Jedným z rizikových faktorov pri vzniku rakoviny pľúc je aj fajčenie. Závislosť na tabaku je podľa odborníkov najvýznamnejšou preventabilnou príčinou chorobnosti a smrti. Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL) preto vydala odporúčané diagnostické a terapeutické postupy pre všeobecných praktických lekárov v oblasti liečby závislosti na tabaku. Odporučený postup spoločnosť prevzala z Českej republiky.
Ročne na Slovensku pribudne niekoľko tisíc pacientov s rakovinou pľúc. Jedným z prevenčných opatrení, ktoré by mohli tomuto ochoreniu predchádzať, je liečba závislosti na tabaku. Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva preto z Česka prevzala odporúčané diagnostické a terapeutické postupy pre všeobecných praktických lekárov v oblasti liečby závislosti na tabaku. Odporúčaný postup má ísť ruka v ruke s projektom včasného záchytu karcinómu pľúc.
Podľa SSVPL má všeobecný lekár najlepšie možnosti zachytenia pacienta s rizikovým správaním a aj najlepšie možnosti včasnej intervencie. „Lekári môžu odporúčania v prípade potreby aplikovať v praxi, či už počas preventívnych prehliadok, ak zistia potrebu aplikovať nové odporúčania, alebo aj počas bežných vyšetrení pacientov,“ uviedol pre Zdravotnícky denník prezident SSVPL Peter Makara.
Všeobecní lekári sa momentálne k odporúčaniam podľa Makaru dostávajú cez email a webovú stránku, na ktorej ich spoločnosť upozorňuje na nové možnosti. „Lekári sa vzdelávajú samoštúdiom štandardne. Prvé informácie odovzdané osobne zaznejú na našom výročnom kongrese v októbri tohto roka,“ dodal prezident SSVPL.
Lekár musí ísť príkladom
Odporúčaný postup liečby má niekoľko bodov. Podľa neho by však mali zdravotní pracovníci v prvom rade ísť príkladom pacientom i širokej verejnosti a nefajčiť. Tiež by mali podporovať a rešpektovať platnú legislatívu na kontrolu tabakových výrobkov. Všeobecný praktický lekár by podľa odporúčania mal tiež každého pacienta, ktorý je nefajčiar, pri cielenom rozhovore v rámci vyšetrenia za jeho postoj pochváliť. U bývalého fajčiara je to základom prevencie relapsu. Čiže prípadu, kedy sa už objavuje choroba alebo sa zhoršujú príznaky choroby.
Každému fajčiarovi by mal všeobecný lekár zhrnúť zdravotné riziká, ktoré jeho závislosť jemu a jeho okoliu prináša. „V prípade užívania nikotínu alternatívnymi spôsobmi by mal postupovať diferencovane, a to s ohľadom na mieru zdravotného rizika. Každému fajčiarovi alebo užívateľovi nikotínu, ktorý má záujem so svojou závislosťou skončiť, by potom lekár mal ponúknuť zodpovedajúce možnosti liečby. Buď priamo, alebo v prípade nedostatku času, odovzdať kontakty na dostupné možnosti,“ uvádza sa v odporúčaní.
Lekári sa v odporúčaniach dozvedia aj to, ako majú postupovať pri ľuďoch, ktorí nechcú prestať s fajčením, alebo sa o to už niekoľkokrát pokúšali, no neuspeli. Týchto ľudí môžu informovať o alternatívnych výrobkoch, pomocou ktorých možno významne znížiť kontakt so škodlivými látkami v porovnaní s cigaretovým dymom. V dokumente sa kladie dôraz aj na dôležitosť správnej anamnézy pri fajčení. Všeobecní lekári sa nemajú uspokojiť len s informáciou, že pacient fajčí, ale získať čo najviac faktov týkajúcich sa závislosti.
U pacientov by mali lekári zisťovať aj to, či užívajú iné druhy tabakových výrobkov. Ide napríklad o e-cigarety, zahrievaný tabak, nikotínové vrecká a bezdymový tabak. „Skúsenosti totiž ukazujú, že stále rastúca skupina užívateľov alternatívnych spôsobov užívania nikotínu sa často u lekára označuje už za nefajčiarov, pričom, tak z hľadiska prevencie, ako aj liečby, je potrebný odlišný pohľad aj prístup. Kým u užívateľov klasických tabakových výrobkov budeme pamätať predovšetkým na onkologické a kardiovaskulárne riziká, v druhej skupine predovšetkým na druhé z menovaných,“ uvádza sa v odporúčaných postupoch.
Diagnóza a liečba
Na nikotíne je závislý ten fajčiar, ktorý fajčí denne najmenej desať cigariet. Pri silnej závislosti si prvú cigaretu potrebuje zapáliť do hodiny po prebudení. Pre lekárov je kľúčová prítomnosť abstinenčných príznakov pri vysadení. „Základom je psychobehaviorálna intervencia, príprava nefajčiarskych riešení pre zvyčajné fajčiarske situácie a zvládanie ich spúšťačov. Mala by vychádzať z princípov motivačných rozhovorov. V prípade fyzickej závislosti následne odporúčanie farmakoterapie,“ uvádza sa v zozname postupu liečby závislosti na tabaku.
Zahŕňa to napríklad lieky na potlačenie abstinenčných príznakov, pričom na trhu sú dostupné napríklad vareniklín, nikotín, bupropion a po novom aj cytisín. Farmakoterapiu však musia všeobecní lekári vždy spojiť aj s intervenciou, takže fajčiar musí sám aktívne zmeniť svoje denné stereotypy. „S čím intenzívnejšou intervenciou sú spojené, tým je ich účinnosť vyššia, s tým súvisí viazanie príspevkov zdravotných poisťovní na pracovisko poskytujúce intervenciu. Naopak, účinnosť liekov bez akejkoľvek intervencie, sa blíži placebu,“ varuje dokument s odporúčaniami pre lekárov.
Všeobecný lekár si tiež musí byť vedomý možného vývoja závažných neuropsychiatrických symptómov u pacientov, ktorí sa pokúšajú prestať fajčiť s liečbou alebo bez nej. U pacientov s anamnézou psychiatrického ochorenia je preto potrebné postupovať s opatrnosťou, nasadenie terapie konzultovať s psychiatrom a pacienta aj poučiť. I pre týchto pacientov je však podľa odporúčaní abstinencia od fajčenia významným benefitom nielen pre zdravie všeobecne, ale aj pre prognózu ich psychiatrických ochorení.
Lieky, ktoré sa užívajú pri závislosti na tabaku, však nie sú hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Ich cena ale zodpovedá zhruba cene krabičky cigariet na jeden deň. Ešte v roku 2018 bol na stole návrh, podľa ktorého by lieky na odvykanie od fajčenia mohli uhradiť zdravotné poisťovne. Išlo by o 90-dňový odvykací program, ktorý by sa mohol realizovať aj v kúpeľoch. Tento zámer nakoniec nebol prijatý.
Miroslav Homola