S pribúdajúcim vekom výrazne klesá návštevnosť gynekologických preventívnych prehliadok. Je to veľmi znepokojujúce vzhľadom na zvýšený výskyt závažných gynekologických ochorení aj po 70. roku života. S vekom tiež výrazne rastie prevalencia inkontinencie moču, ale problémy s ňou má aj mnoho žien v produktívnom veku. Chýba však osveta, ktorá by znížila stigmatizáciu tohto stavu, a edukácia o prevencii.
V analytickej štúdii Ženské zdravie v Slovenskej republike 2024, o ktorej zisteniach sme v Zdravotníckom denníku už informovali (tu a tu), sa autori Imrich Berta, Gaston Ivanov a Soňa Hudecová venovali okrem iného oblasti gynekologickej starostlivosti, špecificky monitorovali výskyt rôznych ochorení, návštevnosť gynekologických ambulancií a účasť na preventívnych prehliadkach, užívanie hormonálnej antikoncepcie v populácii a tiež zdravotnícke politiky štátu súvisiace s reprodukčným zdravím.
Čoraz viac gynekologických ochorení
V uplynulých dvoch desaťročiach sa v Európe zvýšil výskyt endometriózy, chronického ochorenia, ktoré postihuje približne 10 percent žien v reprodukčnom veku. Typickým prejavom je bolestivá menštruácia. Ďalším alarmujúcim trendom je zvyšujúca sa rezistencia na antibiotiká pri liečbe sexuálne prenosných infekcií, ako sú chlamýdie a kvapavka. Pozitívne je naopak to, že klesá výskyt zmien tkaniva krčka maternice, ktorých následkom môže byť rakovina. Možno za to vďačiť zavedeniu očkovania proti ľudskému papilomavírusu (HPV), ktorý spôsobuje aj karcinóm krčka maternice, v mnohých európskych krajinách. Zvyšuje sa však aj výskyt polycystického ovariálneho syndrómu (PCOS), endokrinnej poruchy, ktorá postihuje 5-10 percent žien v reprodukčnom veku a je spojená so zvýšeným rizikom neplodnosti, metabolického syndrómu a cukrovky 2. typu.
V populácii žien stále narastá priemerný vek prvého tehotenstva. Prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martin Redecha v rozhovore pre Zdravotnícky denník povedal, že v súčasnosti je to necelých 30 rokov, pred dvoma-troma desaťročiami to bolo medzi 22-25 rokmi. „Trend skoršej sexuálnej aktivity a odkladania pôrodu znamená, že veľký počet žien v súčasnosti vyhľadáva spoľahlivú a reverzibilnú antikoncepciu,“ konštatujú autori štúdie ženského zdravia. Je významná pre najmladšie ženy vo veku 15-19 rokov a svoj vrchol dosahuje počet návštev ambulancií súvisiacich s antikoncepciou vo vekovej skupine 20-24 rokov. Analytici upozorňujú, že to poukazuje na dôležitosť prístupu k informáciám a službám plánovaného rodičovstva pre mladé ženy.
U žien od 25 do 40 rokov v gynekologických ambulanciách prevládajú návštevy súvisiace práve s tehotenstvom a popôrodnou starostlivosťou. Po 40. roku života sa do popredia dostávajú preventívne prehliadky a skríning, ktoré sú kľúčové pre včasné odhalenie potenciálnych zdravotných problémov (ako sú onkologické ochorenia alebo nezápalové ochorenia pohlavných orgánov). Po päťdesiatke však počet preventívnych návštev výrazne klesá. Ženy si myslia, že keď už nemajú menštruáciu, nemusia chodiť na prevenciu, a majú aj rôzne zdravotné problémy, ktoré sú naliehavejšie ako gynekologická prevencia. Ďalej s pribúdajúcim vekom im v návštevách môžu brániť aj pohybové problémy.
„Nízka účasť starších žien na preventívnych gynekologických prehliadkach je obzvlášť znepokojujúca, pretože práve v tomto veku sa zvyšuje incidencia závažných gynekologických ochorení, ako sú rakovina krčka maternice, vaječníkov či tela maternice. Pravidelné preventívne prehliadky sú pritom kľúčové pre včasné odhalenie týchto ochorení v štádiu, keď je liečba najúčinnejšia. Zanedbanie prevencie môže viesť k neskorej diagnostike, komplikáciám a horšej prognóze,“ upozorňujú Berta, Ivanov a Hudecová.
S menštruáciou sú problémy vo všetkých vekových skupinách
Množstvo žien zápasí s poruchami menštruačného cyklu. Štúdia uvádza, že početnosť návštev v ambulanciách kvôli nadmernej, častej a nepravidelnej menštruácii rastie s vekom až do vekovej skupiny 45-49 rokov, v ktorej sa obvykle začína menopauza. Mladšie ženy najčastejšie riešia chýbajúcu, slabú a zriedkavú menštruáciu, nárast počtu týchto pacientiek vidieť až do vekovej skupiny 25-29 rokov a v každej ďalšej vekovej skupine klesá. Rovnako je to aj pri návštevách kvôli bolesti a iným odchýlkam cyklu. Kvôli ženskej neplodnosti najčastejšie navštevujú gynekologické ambulancie ženy vo veku 30-34 rokov. Neskôr počet návštev klesá. Opäť mierne stúpa po 45. roku, pravdepodobne kvôli prichádzajúcej menopauze a súvisiacim hormonálnym zmenám, ktoré môžu viesť k rôznym problémom.
Výskumy upozorňujú, že napriek tomu, že väčšina žien počas menopauzy zažíva symptómy ako návaly horúčavy, nespavosť, či bolesti pri sexe, ktoré už majú overenú liečbu, stále veľa z nich nedostáva adekvátnu pomoc. Situácia sa však pomaly mení. Európska lieková agentúra schválila nové lieky na zmiernenie symptómov sprevádzajúcich toto prechodné obdobie, v zahraničí vznikajú inovatívne startupy zamerané na podporu žien počas menopauzy a čoraz viac firiem začína ponúkať zamestnanecké benefity súvisiace s menopauzou.
Stigmatizovaný problém
Infekcie močových ciest (urinary tract infection – UTI) predstavujú po infekciách horných dýchacích ciest druhé najčastejšie infekčné ochorenie na svete. Až 60 percent dospelých žien zažije UTI aspoň raz v živote, pričom u žien po menopauze sú častejšie. Časté sú u nich aj recidívy, po prvej epizóde UTI má 27 percent žien recidívu v nasledujúcich 6 mesiacoch.
Preto je nevyhnutné hľadať efektívne a ľahko dostupné riešenia pre liečbu. Program Pharmacy First, ktorý bol spustený Národnou zdravotnou službou (NHS) koncom januára v Anglicku, umožňuje farmaceutom predpisovať lieky, vrátane antibiotík, na liečbu bežných zdravotných problémov, medzi ktoré patria aj nekomplikované zápaly močových ciest. Cieľom programu je zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti prostredníctvom lekární, ktoré sú ľahko dostupné v rámci komunít. O popularite a potenciáli programu svedčí to, že sa doň už zapojilo viac ako 95 percent lekární v Anglicku. Hoci existujú obavy týkajúce sa zvyšovania antimikrobiálnej rezistencie, autori štúdie zdôraznili, že program je navrhnutý tak, aby neviedol k nadmernému predpisovaniu antibiotík a každému predpisu predchádza konzultácia s farmaceutom, ktorý posúdi zdravotný stav pacienta a určí, či je liečba antibiotikom nevyhnutná.
Ďalším rozšíreným problémom, ktorý postihuje milióny žien na celom svete a výrazne ovplyvňuje kvalitu ich života, duševnú pohodu a sociálne vzťahy, je inkontinencia moču, teda jeho mimovoľný únik. Napriek tomu zostáva nedostatočne hláseným a liečeným ochorením. Podľa prehľadu publikovaného v Journal of Urology v roku 2014 len 25-50 percent žien s inkontinenciou vyhľadá lekársku pomoc. Medzi dôvody, prečo polovica až tri štvrtiny žien s inkontinenciou nenavštívi lekára, patria pocity hanby a rozpakov, nedostatok informácií o liečiteľnosti stavu alebo normalizácia problému ako bežnej súčasti starnutia či následku pôrodu. Tiež strach z vyšetrenia, ako aj kultúrne a náboženské skutočnosti, ktoré môžu brániť ženám vyhľadať pomoc.
Inkontinencia moču môže byť spôsobená rôznymi faktormi vrátane oslabenia svalov panvového dna, poškodenia nervov, hormonálnych zmien a niektorých zdravotných stavov, ako je cukrovka, skleróza multiplex a Parkinsonova choroba. Tehotenstvo, pôrod, menopauza, obezita a starnutie sú významnými rizikovými faktormi jej vzniku. Okrem toho môžu k vzniku alebo zhoršeniu príznakov inkontinencie prispieť faktory životného štýlu, ako je fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a aktivity s vysokou záťažou. S pribúdajúcim vekom je inkontinencia čoraz častejšia a výskyt výrazne narastá po 65. roku života. Možnosti liečby závisia od príčiny a závažnosti ochorenia. Využíva sa napríklad tréning svalov panvového dna (tzv. Kegelove cviky), tréning močového mechúra, úprava životného štýlu, ako je udržiavanie zdravej hmotnosti, ukončenie fajčenia a obmedzenie príjmu kofeínu a alkoholu. Pomôcť môžu aj lieky a v závažnejších prípadoch chirurgické zákroky, ako napríklad zavesenie hrdla močového mechúra alebo zväčšenie močovej trubice.
Užívanie hormonálnej antikoncepcie dosiahlo vrchol na začiatku tisícročia
Užívanie antikoncepcie zaznamenalo medzi Európankami v minulých desaťročiach významný nárast. Podľa údajov Organizácie Spojených národov z roku 2019 používa v Európe antikoncepciu približne 69 percent žien vo veku 15-49 rokov, ktoré sú vydaté alebo žijú v partnerstve. Tento podiel sa však v jednotlivých krajinách líši, pričom najvyššiu mieru používania antikoncepcie vykazujú krajiny západnej a severnej Európy (kde ju používa okolo 32 percent všetkých žien), zatiaľ čo v niektorých častiach východnej a južnej Európy je oveľa nižšia. V Albánsku nedosahuje ani 1 percento, v Bosne a Hercegovine 2,9 percenta a v Moldavsku 5,4 percenta.
Tieto rozdiely možno pripísať rôznym faktorom, ako sú sociálne normy, náboženské presvedčenia, dostupnosť antikoncepcie a sexuálna výchova. V Poľsku a Maďarsku došlo v posledných rokoch k poklesu, čo zase môže byť spôsobené zmenami v politike a spoločenskom prostredí. Rovnaký klesajúci trend má užívanie antikoncepcie aj na Slovensku, konštatovalo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).
Na Slovensku počet užívateliek hormonálnej antikoncepcie od roku 1991 každoročne rástol, pričom vrchol bol dosiahnutý v roku 2007. Vtedy ju užívalo vyše 230 z 1 000 žien v reprodukčnom veku. Odvtedy však prevalencia užívania hormonálnej antikoncepcie klesá. Naopak, najvyšší počet žien s vnútromaternicovou antikoncepciou NCZI zaznamenalo na začiatku sledovaného obdobia v roku 1991 a odvtedy klesá.
Inšpirácia v zahraničí
V rámci zdravotných politík, ktoré majú zlepšiť gynekologické zdravie žien na Slovensku, odborníci odporúčajú vybudovať špecializované centrá pre liečbu endometriózy, podobné ako v Rakúsku. Poskytujú multidisciplinárnu starostlivosť vrátane gynekológie, chirurgie, psychológie a výživového poradenstva. Tieto centrá podľa rakúskych prameňov zlepšili kvalitu života a znížili bolesť u žien s endometriózou. Austrália zase vytvorila osobitný register pre prípady endometriózy – National Endometriosis Clinical and Scientific Trials (NECST). Jeho cieľom je vytvoriť úplný obraz o tom, ako endometrióza ovplyvňuje životy ľudí. Preto register NECST zhromažďuje informácie od ľudí, ktorí žijú s endometriózou, príznakmi podobnými endometrióze alebo súvisiacimi ochoreniami. Aj na Slovensku by mali podľa autorov štúdie podobné informácie využívať lekári a výskumníci na zlepšenie starostlivosti, vývoj lepších možností liečby a dostupnejších liekov.
Ďalej odporúčajú na Slovensku vypracovať národné usmernenia pre rôzne oblasti gynekologickej starostlivosti, podobne ako to urobili v Dánsku. Súčasťou dánskych usmernení je aj manažment menopauzy, liečba endometriózy a starostlivosť o ženy s inkontinenciou. Podľa Danish Health Authority tieto usmernenia zlepšili kvalitu a konzistentnosť starostlivosti v celej krajine.
Čo sa týka tehotenskej starostlivosti a materstva, v Európe bolo implementovaných viacero úspešných intervencií a zdravotných politík zameraných na zlepšenie starostlivosti. V Holandsku sú pôrodné asistentky primárnymi poskytovateľkami starostlivosti pre tehotné ženy s nízkym rizikom. Vďaka tomuto modelu je v Holandsku menej lekárskych intervencií a cisárskych rezov a ženy sú spokojnejšie, uvádzajú výskumy.
Niektoré krajiny zaviedli opatrenia na pomoc ženám s inkontinenciou moču. Podpornejšie a inkluzívnejšie prostredie umožňuje ženám s inkontinenciou moču vyhľadať pomoc, získať prístup k účinnej liečbe a viesť plnohodnotný život bez hanby a obmedzení. V Spojenom kráľovstve poskytuje NHS bezplatné posúdenie inkontinencie, liečbu a hygienické výrobky. Národný inštitút pre zdravie a excelentnú starostlivosť zase vydal usmernenia pre liečbu inkontinencie moču u žien, čím zabezpečil štandardizovanú starostlivosť v celej krajine. Podobné programy, kampane a opatrenia na skvalitnenie života osôb s inkontinenciou realizujú aj v Austrálii, Japonsku a Nemecku.
Lucia Hakszer