Európska zelená dohoda, známa aj ako Green Deal, v zásade nie je zlá, ale treba ju prehodnotiť, prípadne predĺžiť dobu na splnenie niektorých cieľov. Povedal to v Eurodebate Zdravotníckeho denníku s názvom Budúcnosť Európy – agenda pre nový Európsky parlament a Európsku komisiu poslanec slovenského parlamentu a jednotka na kandidátke strany Sloboda a solidarita (SaS) do Európskeho parlamentu Richard Sulík. Prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR kritizuje Európsku úniu (EÚ) za to, že nijako nezvýhodňuje výrobky, ktoré majú zelený charakter. Konateľ spoločnosti Prvá Energetická Andrej Lednár si myslí, že lepšia forma podpory by bola vo forme daňových stimulov.
„Preto navrhujeme zrušiť zákaz spaľovacích motorov, zníženie emisných cieľov, považujeme totiž za nereálne, aby ich Európa v stanovenom čase dosiahla. Tiež navrhujeme zrušenie povinnosti renovovať nerezidenčné budovy, zjednodušiť reportovanie Deu Diligence, zrušiť zákaz jednorazových obalov či zrušenie povinného rozostupu pre elektronabíjačky,“ dodal kandidát na europoslanca.
Priemysel bude požadovať finančnú kompenzáciu
Popri Zelenej dohode pre Európu pod názvom Green Deal vzniká aj Európska priemyslová dohoda, známa ako Industrial Deal. „Neviem presne, čo presne bude Industrial Deal obsahovať, ale sú tu dve základné možnosti. Po prvé, prehodnotí sa Green Deal, tie jeho ambiciózne ciele, ktoré škodia priemyslu. Druhá možnosť je kompenzácia financiami,“ konštatoval Sulík.
Kandidát na europoslanca si myslí, že priemysel sa ozve, že bude plniť naplánové ciele, ale bude požadovať finančnú kompenzáciu. „To ale znamená ďalšie stovky miliárd eur a ďalšie dlhy, pretože neviem o tom, že by tie peniaze boli niekde navyše. Preto budem podporovať prehodnotenie Green Dealu, aby ciele, ktoré sú príliš ambiciózne, buď neplatili alebo aby platili neskôr, resp. platili v menšom rozsahu. Inak nás to bude stáť spomínané ďalšie stovky miliárd eur,“ poznamenal Sulík.
Karlubík sa domnieva, že Európska únia chce silne presadiť Green Deal, ale na druhej strane, ale nijako nezvýhodňuje výrobky, ktoré majú zelený charakter. „Napríklad, za tú istú tehlu, či je zelená alebo nie, je tá istá cena. Kto vráti investície do ekologickej výroby?“ pýta sa Karlubík.
Preto podľa neho vznikla iniciatíva Industrial Deal, v ktorej sa hovorí, že musí byť jednoznačne presadené, aby nedošlo k oslabeniu európskeho priemyslu. Najväčším exportérom z Európskej únie bol totiž chemický priemysel, ale momentálne je až na štvrtom mieste.
„Všetko sa otvára dovozu a nemôžeme budovať európsku ekonomiku bez toho, aby sme nemali alternatívu. Vôbec nepomáhame Green Dealu tým, keď jedna loď, ktorá preváža LNG z USA, vytvorí toľko emisií ako 60-tisís osobných áut. My vo východnej Európe na to doplácame viac ako západná Európa, pretože západné ekonomiky už nie sú za prehodnocovanie Green Dealu, pretože investovali množstvo financií. Samozrejme, netýkalo sa to vždy Green Dealu, ale vyplývalo to z ich legislatívy,“ poznamenal prvý viceprezident AZZZ.
Mohlo by vás zajímat
Dotácie nie sú najšťastnejším riešením
Asociácia preto žiada, aby minimálne polovica financií bola rozdelená na zelené projekty tak, ako to bolo pôvodne myslené. „Potrebujeme presadiť aj uhlíkové clo, čo však vidím nereálne. Prečo napríklad dovážame plyn z USA, keď ho máme v Európe dostatok?“ priblížil Karlubík. V Európe sa podľa jeho slov silne presadzujú veterné elektrárne, ale na Slovensku to nie je jednoduché. „V Rakúsku je stanovené, že veterná turbína musí byť minimálne 500 metrov od obývanej oblasti, pritom u nás je to 3 600 metrov. Také územie pomaly na Slovensku nenájdete,“ dodal.
Európska únia je veľmi zameraná na priamu podporu, teda na dotácie, ktoré nie sú najšťastnejším riešením, myslí si Lednár. Ako poznamenal, v USA je väčšina podpory je vo forme daňových stimulov. „Čiže firmy sú nútené generovať zisky a na základe toho majú stimuly. Zatiaľ čo u nás to vždy tak nie je. Preto by sme mali byť viac proaktívni. Projekty, kam idú európske peniaze, majú byť využívané na to, aby dosiahli reálny výsledok. Lebo ten, aj tam, kde sa investovali aj miliardy eur, sme doteraz nevideli,“ dodal Lednár.
Nariadenia Európskej únie sú robené dlhodobo
Európska únia v roku 2007, keď bola prijímaná Lisabonská stratégia, mala predstaviť stratégiu konkurencieschopnosti. „V roku 2010 bol stanovený cieľ stať sa najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete do roku 2020. Od toho cieľu sme stále veľmi ďaleko. Európska únia totiž počas svoje existencie upadá,“ ozrejmil Sulík.
Dodal, že kým roku 1980 bolo štvrtina svetovej ekonomiky z Európy, dnes je to len osmina. „Ľudia, ktorí dnes v Bruseli vládnu, nikdy neboli odkázaní na to, aby zarábali na voľnom trhu. To, čo dobre vedia, je míňať peniaze tých druhých,“ uviedol poslanec.
Keď bol podľa neho predsedom Eurokomisie Jean-Claude Juncker, mal svoj investičný balíček v hodnote 300 miliárd eur. „To sa niekde vytratilo, naozaj neviem, že by niekde niečo významné ostalo. Ursula von der Layen tiež potrebuje svoj pomník, tak prišla s plánom obnovy. A keďže už aj ten končí, tak poverila Maria Draghiho, aby urobil Európu konkurencieschopnejšou. A s čím príde Draghi po eurovoľbách? S ďalším balíčkom v hodnote 500 miliárd eur a možno to bude aj viac,“ zdôraznil Sulík.
Podľa jeho názoru jediným spôsob, akým títo ľudia vedia riešiť problémy, je dávať viac peňazí. „Keď sa nedá viac zadlžiť, tak sa vymyslia nové dane, alebo nech členské štáty platia viac. Proste míňanie peňazí je odpoveďou na každý problém, na ktorý únia narazí. A bojím sa toho, že takto dopadne aj USA,“ poznamenal kandidát na europoslanca.
Podľa Lednára sú všetky nariadenia Európskej únie robené dlhodobo. „Kým reálne prídu na stôl, tak situácia sa často zmení. Green Deal z pohľadu, ako je dnes prednesený, tak sa zdá byť reštriktívny. Príkladom môže byť zákaz spaľovacích motorov. V škandinávskych krajinách je podiel novo prihlásených elektrických áut cez 80 percent, pritom tam neexistuje zákaz spaľovacích motorov. Takže načo niekde tlačiť nasilu peniaze, keď to stačí nechať na prirodzený vývoj?“ opýtal sa konateľ spoločnosti Prvá Energetická.
Pre splnenie cieľov Green Dealu do roku 2060 by podľa Karlubíka bolo v Európe potrebné postaviť 96 nových blokov jadrových elektrární. Rekord je pritom 17 rokov, čo sa týka stavby jadrovej elektrárne vrátane všetkých povolení. „Európa sa stáva nielen menej konkurencieschopnou, ale sme aj závislí na dovoze niektorých produktov. Keď nás Čína alebo India odstrihne, tak máme problém. A to je tragédia,“ uzavrel prvý viceprezident AZZZ.
Voľby do Európskeho parlamentu sú členských štátoch naplánované na 6. až 9. jún tohto roka a na Slovensku prebehnú v sobotu 8. júna.
Jozef Brezovský
