Domáca neformálna starostlivosť, vykonávaná príbuznými v záujme odkázanej osoby, tvorí podľa európskych prieskumov, až 80 percent dlhodobej starostlivosti. „Európska stratégia dlhodobej starostlivosti zdôrazňuje jej spoločenský aj ekonomický prínos. Napriek tomu, na Slovensku, nie je uznaná, ani integrovaná do systému dlhodobej starostlivosti,“ konštatuje Komora opatrovateliek Slovenska (KOS). Komora zároveň upozorňuje, že Slovensko už trinásty rok ide stále opačným smerom, ako iné členské krajiny Európy.
Už od roku 2011 prebieha na Slovensku proces deinštitucionalizácie sociálnych služieb. Ide o reformu, ktorej cieľom mala byť zmena k podpore starostlivosti o ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) a odkázaných na pomoc inej osoby v ich domácom prirodzenom prostredí.
Seniori sa starajú o seniorov
„Žiaľ, po 13 rokoch vidíme len málo zásadných zmien. Jediným pozitívom bolo zavedenie a zvýšenie príspevku na opatrovanie, avšak iba pre úzku skupinu osôb odkázaných na 24-hodinovú starostlivosť,“ uvádza Iveta Ždiľová, podpredsedníčka KOS. Na Slovensku využíva domácu starostlivosť približne 80-tisíc ľudí. „Bez domácej starostlivosti a rodinných opatrovateľov by celý sociálny a zdravotný systém skolaboval. Bytostne sa to týka každého z nás,“ dodáva Ždiľová
Podľa KOS, Slovensko čelí obrovskému problému, ktorý sa bude pri ďalšej nečinnosti len zhoršovať. „Príbuzní väčšinou nemajú možnosť slobodného výberu, či chcú alebo môžu poskytovať starostlivosť. Priemerný vek opatrovateľa sa blíži k tomu dôchodkovému. Senior sa stará o seniora, a možno aj o dvoch. Mladí sa tejto práci, z viacerých dôvodov, aj tých ekonomických, vyhýbajú,“ vysvetľuje podpredsedníčka KOS. Pripomína, že na Slovensku rastie počet osamelo žijúcich osôb a tiež aj psychiatrických a neurologických ochorení. Neskrýva tak obavy, ako bude Slovensko v najbližších rokoch zvládať dopyt po starostlivosti o znevýhodnených ľudí, pri rastúcom nedostatku kvalitných, odborne zručných, fyzicky a duševne schopných opatrovateľoch.
Podľa podpredsedníčky KOS na Slovensku potrebujeme systém starostlivosti, ktorý bude ohľaduplný aj k prevencii a ochrane zdravia opatrovateľov. „Ako správny sociálny štát sa síce sústredíme na holistické napĺňanie potrieb osôb ŤZP a inak zdravotne znevýhodnených, ale žiadna ich sociálna inklúzia a integrácia nebude možná bez príbuzných a opatrovateľov, ktorí im pomáhajú. Ignorujeme zdravie opatrovateľov, ich potrebu podpory duševného zdravia, rovnováhy medzi pracovným, súkromným životom a starostlivosťou,“ upozorňuje.
Domáce prostredie musí byť bezpečné
Opatrovatelia podľa KOS vykonávajú obrovskú sociálnu, ekonomicky aj spoločensky významnú službu pre ľudí aj štát, a to vo verejnom záujme. Ždiľová pripomína, že rodinní opatrovatelia šetria náklady štátu za pobytovú starostlivosť, často bez nároku na príspevok na opatrovanie. Podľa KOS by mal preto štát recipročne pomôcť pri ochrane zdravia a bezpečnosti v domácnosti každej osobe odkázanej na starostlivosť, s ohľadom na jej ekonomický a sociálny status, v záujme podpory opatrovateľa a udržania sebestačnosti opatrovaného.
„Domáce prostredie, v ktorom sa starostlivosť poskytuje, musí byť vhodné a bezpečné pre všetkých. Ochrana pred pošmyknutím, pádom, požiarom, poškodením zdravia by sa mali stať samozrejmosťou. Zlepšenie digitálnych zručností a využívanie potrebných moderných technológií alebo pomôcok pre zlepšenie či udržanie kognitívnych, motorických schopností a udržanie sebestačnosti, musia byť k dispozícii osobe, ktorá ich potrebuje, a to čo najskôr,“ apeluje Ždiľová
KOS pre voľbami Európskeho parlamentu preto vyzýva všetkých kandidátov, aby sa po prípadnom zvolení zaviazali podporovať neformálnych opatrovateľov a zapojili sa do záujmovej skupiny Európskych šampiónov pre opatrovateľov. Tá pôsobí na pôde europarlamentu od roku 2007 a úzko spolupracuje s Európskou komisiou či WHO.
(bre)
