Európska únia (EÚ) by sa mala vrátiť k myšlienke, na základe ktorej bola vytvorená. Vznikla ako mierový a ekonomický projekt, ktorý rušením bariér pre obchod otvára priestor pre pohyb ľudského kapitálu, investície či tovarov a služieb. V predvolebnej Eurodebate Zdravotníckeho denníku, Ekonomického deníku a České justice s názvom Budúcnosť Európy – agenda pre nový Európsky parlament a Európsku komisiu to povedala poslankyňa a predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Paula Puškárová. Do europarlamentu kandiduje za stranu Hlas-SD. Podľa nej v EÚ dobre fungujú zadefinované projekty pre vedu a výskum, no treba sa zaoberať aj tým, ako bude schopná absorbovať spoločenské zmeny a veľké krízy.
Európsky parlament a Európsku komisiu čaká v najbližších rokoch mnoho výziev. Podľa Puškárovej v súčasnosti dobre fungujú zadefinované takzvané misie pre vedu a výskum. EÚ však podľa nej bude musieť riešiť, či a ako bude schopná absorbovať rýchle spoločenské zmeny a veľké krízy. EÚ by sa mala podľa nej tiež vrátiť k myšlienke, na ktorej bola vytvorená.
„Vznikla ako mierový a ekonomický projekt, ktorý rušením bariér pre obchod otvára priestor pre pohyb ľudského kapitálu, investícií, tovarov a služieb. Bola vytvorený aj preto, aby otvorila svoje brány a prispôsobila konkurenčné výhody svojich štátov,“ uviedla v eurodebate poslankyňa a predsedníčka parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Centralizácia kohéznej politiky
Čo sa týka kohéznej politiky EÚ, podľa Puškárovej má zmysel jej centralizácia a nastavenie jednotného rámca tak, aby sa nedrobili na jednotlivé ministerstvá. „Pre efektívnostné medzery je lepšie, keď sú veci, ktoré sa týkajú jedného mechanizmu prúdenia financií, centralizované. Zatiaľ ma nepresvedčili argumenty pre nastavovanie špecifických mechanizmov čerpania na jednotlivých ministerstvách. Ešte podstatnejšia je debata o tom, aby bolo zachované, že peniaze pôjdu do regiónov a na tie projekty, ktoré chcú občania a je pri nich väčšinová podpora. Rozvoj regiónu musí byť aj v rukách ľudu a občan EÚ musí mať pocit väčšej prepojenosti s európskymi politikami,“ vysvetlila kandidátka do europarlamentu za Hlas-SD.
Centralizácia na európskej úrovni má podľa nej svoj zmysel aj v rámci vedy a výskumu. Pripomenula, že v tomto smere má EÚ svoje špeciálne programy. Pri nich sú podľa nej pravidlá nastavené dobre a mali by sa zachovať. „Pri vede a výskume mi však napadajú dva základné problémy. Jedným z nich je, že naše tímy sa nevedia dobre presadzovať v zahraničí, aj keď nám rastie počet kvalitných ľudí aj publikácií. Podľa mňa by sme mohli podporiť slovenskú vedu a výskum a aktívnejšie spolupracovať s európskymi inštitúciami v Bruseli. Aj vedomosť o kvalitných vedeckých a výskumných tímoch je u nás slabšia. Pozitívny obraz krajiny pritom pomáha aj pri schvaľovaní projektu pre vedecký a výskumný tím,“ upozornila.
Ako ďalej pripomenula, EÚ spustila misie, ktorými sa snaží zadefinovať kľúčové oblasti, viac prepájať a tiež financovať oblasti, ktoré presahujú možnosti jedného štátu. „Ja to plne podporujem. Osobne vidím aj zmysel v európskych partnerstvách, kedy sa prepájajú prostriedky EÚ a súkromného kapitálu, čím sa vytvárajú grantové schémy na podporu konkrétneho problému,“ uviedla Puškárová s tým, že počas predchádzajúcej vlády sa do podobných európskych partnerstiev chceli zapojiť vysoké školy, ale nenašli na to podporu vlády. „Teraz sa nám v tomto smere otvorili dvere a už sa rokuje aj o konkrétnych rozpočtoch, ktoré majú prispieť k zapojeniu sa do európskych partnerstiev,“ dodala k téme.
Harmonizácia daňových politík
Podľa Puškárovej však v EÚ momentálne nie je priestor na harmonizáciu daňových politík tak, aby sa napríklad inovácie, veda či výskum mohli podporovať formou daňových úľav. „Nevolila by som cestu Spojených štátov amerických, ktoré podporujú vedu a výskum formou daňových úľav. Myslím, že podporou vedy a výskumu, prenechaním voľného trhu a regulovaním regionálnych rozdielov môžeme docieliť funkčný mechanizmus. Spojené štáty tiež zápasia s nerovnosťami v rámci svojich štátov a regiónov, kvôli čomu tam rastú populistické a antisystémové hlasy. Príjmové nerovnosti totiž pôsobia na funkčnosť štátu,“ uviedla.
Zároveň by sa podľa nej v EÚ mali podporovať hlavne inovatívne podniky, ktoré majú potenciál rastu pracovných miest či obratu. Vyzdvihla aj dôležitosť zachovania výrobných podnikov v štátoch EÚ. „Je dôležité zabezpečovať čo najkonkurencieschopnejšie prostredie, ale EÚ nie úplne šťastne riešila niektoré záležitosti. Išlo napríklad o Grean deal, ktorý nebol podporený dopadovými štúdiami a nebola pri ňom zakomponovaná napríklad realizácia pre mnohé malé a veľké podniky,“ uviedla v eurodebate poslankyňa a predsedníčka parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Pripomenula aj porovnávanie konkurencieschopnosti EÚ voči Číne v otázke elektromobilov. „Čína si svoju konkurencieschopnosť v oblasti elektromobilov zabezpečila množstvom nerastných surovín. Preto hovorím, aby sme sa vrátili k podstate, podľa ktorej bola založená EÚ a nemíňať čas na kultúrno-etické otázky, ktoré si v reálnom živote dokážu riešiť národné štáty,“ myslí si Puškárová.
Slobodný, ale regulovaný systém
O tom, ktoré projekty EÚ podporí, by mal podľa nej rozhodnúť trh. Podľa jej slov treba rešpektovať konkurenčné výhody a sledovať ich. Slovensko má podľa nej výhodu napríklad v personálnych zdrojoch. Štát vie pritom podporiť konkurenčnú výhodu napríklad vzdelávacími programami. V istom bode je však podľa nej nutné trhový systém aj regulovať. „Liberálny prístup a sledovanie kapitálu má svoj zmysel, ale v istom bode sa môžeme dostať na hranicu. Keď sa príjmové rozdiely príliš navýšia, ľudia sa začnú fanatizovať, čo už dokázali aj štúdie. Hovoria o tom, že keď niektoré regióny necháme zaostávať, tak ich obyvatelia prinesú do národných štruktúr myšlienky, ktoré zmenia politický a ekonomický systém,“ uvádza poslankyňa z Hlasu.
Vyrovnávaniu regionálnych rozdielov na Slovensku pritom podľa nej zatiaľ pomohli eurofondy len čiastočne. „Implementácia európskej kohéznej politiky na Slovensku by sa mala reformovať. Máme nastavené režijné náklady, ktoré sa určujú na rozličné úrovne percentom z oprávnených nákladov. Pri niektorých výzvach sa v poslednom období však určovali nižšie hodnoty režijných nákladov, čo dávalo veľmi obmedzený priestor, aby pokryli zvyšujúce sa ceny energií či materiálov,“ konkretizuje Puškárová.
Príjmové rozdiely však podľa nej nie sú ťahané len kohéznou politikou, ale veľkou mierou aj geografickým rozmiestnením regiónov. „Bratislava je z hľadiska svojej polohy dostupnejšia a rastie v nej životná úroveň. To spôsobuje, že sa ťažšie bojuje s nerovnosťami medzi jednotlivými regiónmi. Dôležitá rovina je aj percepcia obyvateľstva a to, ako je pomoc regiónom vnímaná. Ďalšia rovina je schopnosť čerpať eurofondy, pretože je rozdiel, keď čerpáme 30, 50, 80 alebo sto percent. To už potom ľudia reálne môžu pocítiť. V tomto smere je úloha štátu už výrazná. Takže dôležité je nastavenie čerpania a sledovať percepcie obyvateľstva, počúvať ľudí z regiónov a prinášať investície tam, kde je to pre nich dôležité,“ myslí si predsedníčka parlamentného výboru.
Ako dodala, úloha štátu a vyrovnávanie regionálnych rozdielov, je jeden zo základných pilierov pre dlhodobú udržateľnosť ekonomického systému.
Miroslav Homola
