Dôležité je deanonymizovať profily na diskusiách či sociálnych sieťach. Síce možno budú niektorí namietať, že je to nejaké obmedzenie ich slobody, ale v tomto smere už neexistuje iné riešenie. Povedala to v predvolebnej Eurodebate Zdravotníckeho denníku, Ekonomického deníku a České justice s názvom Budúcnosť Európy – agenda pre nový Európsky parlament a Európsku komisiu Paula Puškárová, poslankyňa a predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, zároveň aj kandidátka do Európskeho parlamentu za koaličnú stranu Hlas-SD.
Myslí si, že deanonymizácia profilov je potrebná preto, lebo sa spoločnosť dostala do bodu zlomu. „Nedokážeme inak zastaviť to množstvo nenávisti, ktoré sa tu šíri a vytvára z mladej generácie generáciu nešťastných ľudí,“ upozornila Puškárová.
Sledovanie zdrojov informácií
Pripomenula, že to nie jediný nápad, ako bojovať proti dezinformáciám a nenávisti na internete. „Začína to na úrovni každého jedného človeka. Musíme si všímať zdroje informácií. Som preto veľmi prekvapená, že ľudia idú za veľmi rýchlymi a flešovými správami bez toho, aby zisťovali, kto je ich zdrojom,“ konštatovala poslankyňa NR SR. V edukatívnom procese je podľa nej dôležité toto neustále zdôrazňovať. Odoberať informácie len z jedného zdroja dáva priestor pre fanatizmus. Treba objektívnu informáciu – a teda informáciu z viacerých zdrojov. V tomto novinári zohrávajú kľúčovú úlohu – zostávať objektívni.
Puškárová tvrdí, že všetko začína vo vzdelávacom procese a pokračuje pri budovaní vlastného etického rámca. „Každý máme svoj morálny kódex, niektorí ho prekračujeme viac, iní menej. Pre mňa je ale nepochopiteľné, že niekto v rámci svojho morálneho kódexu necíti zodpovednosť za šírenie nenávisti v IT priestore,“ zamýšľa sa Puškárová. Podľa nej by každá časť spoločnosti, či už štát, veľké technologické firmy alebo občania, mala reálne vnímať mieru nebezpečnosti a napomáhať zastavovať hrozby. Pretože v určitom bode to môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu.
Nezameriavať sa na individuálne dobro
V súvislosti so šírením dezinformácií sa hovorí aj o regulácii. „Žiaľ, regulácia vždy prinesie aj riešenia, ako sa jej vyhnúť. Riešenia pre šírenie dezinformácií musíme hľadať v edukatívnom procese,“ uviedla Puškárová. Je presvedčená, že v edukačnom systéme treba podporovať etiku, ale aj psychológiu. Podľa nej treba podporiť budovanie komunity, nielen narcistické povedomie.
„Sme spoločnosť a keď jeden prvok padá, začnú padať aj ďalšie. Veľmi sa mi páčili štúdie, ktoré ukázali, prečo Čína dokáže udržiavať svoj ekonomický rast v takom dlhodobom horizonte. Spojili tradičné základy ekonomickej teórie ako sú investície, otvorenosť obchodu s prvkom kultúrnym – kolektivizmom,“ upozornila poslankyňa NR SR za Hlas-SD. Pripomenula, že už nositeľ Nobelovej ceny John Nash potvrdil, že optimálne riešenie pri hľadaní ekonomického ekvilibria (rovnováhy – pozn. redakcie) nie je v maximalizácii užitočnosti pre jednotlivca, ale užitočnosti pre spoločnosť.
„Ak chceme ekonomický rast, nemôžeme myslieť len na seba, musíme myslieť na spoločnosť a optimum sa dosahuje pri maximalizácii užitočnosti jednotlivých jej členov,“ upozornila Puškárová. To súvisí aj s bojom proti kyberšikane. Musíme sa v záujme zachovania väčšieho dobra vzdať časti svojej slobody a deanonimyzovať profily na sociálnych sieťach.
Podpora zákazu mobilov na školách
Puškárová zdôraznila, že mladá generácia sa potrebuje vrátiť k tomu, o čom edukatívny proces je. Pri vzdelávaní je dôležité sa sústrediť, nie postovať na sociálnych sieťach či nedajbože ohovárať spolužiakov za ich oblečenie. „Aj preto podporujem zákaz mobilných telefónov na školách, lebo osobne si myslím, že mobil odpútava pozornosť a na rozvoj analytickej schopnosti je potrebné sústredenie,“ povedala.
IT priestor podľa nej je niečo, na čo by si štát v prípade krízy mal vyhradiť právo zasahovať. „Minimálne na európskej úrovni treba tieto problémy riešiť, pretože sa nedajú riešiť na národnej úrovni. Majú ale taký závažný charakter, že majú dopad na ekonomiku. Keď vychováme generáciu nešťastných ľudí, ktorí budú celý čas sedieť pred obrazovkami mobilných telefónov a strácajú schopnosť posúdiť, čo je správne, tak máme i ekonomický problém,“ pripomenula Puškárová.
Na záver zdôraznila, že sme stratili komunity, ktoré vychovávali mladú generáciu a nahradili ho individuálnym rozvojom. Takto nastavený ekonomický rast však neprodukuje Nashovo ekvilibrium.
Jozef Brezovský
