Po útoku Ruska na Ukrajinu začali na Slovensko prúdiť utečenci z Ukrajiny. Medzi Slovákmi panovali obavy, že ich prítomnosť povedie ku kolapsu systému zdravotnej starostlivosti. S odstupom viac ako dvoch rokov sa dá konštatovať, že neopodstatnene. Za obdobie do marca 2024 stála zdravotná starostlivosť za odídencov okolo 24 miliónov eur. „Keďže ročne sú náklady na zdravotnú starostlivosť na Slovensku asi 8 miliárd eur, tak táto suma nepredstavovala nejakú záťaž. Skôr na systémovej úrovni bolo treba správne nastaviť technické procesy a formu poskytovania zdravotnej starostlivosti, aby bola v súlade s potrebami takejto špecifickej skupiny osôb,“ povedal pre Zdravotnícky denník Matej Mišík, riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) mala k 15. máju 2024 systéme evidovaných 127 873 ukrajinských občanov s nárokom na poskytnutie zdravotnej starostlivosti z titulu „osoby s poskytnutým dočasným útočiskom“, prípadne „žiadateľ o poskytnutie dočasného útočiska“. „Z tohto počtu evidujeme 37 814 detí do 18 rokov,“ vysvetlila pre Zdravotnícky denník Ivana Linetová, hovorkyňa VšZP.
Poisťovňu si môžu pracujúci Ukrajinci vybrať
Občanom Ukrajiny vydáva Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, potvrdenie o udelení, respektíve predĺžení tolerovaného pobytu na území Slovenska, ktorým sa preukazujú u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Občan, ktorý je zamestnaný, vstupuje štandardne do systému verejného zdravotného poistenia a u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa má preukazovať preukazom vydaným zdravotnou poisťovňou, do ktorej ho zamestnávateľ prihlásil. Takýto občan má právo na slobodný výber zdravotnej poisťovne, no zvyčajne ho do zdravotnej poisťovne prihlasuje zamestnávateľ,“ priblížila hovorkyňa VšZP.
Táto poisťovňa mala k 15. máju v systéme evidovaných 5 433 občanov Ukrajiny s nárokom na poskytnutie zdravotnej starostlivosti z titulu „osoby s poskytnutým dočasným útočiskom“, respektíve „žiadateľ o poskytnutie dočasného útočiska“, ktorí mali zároveň zamestnanecký pomer alebo sú evidovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby.
Ministerstvo zdravotníctva taktiež pre Zdravotnícky denník potvrdilo, že ak občania Ukrajiny splnia podmienky pre vstup do systému verejného zdravotného poistenia, môžu si zvoliť zdravotnú poisťovňu.
Najdrahšia bola liečba pľúcnej hypertenzie
Štátna zdravotná poisťovňa priblížila, že priemerné mesačné náklady na zdravotnú starostlivosť odídencov z Ukrajiny sú vo výške 973-tisíc eur, od marca 2022 do marca 2024 bolo vynaložených celkovo 24,3 milióna eur. „Najväčšia položka bola v nemocniciach, približne ide o polovicu z týchto nákladov. Najväčší počet ošetrených osôb ale bol u všeobecných lekárov, či už pre dospelých alebo pre deti,“ uviedol Mišík.
„Nejakú formu zdravotnej starostlivosti vykázanej do poisťovne od poskytovateľov starostlivosti využilo 42,3-tisíc občanov Ukrajiny s nárokom na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,“ konštatovala Linetová. Ministerstvo zdravotníctva dodalo, že mesačne je poskytovaná zdravotná starostlivosť priemerne 9 000 osobám s poskytnutým dočasným útočiskom.
Medzi finančne najnáročnejšie podľa Linetovej patrila liečba primárnej pľúcnej hypertenzie, liečba aneuryzmy a disekcie iných prívodných mozgových tepien, liečba poruchy zrážania krvi (hemofília) a liečba onkologických ochorení ako leukémia, zhubný nádor hrubého čreva či zhubný nádor prsníka.
Hovorkyňa VšZP priznala, že bolo náročné metodicky pripraviť a zapracovať do systémov v spolupráci s ministerstvami vnútra a zdravotníctva a Národným centrom zdravotníckych informácií, ako uhrádzať poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ošetrenie odídencov z Ukrajiny, keďže občania Ukrajiny nie sú a ani nemôžu byť v zmysle platnej legislatívy zaradení do slovenského zdravotného systému. „V prípade, ak by nebol aplikovaný nový systém, občania Ukrajiny by boli posudzovaní ako osoby z tretích krajín a museli by si poskytnutú zdravotnú starostlivosť hradiť ako samoplatcovia alebo z komerčného zdravotného poistenia,“ uzavrela Linetová.
Jozef Brezovský
