Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) apeluje na slovenskú vládu a parlament, aby v súlade s aktuálnym programovým vyhlásením vlády posilnili regulačné právomoci úradu. „Úradu by mala byť navrátená kompetencia nariadiť zdravotnej poisťovni predložiť ozdravný plán v prípade poklesu jej vlastného imania pod zákonom stanovenú hranicu,“ tvrdí ÚDZS.

Súčasne je podľa neho potrebné precizovať súčasnú právnu úpravu, keď úrad môže nariadiť zdravotnej poisťovni vypracovať ozdravný plán, ak závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán, pričom by táto situácia mohla ohroziť jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z vykonávania verejného zdravotného poistenia.

Argumentácia Programovým vyhlásením vlády

ÚDZS konštatuje, že zákon totiž nijako bližšie nešpecifikuje pojmy „závažným spôsobom“ a „môže“, čo znamená, že je to otázka subjektívnej úvahy úradu a jeho odborných kapacít. „V tejto súvislosti poukazujeme aj na fakt, že zdravotné poisťovne v rámci svojich každoročných obchodno-finančných plánov uvádzajú aj tzv. riziká – či už na strane príjmov a výdavkov, ktoré môžu mať výrazný negatívny dopad na ich hospodárenie,“ pripomína úrad pre dohľad. Keďže sa tieto riziká v priebehu roka môžu reálne naplniť, v takom prípade zdravotná poisťovňa „de facto“ plní svoj obchodno-finančný plán, lebo si takéto riziká vopred naplánovala. „Je to neželaný paradox, ktorý by sa v účinnom regulačnom rámci nemal vyskytovať,“ dodáva ÚDZS.

Úrad svoj verejne artikulovaný záujem na posilnení svojich právomocí v oblasti dohľadu nad hospodárením zdravotných poisťovní opiera o deklaráciu z Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie 2023-2027, ktorá hovorí: „Zabezpečíme, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol spôsobilý adresne vykonávať dohľad a kontrolu nad hospodárnosťou, účelnosťou a efektivitou využívania zdrojov verejného zdravotného poistenia.“

„Naše apely sú vedené tou najlepšou snahou pôsobiť ako zodpovedný orgán dohľadu, ktorý nielen včas identifikuje finančné problémy v tej-ktorej zdravotnej poisťovni, ale zároveň má aj účinné nástroje preventívne zakročiť a zvrátiť negatívny vývoj bez toho, aby riskoval súdne spory, či nekonal nad rámec svojich právomocí,“ hovorí predseda úradu Michal Palkovič.

Zásah v čase, keď ešte má zmysel

Do 31. decembra 2022 mohol úrad uložiť zdravotnej poisťovni povinnosť predložiť ozdravný plán na schválenie úradu aj v prípade, ak hodnota vlastného imania zdravotnej poisťovne klesla pod zákonom stanovenú výšku 16,6 milióna eur. Od začiatku roku 2023 došlo bohužiaľ k zmene legislatívy, ktorá túto kompetenciu úradu odňala.

ÚDZS podľa svojich slov následne opakovane poukazoval vo svojich tlačových správach v priebehu roku 2023, ako aj v Správe o výkone verejného zdravotného poistenia za rok 2022 na negatívne dopady tejto zmeny legislatívy. „Pri každej novelizácii zákona o zdravotných poisťovniach úrad v rámci štandardného legislatívneho procesu, teda medzirezortného pripomienkového konania, túto zmenu, ktorou je navrátenie kompetencie, vždy riadne pripomienkoval. Naše apely, žiaľ, neboli vypočuté. Navrátenie tejto kompetencie by pritom zvýšilo možnosti úradu efektívne kontrolovať a dohliadať na zdravotnú poisťovňu v prípade nepriaznivého vývoja finančnej situácie, a tak preventívne zasiahnuť v čase, kedy to ešte má reálny význam,“ zdôrazňuje ÚDZS.

Mohlo by vás zajímat

Poisťovne skončia rok v strate

Tento rok zdravotné poisťovne očakávajú na konci roka straty v celkovej výške viac ako 276 miliónov eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) očakáva stratu viac ako 200 miliónov eur, Dôvera zdravotná poisťovňa takmer 70 miliónov eur a Union zdravotná poisťovňa 6,5 milióna eur. Zdravotné poisťovne tieto údaje vysvetľujú naplnením rizík, na ktoré upozornili už pri tvorbe obchodno-finančných plánov na tento rok.

Ak sa ich odhady budú v priebehu roka napĺňať a zdravotné poisťovne s vysokou pravdepodobnosťou zaknihujú tieto straty, zvýši sa tlak na ich dofinancovanie zo strany štátu. „Obdobne ako v minulom roku, keď vláda prostredníctvom zvýšenia odvodu za poistencov štátu a v dôsledku zlej finančnej situácie vo VšZP zvýšila zdroje zdravotných poisťovní o 316 miliónov eur, a to na ťarchu rozpočtového deficitu. Pritom zvlášť v prípade VšZP platí, že to bolo len ďalšie štátne dofinancovanie v poradí. V rokoch 2020 až 2022 vláda zvýšila jej základné imanie o zhruba 350 miliónov eur a tieto peniaze nešli len na úhradu zdravotnej starostlivosti, ale aj na jej prevádzku. Súkromné zdravotné poisťovne považujú ten krok za diskriminačný,“ poznamenáva ÚDZS.

Úrad zdôrazňuje, že napriek uvedeným negatívnym očakávaniam všetkých troch zdravotných poisťovní, v súčasnosti všetky zdravotné poisťovne plnia zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a faktúry uhrádzajú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonnými požiadavkami riadne a včas. Pozitívne sa zatiaľ vyvíjal aj stav ich vlastného imania. Ku koncu tohto štvrťroka vykázala VšZP vlastné imanie v hodnote 41,2 milióna eur, Dôvera v hodnote 189,6 milióna eur a Union 36,9 milióna eur.

(bre)