Väčšina slovenských nemocničných lekárov vo výpovediach ich stiahla po výraznom navýšení platov, ktoré v stredu (30.11.) schválil parlament. „Tí, ktorí nie, podľa mojich informácii ani nemali záujem vrátiť sa,“ povedal štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Róbert Babeľa vo štvrtok na konferencii Jesenná ITAPA 2022 v Bratislave. Vláda aj poslanci parlamentu podľa neho prejavili veľkú ochotu vyjsť v ústrety lekárom a zdravotníkom.
Mnohí ľudia sa však pýtajú, či takéto veľké zvýšenie bolo adekvátne oproti platom učiteľov a iných štátnych zamestnancov. Podľa Babeľu má problém niekoľko rozmerov. „Stovky miliónov sa rozhádzali počas covidu (plošné testovanie v rokoch 2020-2021 malo stáť takmer pol miliardy eur a nákup vakcín Sputnik 1,7 milióna eur plus náklady na dopravu, poznámka redakcie) a podľa frustrovaných zdravotníkov mohli ísť radšej na špeciálne príplatky, vybavenie a personálne posilnenie nemocníc,“ hovorí a nezabúda dodať, že v slovenskom zdravotníctve panuje frustrácia už vyše 10 rokov. Tiež hovorí, že lekár sa musí stále vzdelávať a zdravie, o ktoré sa stará, je pre mnoho ľudí najvyššou hodnotou, preto by ľudia mali chcieť, aby ich lekár bol vysoko kvalifikovaný a ohodnotený.
S peniazmi sa nedá manipulovať
„V rozpočte pre zdravotníctvo sme ale mysleli aj na zvýšenie platov ambulantných lekárov a sestier,“ podotkol štátny tajomník. O návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 majú v parlamente hlasovať na budúci týždeň. Podľa Babeľu je však ťažké povedať, či budú mať nemocnice priestor odmeňovať lekárov podľa ich kvality, keďže niektoré slovenské nemocnice sú veľmi problémové a veľa peňazí sa minie na ich oddlžovanie.
Momentálne Inštitút zdravotných analýz na ministerstve finalizuje aj kategorizáciu nemocníc, teda zaradenie každej slovenskej nemocnice do jednej z piatich úrovní. Diváci na konferencii sa zaujímali o využitie peňazí z Plánu obnovy či o to, či sa peniaze určené na („nestihnuteľnú“) výstavbu Nemocnice Rázsochy nepoužijú na rekonštrukciu bratislavských nemocníc v Ružinove alebo na Antolskej v Petržalke. „Zatiaľ takýto plán určite nie je a obávam sa, či sa peniaze z Plánu obnovy vôbec budú dať presúvať,“ vyhlásil Babeľa s tým, že platí plán postaviť nemocnicu na Rázsochách v Bratislave a univerzitnú nemocnicu v Martine.
Veľkým problémom je na Slovensku aj nedostatok lekárov a absolventov medicíny. O možnosti prijať nových lekárov z tretích krajín Babeľa hovorí, že slovenská spoločnosť je negatívne naklonená prijímaniu ekonomických migrantov a prijímanie talentovaných ľudí do systému brzdí aj veľká neistota v ňom.
Česko lepšie pracuje s dátami
Jednou z tém konferencie bolo aj porovnanie zdravotníctva na Slovensku a v Česku. Podľa účastníkov sa Slovensko môže v mnohom inšpirovať.
Výkonný riaditeľ spoločnosti AGEL Jakub Rybár pochválil fungovanie českého Ústavu zdravotnických informací a statistiky (ÚZIS), ktorý je obdobou slovenského Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). „Ich zber údajov počas covidu bol veľmi efektívny,“ tvrdí. Tiež sa mu páči, že inštitúcie v Česku rámcovo zadefinovali telemedicínu, štandardizovali postup dištančnej starostlivosti a že vznikla platforma, ktorá zastrešuje inovatívnu liečbu.
Mohlo by vás zajímat
Babeľa hovorí, že Slovensku by určite pomohlo efektívnejšie využívanie dát a rôzne prediktívne modely, no stojí to na ochote ľudí. „Teraz je opäť otvorený zákon 153 o dátach. Dáta máme v dobrej kvalite, ale otázne je, čo sa s nimi potom deje,“ naráža na to, že štát dáta nevie spracovávať. Dodal, že na Slovensku by sa mal 1. januára 2024 spustiť do plnej prevádzky DRG systém financovania nemocníc podľa efektivity, ktorý v Česku už funguje. Aj Slovensko už nasadzuje do oblasti zdravotnej starostlivosti umelú inteligenciu a práve toto bude v budúcnosti čoraz dôležitejšie. Jakub Rybár hovorí že zdravotnícke zariadenia AGEL využívajú umelú inteligenciu v rádiológii a jednoznačne je to výhoda. „Napríklad pri detekcii náhlych cievnych mozgových príhod sa prístroj zaobíde takmer bez práce rádiológa a výsledok sa objaví v horizonte minút, nie hodín,“ priblížil.
Odborník na kybernetickú bezpečnosť Andrej Aleksiev hovorí, že české zdravotnícke zariadenia čelia kybernetickým útokom častejšie ako slovenské, no otvorene o nich rozprávajú a riaditelia nemocníc majú stretnutia na tieto témy, kde sa delia o poznatky, takže ochrana je efektívnejšia. „Ak chceme vybudovať dobrú kyberbezpečnosť, potrebujeme peniaze, ľudí a technológie. No najväčšou hrozbou na Slovensku je obstarávací proces. Môžete mať šéfa bezpečnosti, ktorý presne vie, čo má urobiť, vymyslí fantastický koncept v januári jedného roku a potrebné zariadenia dokáže dostať najskôr až v nasledujúcom roku. 12 mesiacov musí pripravovať papiere a dávať si pozor, aby neurobil chybu. Ak ju náhodou urobí, tak proces sa predĺži na 16 mesiacov,“ opisuje Aleksiev. Rybár pridal svoj pohľad na kybernetické hrozby: „Ja si myslím, že najväčšou hrozbou sú vlastní zamestnanci. Niektorým lekárom a sestrám je ťažké vysvetliť, že keď im príde na pracovnú adresu spamový e-mail z úplne fiktívnej adresy, nemajú na základe neho nikde zadávať svoje heslá a podobne.“
Zvýšenie platov nestačí
To, či má lekár alebo zdravotník chuť pracovať v tej-ktorej krajine, záleží aj na tom, ako k nemu pristupuje štát a na tom, či sa cíti dobre vo svojom pracovnom prostredí. „Začína to už vzdelávaním medikov a vstupom do praxe. Prístup k medicíne v Česku je naozaj štruktúrovaný. Fakulty aj zdravotnícke zariadenia vedia, aká je ich úloha na rozdiel od Slovenska, kde je proces naozaj živelný a každý sa stará o seba. Kto má širšie lakte, tomu sa v systéme darí lepšie,“ nešetrí štátny tajomník Babeľa kritikou na medicínske vzdelávanie na Slovensku. „Počas štúdia medici cirkulujú v zdravotníckych zariadeniach a je iné, keď sa dostanete do starej budovy na Kramároch na oddelenie, kde sa tiesni 25 medikov, ako keď ste v modernej budove, kde sa lekári medikom venujú,“ podotkol Babeľa. Percento slovenských medikov, ktorí študujú na českých školách, je podľa neho desivé: „V Česku je takmer rovnaký počet medikov zo Slovenska, ako v ich je slovenských školách.“ V jednom roku je to okolo 1000 ľudí.
Na otázku, či sa po výraznom navýšení platov v nemocniciach slovenskí lekári vrátia zo zahraničia, Jakub Rybár reagoval, že finančná motivácia je krátkodobá a záleží aj na ďalších bodoch memoranda. „Trošku mi vadí, že sa zabudlo na ostatných, pretože zdravotníctvo nie sú len nemocnice. Treba myslieť aj na ambulantných lekárov, záchranárov, prevozové sanitky, následnú starostlivosť a sociálne domovy,“ hovorí Rybár s tým, že dúfa, že po problémoch nemocníc sa začnú riešiť aj ďalšie. „Do slovenských nemocníc by bolo treba investovať 4 až 5 miliárd. Tie nemáme, ale začíname s tým, že do nich idú stovky miliónov,“ avizoval Babeľa. Podľa neho sa Slovensko má čo učiť od Česka aj v oblasti liekovej politiky či liečby kardiovaskulárnych ochorení.
Na konferenciu mal prísť aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ale vo štvrtok sa zúčastňoval mimoriadneho rokovania vlády. Marie Marsová z českého AGELu sa ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. Keďže ITAPA je tematicky zameraná najmä na technológie, digitalizáciu a inovácie, rečníci na konferencii predstavili rôzne technológie v zdravotnej starostlivosti.
Lucia Hakszer
Foto: autorka
