Hodnotenie univerzity na základe počtu vedeckých článkov alebo niektorých iných kvantifikovateľných parametrov nepodáva reálny obraz. Platí to aj pre medzinárodné ratingy, ktoré majú hovoriť o prestíži a konkurencieschopnosti jednotlivých univerzít. V predvolebnej Eurodebate Zdravotníckeho denníku, Ekonomického deníku a České justice s názvom Budúcnosť Európy – agenda pre nový Európsky parlament a Európsku komisiu to povedala prorektorka Ekonomickej univerzity v Bratislave a kandidátka do Európskeho parlamentu Paula Puškárová (Hlas-SD). V súčasnosti je poslankyňou a predsedníčkou výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
„Pracujem s kvantifikovateľnými parametrami a viem, že tie sa dajú nejakým spôsobom prispôsobovať. Je tu napríklad fenomén lietajúcich profesorov, ktorý je rozšírený v Amerike. Títo ľudia sú zamestnaní na amerických univerzitách a tie ich vykazujú do podobných rebríčkov, ale oni celý čas pôsobia v iných častiach sveta. Napríklad pracujú na úprave rôznych politík a nie sú v kontakte so študentami,“ hovorí Puškárová.
O slovenských výskumníkoch málokto vie
Jej alma mater Ekonomická univerzita sa pred štyrmi rokmi akreditovala medzi 5 percent najlepších univerzít z oblasti ekonómie a manažmentu na svete. Akreditácia AACSB (The Association to Advance Collegiate Schools of Business) je v oblasti biznisového školstva najznámejšia na svete a docentka Puškárová tvrdí, že v procese jej udeľovania sa vôbec nezisťovali rankingy školy, ale pýtali sa na misiu, víziu a spoločenskú objednávku v danom priestore. „Dôležité je, aby školy zabezpečovali tú spoločenskú objednávku. Nemôžu byť všetci najlepší a posun v rankingu niekomu inému poškodí,“ zhodnotila poslankyňa.
Zo Slovenska odchádza 25 percent absolventov stredných škôl študovať do zahraničia. Paula Puškárová si myslí, že dôvodom je, že na Slovensku vládne v súvislosti so školstvom príliš veľká miera depresie. „Šíri sa tu naratív, že naše vysoké školy za nič nestoja, dlhodobo sme na tom zle v rankingoch a nerobí sa tu veľa výskumu. Na Slovensku je však veľa kvalitných študijných programov aj výskumných tímov, no málo sa o nich vie,“ podotkla kandidátka na europoslankyňu.
Uviedla niekoľko príkladov. Na Ekonomickej univerzite sa výskumné tímy zaoberajú dopadmi digitalizácie a automatizácie na pracovný trh, majú projekty z oblasti behaviorálnej ekonómie a ďalšie. Na Slovenskej technickej univerzite sa venujú napríklad polovodičom a na Technickej univerzite v Košiciach spaľovacím motorom. Už sa im podarilo zredukovať objem ich emisií o 25 percent. Iné akademické projekty sa venujú obnove lesov a podobne. Poslankyňa dodala, že ministerstvo školstva bude za obdobie 2000 – 2024 zbierať informácie o výskumoch na jednotlivých vysokých školách a ich spoločenskom dosahu, takže bude lepší prehľad o výsledkoch slovenských výskumných tímov.
„Vedci nie sú edukovaní na to, ako sa propagovať, tak sa informácie o ich práci nedostávajú k širšej verejnosti. Na Slovensku nechýba odbornosť, chýbajú marketingové zručnosti,“ povedala Puškárová s tým, že v zahraničí s vedcami pracujú marketingové tímy.
Regulácia verzus trh
Čo sa týka vzdelávacích politík v jednotlivých európskych krajinách a toho, ako reflektujú dynamiku a potreby trhu práce, myslí si, že je dôležité nájsť balans medzi reguláciou a trhom. „Ministerstvo sa napríklad v nejakej krízovej situácii môže rozhodnúť, že na Slovensku treba viac psychológov, lekárov alebo IT špecialistov. Vtedy by to štát mal podporiť aj finančne,“ tvrdí poslankyňa, no doplnila, že akreditácie trvajú dlho a je ťažké robiť zmeny v študijných programoch a odboroch. „Teraz sa trochu uvoľnili ruky vysokým školám, aby sa mohli prispôsobovať trhu a otvárali viac odborov, po ktorých je dopyt,“ hovorí. Zároveň, ak začne nejakú iniciatívu vyvíjať štát, podľa nej sa postupne pridá aj súkromný sektor.
Pokiaľ ide o úlohu Európskej únie (EÚ) vo vzdelávaní, podľa Puškárovej vidieť jej veľký prínos v harmonizácii vzdelávania v rámci únie. Taktiež sa stierajú bariéry, aby sa ľudia mohli presúvať a študovať v celej EÚ, študenti majú v iných členských krajinách odpustené školné a diplomy sú medzinárodne uznávané. EÚ taktiež zbiera dôležité štatistické údaje o vzdelávaní v jednotlivých štátoch.
Nech mladí idú študovať do zahraničia, ale vrátia sa
Známy európsky projekt Erasmus podporuje európsku mobilitu v rámci štúdia. Podľa Puškárovej sa ale v súčasnosti ukazuje, že mladí ľudia majú menšiu chuť vycestovať na niekoľko mesiacov kvôli štúdiu v zahraničí a skôr preferujú krátkodobé pobyty, počas ktorých chcú spoznať čo najviac krajín. Je to spôsobené aj tým, že časť vzdelávania sa presúva sa do online priestoru a na zahraničných školách je už možné študovať cez internet. „Aj Erasmus teraz rieši objednávku viac investovať do krátkodobejších pobytov. Ja si myslím, že aby človek lepšie pochopil krajinu, je dôležité prežiť tam nejaký čas, ale treba sa prispôsobiť dopytu,“ hovorí.
Zdôrazňuje, že podporuje mobilitu, prenos znalostí a vytváranie medzinárodných tímov nielen v Európe, ale aj medzi Európou a Amerikou. „Je však dôležité, aby sa ľudia so skúsenosťami zo zahraničia vrátili, priniesli naspäť svoje poznatky a uplatnili sa na domácom trhu práce. Treba to zmluvne ošetriť,“ povedala Puškárová. Podobné skúsenosti s podporou cezhraničnej mobility a návratov domov majú v Číne.
Paula Puškárová odporúča Európskej komisii v novom zložení práve to, aby podporovala presuny ľudského kapitálu a zaviedla ďalšie európske štipendiá. Viaceré už fungujú. Dôležitá bude taktiež spolupráca s USA. Porozprávala aj vlastnú skúsenosť: „V Amerike som absolvovala doktorandské štúdium a potom mi z univerzity ponúkli, aby som tam pracovala. Pôsobila som vo veľmi zaujímavom medzinárodnom kolektíve.“
Európske voľby sa konajú od 6. do 9. júna 2024. Na Slovensku budú v sobotu 8. júna. V krajine majú právo voliť všetci občania EÚ s trvalým pobytom v SR, ktorí v termíne konania volieb dovŕšia 18 rokov.
Lucia Hakszer
