Výskyt rakoviny prostaty stále narastá. Od roku 2009 sa na Slovensku počet nových prípadov za rok zvýšil o 66 percent. Tým sa zvyšujú náklady na liečbu, ale aj náklady súvisiace so stratou produktivity práce. Sú hradené zo systému sociálneho zabezpečenia a za desať rokov sa takmer zdvojnásobili, konkrétne z 1,2 na 2,1 milióna eur. Podľa odborníkov potrebujeme jasnú stratégiu, aby sme sa pripravili na stúpajúci trend výskytu tohto ochorenia a zachytili ho v počiatočnom štádiu, keď je ešte dobre liečiteľné. Pomôcť by mohlo zavedenie skríningového programu.
Rakovina prostaty môže byť počas života diagnostikovaná každému ôsmemu mužovi. U mužov je druhým najčastejším karcinómom po rakovine pľúc. Na Slovensku štvrtina novodiagnostikovaných mužov zomrie – každý rok ide o 500 až 700 mužov a tieto úmrtia predstavujú 5,3 percenta zo všetkých úmrtí v onkológií. Od roku 2009 do 2021 narástla úmrtnosť až o 34 percent. Veľmi negatívne dáta predstavil na tlačovej konferencii prorektor Slovenskej zdravotníckej univerzity Róbert Babeľa. Zároveň ale upozornil, že veľa údajov je odhadovaných, keďže už desať rokov nefunguje Národný onkologický register.
Zdôraznil, že u mnohých pacientov je rakovina diagnostikovaná neskoro, v pokročilom štádiu, čo má vplyv na vysokú mieru úmrtnosti. Najrizikovejšiu skupinu tvoria muži od 60 roku života. Výskyt sa však posúva do nižších vekových kategórií. Preto sú dôležité pravidelné urologické preventívne prehliadky. „Neskorý záchyt ochorenia je dôsledkom narastajúcej záťaže na zdravotnícky systém. Predpokladá sa, že počet prípadov tohto onkologického ochorenia bude v nasledujúcich rokoch ešte pribúdať,“ uviedol profesor Babeľa, ktorý vypracoval štúdiu o nákladoch spôsobených rakovinou prostaty na Slovensku.
Ročne sa kvôli chorobe minie 300 miliónov
Čo sa týka priamych nákladov, teda tých na zdravotnú starostlivosť, od roku 2014 do 2021 narástli o 158 percent a v roku 2022 štát na všetky typy rakoviny prostaty vynaložil 54 miliónov eur. Nepriame náklady na práceneschopnosť (PN) pri rakovine prostaty narástli od roku 2013 do roku 2022 o vyše 42 percent z hľadiska počtu dní – v priemere práceneschopnosť trvá 150 dní ročne. Finančné náklady sa až zdvojnásobili a v roku 2022 na „péenky“ z dôvodu tohto karcinómu išli viac ako 2 milióny 120-tisíc eur.
Babeľa upozornil, že na tieto náklady sa na odvodoch skladáme všetci. Narastá aj počet invalidov a zvyšuje sa celospoločenská záťaž v dôsledku choroby, ktorá zahŕňa invalidity, dlhodobé PN, predčasné úmrtia a ďalšie. Momentálne je na úrovni asi 300 miliónov eur ročne. Kľúčom, ako týmto nákladom brániť, je podľa experta práve včasné odhalenie choroby. „Rakovina prostaty predstavuje celosvetovo značnú ekonomickú a spoločenskú záťaž, ktorá má významný vplyv na všetky geografické oblasti. Táto záťaž zahŕňa nielen náklady na zdravotnú starostlivosť, ale aj stratu produktivity, neformálnu starostlivosť a dlhodobé vedľajšie účinky liečby. Preto je pre tvorcov politík a zdravotníckych pracovníkov v Európe veľmi dôležité, aby sa prioritne zamerali na vývoj a implementáciu komplexných stratégií na účinné zvládnutie rakoviny prostaty a zmiernenie jej vplyvu na jednotlivcov a spoločnosť,“ spresnil. „Problém pri tvorbe zdravotníckych stratégií je ten že stratégie trvajú dlhšie ako volebné obdobie,“ naráža na to, že podobné systémové opatrenia, presahujúce obdobie jednej vlády, politici nemajú záujem robiť.
Strach z prevencie?
V súčasnosti sa skríning rakoviny prostaty na Slovensku nerobí, preto urológovia zdôrazňujú, aké dôležité je, aby k nim muži chodili na preventívne prehliadky, najmä v rizikovom veku po päťdesiatke. „K urológovi musí človeka odoslať všeobecný lekár. Prehliadku preplácajú všetky tri zdravotné poisťovne už od 40 rokov,“ vysvetlil hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre urológiu Boris Kollárik. Radí prevenciu neodkladať, pretože riziko karcinómu prostaty sa s vekom zvyšuje a najvyššia incidencia je u šesťdesiatnikov.
Keďže na Slovensku nie sú dostupné presné dáta o výskyte rakoviny prostaty a čísla sa len odhadujú, Kollárik hovorí o 2000 až 2500 novodiagnostikovaných pacientoch ročne. Vysoký počet úmrtí – 500 až 700 ročne, je spôsobený najmä neskorým záchytom ochorenia u mnohých pacientov. V okolitých krajinách je výskyt ochorenia podobný, ale úmrtnosť je nižšia. „Incidencia stúpa všade v Európe, čo je dané aj tým, že muži sa dožívajú vyššieho veku,“ hovorí urológ.
Prevencia je dôležitá aj preto, lebo podľa Kollárika rakovina prostaty často nemá špecifické príznaky a preto sa zachytí neskoro. Napríklad zväčšená prostata sama osebe neznamená zvýšené riziko karcinómu. U pacientov sa môže vyskytovať časté močenie, nutkanie na močenie, zhoršenie prúdu moču alebo prímes krvi v moči, avšak tiež nejde o príznaky typické len pre rakovinu prostaty. Urologické preventívne vyšetrenie zahŕňa rozhovor, vyšetrenie genitálu, vyšetrenie prostaty cez konečník a chemické vyšetrenie markera PSA, teda prostatického špecifického anitegénu, ktorý určuje, či je pacient v riziku karcinómu prostaty. Ročne prevenciu ale absolvuje len 6 až 12 percent mužov. Pritom ak sa ochorenie zachytí včas, je liečiteľné s vyše 90-percentnou úspešnosťou a znižuje sa aj jeho dopad na zdravotnícky a ekonomický systém. Mnohých mužov ale brzdí strach a ostych z vyšetrenia prostaty, preto často prichádzajú k lekárovi až vtedy, keď pociťujú celkovú slabosť, bolesti kostí či stratu váhy, teda príznaky pokročilejšieho štádia choroby. „Nediagnostikovaní pacienti často skončia v nemocnici s nejakým iným zdravotným problémom alebo celkovým zhoršením zdravotného stavu. Ak je pacient diagnostikovaný v systémovom štádiu ochorenia, teda už má aj metastázy, dokážeme mu predĺžiť a skvalitniť život a v niektorých prípadoch ho aj vyliečiť, ale väčšinou ide naozaj len o predĺženie života,“ objasnil Kollárik.
Pripravovaný skríning
Problém ale vidí nielen v neochote ísť k urológovi, ale aj v slabej dostupnosti týchto lekárov, najmä v niektorých regiónoch. „Myslím, že sú dosť veľké regionálne rozdiely, niektoré miesta na Slovensku majú pomerne riedku sieť urológov a je problém sa k nim dostať. Naopak inde je dostupnosť dobrá. Myslím, že by mohol veľmi pomôcť skríning, ak bude proces dobre nastavený,“ tvrdí hlavný odborník pre urológiu. Po zistení nejakého problému ďalší proces diagnostiky závisí aj od iných odborov, napríklad rádiológia, konkrétne od dostupnosti vyšetrení magnetickou rezonanciou – tá sa v rámci Slovenska tiež môže výrazne meniť. „Vo všeobecnosti je ale časové okno také, že ak pacient príde na prevenciu vtedy, keď ešte nemá problémy a niečo sa zistí, šanca je veľmi dobrá, hoci treba absolvovať ešte ďalšie vyšetrenia,“ objasnil Boris Kollárik.
Čo sa týka skríningu, na Slovensku sú pod garanciou ministerstva zdravotníctva realizované tri skríningové programy, ktoré sú plne hradené zdravotnými poisťovňami, a to skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka, rakoviny prsníka a rakoviny krčka maternice. Aktivita je odporovaná Európskou úniou a podľa Kollárika sa plánuje aj zavedenie skríningu karcinómu prostaty. Prípravy naň sa už robia v odbornej urologickej spoločnosti aj v parlamentnom zdravotníckom výbore. „Je o to široký celospoločenský záujem,“ hovorí lekár.
Napríklad v Česku zaviedli od začiatku tohto roka pilotný skríning karcinómu prostaty u mužov v rizikovom veku od 50 do 69 rokov. Cieľom je zachytiť viac nádorov v počiatočnom štádiu. Podľa Kollárika sa zatiaľ nedá zhodnotiť efektívnosť českého skríningu. Na Slovensku sa budú jeho atribúty musieť prispôsobiť tak, aby mal význam pre slovenských pacientov. „Český onkologický register na rozdiel od nášho obsahuje dáta z nedávnej minulosti. Výskyt choroby v Česku je porovnateľný s naším, prípadne o niečo vyšší, ale mortalita je nižšia,“ poznamenal.
Dôležité je aj nastavenie cesty pacienta, pretože aká má nejaké riziko, mal by byť vyšetrený magnetickou rezonanciou a na základe toho prípadne absolvovať biopsiu prostaty. Liečba by mala byť multidisciplinárna, so spoluprácou rôznych odborníkov. „Niektorí pacienti majú nízkorizikový nádor, ktorý iba kontrolujeme. Ale ak je choroba zachytená včas, dokážeme ju vyliečiť,“ opäť zdôraznil urológ
Diagnostiku môže urýchliť presný test
Pomôcť pri včasnej diagnostike rakoviny prostaty podľa Kollárika môže aj inovatívny diagnostický test, vyvinutý slovenským biotechnologickým startupom. Analyzuje iné typy molekúl a vyznačuje sa vyššou presnosťou, zatiaľ však nie je celoplošne využívaný ani preplácaný.
Test od spoločnosti Glycanostics využíva magnetické guľôčky na detekciu zmien glykánových štruktúr na povrchu buniek. Keďže na test je potrebný len odber krvi, je minimálne invazívny. Štandardne vyšetrovaná hodnota enzýmu PSA môže byť zvýšená aj z iných dôvodov, ako je rakovina, a tak je potrebná dôsledná diagnostika práve prostredníctvom magnetickej rezonancie a biopsie, ktorá je však pre mužov často nepríjemnou skúsenosťou.
Presnosť testu Giasay je okolo 82 percent, je tak presnejší ako doteraz na Slovensku bežne používané testy. „Je ho možné použiť na diagnostiku rakoviny prostaty, ale aj na monitorovanie terapie. Spoľahlivosť zachytenia rakoviny prostaty bola o 25 – 50 percent vyššia v porovnaní v praxi zaužívanými krvnými testami,“ vysvetľuje vedec a spoluzakladateľ spoločnosti Glycanostics Ján Tkáč. V súčasnosti je tento test dostupný pre samoplatcov vo viac ako 60 urologických ambulanciách po celom Slovensku. Stojí 250 eur a Tkáč priblížil, že v spoločnosti plánujú štúdiu, na základe ktorej by mohol byť zaradený do európskych diagnostických guidelinov. Rokujú aj o jeho distribúcii do zahraničia, zatiaľ s Rakúskom a Nemeckom. „Začali sme rozhovory o preplácaní so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami. Tie čakajú na európsku certifikáciu. Komunikujeme s naším zmluvným výrobcom vo Francúzsku, aby sme spustili masovú výrobu testu,“ dodali zástupcovia spoločnosti.
Lucia Hakszer
