala poučiť.
„Vďaka voľnému trhu je zdravotná starostlivosť lepšia, dostupnejšia, bezpečnejšia a univerzálnejšia,“ hovorí na základe dát z amerického zdravotného poistenia. Podľa prezentovanej odbornej štúdie USA míňajú na zdravotnú starostlivosť obyvateľstva až o 70 percent viac prostriedkov ako iné krajiny, avšak Cannon upozornil, že to nie je kvôli trhu, ale pretože vláda to prikazuje. „Regulácie potom prospievajú záujmom rôznych firiem,“ tvrdí.
Lekárne by mohli robiť oveľa viac
Čo sa týka zmien v slovenskom zdravotníctve a väčšieho využívania lekární, prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ pripomenul, že podľa zákona o liekoch z roku 2011 by lekárne mohli a mali vykonávať viac zdravotníckych činností, aby odľahčili lekárov od zbytočných návštev, narážajú však na rôzne legislatívne bariéry. Ich potenciál tak nie je maximálne využitý.
V zákone je uvedené, že lekárne zabezpečujú, uchovávajú, pripravujú, kontrolujú a vydávajú lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny a poskytujú informácie. Okrem toho podľa zákona môžu vykonávať fyzikálne a biochemické vyšetrenia aj očkovať proti chrípke. Z dotazníkového prieskumu medzi farmaceutmi však vyplýva, že nerobia nič z toho.
Britská Národná zdravotná služba (NHS) tiež umožňuje farmaceutom riešiť jednoduchšie diagnózy napríklad predpisovať antibiotické kvapky do očí, používané pri bežnom zápale očných spojiviek. „U nás bez predpisu od lekára dostane pacient len bežné kvapky na suché oko, ktoré mu nepomôžu,“ podotkol Sukeľ. Dodal, že v lekárni by sa dali podchytiť aj iné diagnózy a tým šetriť verejné zdroje. „V Spojenom kráľovstve tiež farmaceut konzultuje s pacientom zavedenie nového lieku, zaznamenáva do zdravotnej dokumentácie ako pacient reaguje na liečbu, prípadné nežiadúce účinky a interakcie s inou liečbou. Vykonáva následnú kontrolu a môže odporučiť zmenu terapie,“ doplnil prezident SLeK.
Ministerstvo zdravotníctva už schválilo štandardný postup činnosti farmaceutov a verejných lekární pre výkon prevencie kardiovaskulárnych ochorení, pre manažment pacienta s akútnym respiračným ochorením, obezitou, ochorením pečene či cukrovkou. Nič z toho ale lekárne v praxi nerobia. „Deti ani dospelí podľa dostupných dát nemajú zásadné vedomosti o účinkoch liekov a liečbe rôznych diagnóz. Potrebujeme práve rozvoj komunitnej prevencie aj mimo ambulancií lekárov,“ myslí si Sukeľ.
Presun kompetencií odmietajú lekári
Podľa zákona sa v lekárňach očkujú dospelí ľudia proti chrípke už dva roky. Pre spomínané legislatívne bariéry to ale v praxi nefunguje. Pri optimistickom scenári by sa očkovanie v lekárňach podľa Sukeľa mohlo spustiť v roku 2027. Napríklad v USA v lekárňach očkujú už proti 20 ochoreniam.
Pokiaľ ide o značne obmedzené doplnkové služby lekární ako napríklad meranie CRP, pacienti si ho zväčša musia platiť sami. Pritom také isté meranie v ambulancii majú hradené poisťovňou. „Ak by boli podobné služby hradené aj v lekárni, pacient by mal prvý skríning, či je vôbec potrebné ísť k lekárovi,“ hovorí Sukeľ s tým že to je bežné napríklad vo Veľkej Británii.
Aj Matej Mišík si vie predstaviť, že lekárne by toho robili oveľa viac: „Pre pacientov alebo klientov sú najdostupnejšie. Mnohé sú otvorené aj večer a cez víkendy. Možno by mohli robiť napríklad aj odbery, aby ich lekár počas vyšetrenia už mal k dispozícii.“
Podobné presuny kompetencií sa podľa neho nedejú, pretože v zdravotníctve je ako hlavná potreba zdôrazňované bezpečie a kvôli tomu existujú aj regulácie. „Neželanou súčasťou regulácií je rigidné prostredie, obavy a neochota aktérov robiť zmeny. Zároveň, keby sa výkony robili v lekárňach, lekári by za ne dostávali nižšie úhrady,“ poukazuje na to, že by to lekárom odčerpalo zdroje, o ktorých už teraz hovoria, že ich majú málo. Svoj nesúhlas s tým, aby zdravotnícke výkony robili farmaceuti, často zdôvodňujú ich nedostatočnou kompetenciou a práve potrebou bezpečnosti.
Lieky v supermarkete a na pumpe?
V niektorých krajinách možno voľnopredajné lieky kúpiť aj mimo lekární – v supermarketoch, drogériách alebo na čerpacích staniciach. Funguje to s menšími obmenami napríklad v Austrálii, Dánsku, Fínsku, Holandsku, Írsku, Kanade, Nemecku, Nórsku, Rakúsku, Švédsku, USA, Veľkej Británii, Taliansku, Poľsku, ale aj v Česku.
„Má to potenciál vo zvyšovaní dostupnosti, aby ľudia nemuseli cestovať za lekárňou, keďže tieto predajne sú všade,“ povedal predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Aliancia má záujem voľnopredajné lieky ponúkať aj v maloobchodných predajniach alebo o tom aspoň diskutovať. „Maloobchod nechce nahradiť lekárne, ale dostať prevenciu bližšie k ľuďom. Súčasný stav považujeme aj za plytvanie zdrojmi spotrebiteľov, ktorí musia za lekárňou cestovať,“ tvrdí.
„Na Slovensku je veľmi ľahké otvoriť si lekáreň, keďže oproti iným krajinám nie je regulované miesto, kde sa môže otvoriť, a môže mať akéhokoľvek prevádzkovateľa,“ reaguje Ondrej Sukeľ. Upozornil, že pri nekvalifikovanom výdaji lieku v potravinách, drogérii alebo na čerpacej stanici hrozí vyššie riziko neúmyselnej intoxikácie a vedľajších účinkov. Pacient totiž nemusí dostať potrebné informácie.
„Nejde nám o to aby sa všetko uvoľnilo, ale chceme hovoriť o tom, čo sa dá, čo je bez problémov pre pacienta a čo dokáže zlepšiť prístup k liekom. Lekárne majú monopol, no my chceme, aby mohli takýto prístup využívať napríklad ľudia v malých obciach, kde nie je lekáreň, alebo tranzitujúci vodiči na diaľnici, ktorí si napríklad potrebujú kúpiť lieky proti bolesti. V Česku to na začiatku chceli najmä čerpacie stanice,“ hovorí Krajčovič.
Sukeľ mu však opäť oponuje tým, že lekárne dnes žijú z doplnkového sortimentu a liekov vydávaných bez receptu. Vydávaním liekov na recept na seba nezarobia. „Človek by si možno kúpil liek bez receptu v potravinách, ale potom v malej obci zanikne lekáreň, ktorá žije práve z tých voľnopredajných liekov, a lieky na recept si pacient nebude mať kde kúpiť,“ upozorňuje. Ešte pred diskusiou o predaji liekov v maloobchode podľa neho treba systémovo vyriešiť financovanie lekárenskej starostlivosti. „Marža lekární sa 15 rokov nemenila,“ poznamenal prezident SLeK. Farmaceutka z publika diskusie dodala, že na Slovensku funguje lekárenský doručovací systém, prostredníctvom ktorého je možné lieky doviezť pacientovi do dvoch hodín a navyše môže s farmaceutom konzultovať možné vedľajšie účinky a interakcie. Farmaceuti sú zamestnaní aj v online lekárňach.
Lucia Hakszer
