Interrupcie na Slovensku sú na minime. Aj tak ich opäť chcú obmedzovať

Akékoľvek obmedzenia umelých prerušení tehotenstva neznižujú ich počet, iba vedú k tomu, že ženy vyhľadajú možnosti interrupcie, ktoré pre ne nie sú bezpečné. Prípadne môže dôjsť ku kritickému oneskoreniu v prístupe k zákroku. Opakovane to zdôraznila riaditeľka organizácie Možnosť voľby Adriana Mesochoritisová na tlačovej konferencii, kde zároveň predstavila slovenský preklad aktuálneho usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) k interrupčnej starostlivosti.

Vyše 150-stranové usmernenie, o ktorom sme informovali aj v Zdravotnickom deníku, preložila aktivistka a prekladateľka Alena Faragulová v spolupráci s gynekológmi a ďalšími lekármi. Adriana Mesochoritisová v pondelok upozornila, že hoci Slovenská republika je viazaná viacerými ľudskoprávnymi dohovormi, štátne orgány málokedy zabezpečia, aby podobné dokumenty boli dostupné v slovenskom preklade. Dodala, že aj slovenská verzia všeobecného odporúčania WHO k reprodukčnému zdraviu z roku 2012 bola v slovenčine vydaná až v roku 2018 vďaka aktivistom.

Skupina poslancov Národnej rady SR medzitým predložila na rokovanie návrh zákona, ktorý vytvára podporné opatrenia pre tehotné ženy najmä v prípade neplánovaného tehotenstva. Prístup k interrupciám však zároveň sťažuje.

Tabletka na Slovensku stále chýba

V najnovšom usmernení odborníci z WHO odporúčajú úplnú dekriminalizáciu interrupcií a zabezpečenie prístupu k medikamentóznej interrupcii, ktorá je menej invazívna ako chirurgický zákrok. „Slovensko je jedna z posledných krajín v Európe, ktorá nepoužíva túto modernú liekovú formu interrupcie. Pritom ju odporúča WHO a volá po nej aj slovenská lekárska obec,“ konštatuje Mesochoritisová.

„Vo vyspelých krajinách sa interrupčná tabletka používa vyše 20 rokov. V žiadnej z krajín, kde bola zavedená, nedošlo k navýšeniu počtu interrupcií,“ vyhlásil prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martin Redecha. WHO odporúča aj zrušenie zákonov a nariadení, ktoré pri zákroku vyžadujú povinné čakacie doby a podmieňujú vykonanie interrupcie súhlasom inej osoby, teda partnera ženy či rodiča v prípade mladých dievčat. „Na Slovensku boli v uplynulých dvoch rokoch pokusy vsunúť do legislatívy vyžadovanie súhlasu partnera. Neplnoleté dievčatá momentálne podľa zákona nemôžu ísť na interrupciu bez súhlasu rodičov,“ priblížila riaditeľka organizácie Možnosť voľby. Zo 47 členských štátov Rady Európy súhlas partnera s interrupciou požaduje len Turecko.

Výhradu vo svedomí má celá nemocnica

Na Slovensku si veľa lekárov uplatňuje tzv. „výhradu vo svedomí“. WHO upozorňuje, že ak legislatíva umožňuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti odmietnuť vykonať interrupciu z dôvodu náboženského alebo iného presvedčenia, štát musí zabezpečiť adekvátnu náhradu dostupnosti zákroku. Na Slovensku sa však stáva, že vykonávať umelé prerušenie tehotenstva odmietajú celé zdravotnícke zariadenia. Podľa výskumu dostupnosti interrupcií, ktorý Možnosť voľby robila v roku 2021 sa s „výhradou vo svedomí“ od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti stretla každá štvrtá žena.

„Neboli mi poskytnuté absolútne žiadne informácie, iba vyčítavé a nenávistné pohľady,“ uviedla v prieskume respondentka, ktorá podstúpila interrupciu. „Primár bol veľmi nepríjemný a rázne sa ohradzoval voči môjmu rozhodnutiu. Interrupciu som podstupovala zo zdravotných dôvodov, čo mu ako vysvetlenie nestačilo. Bolo to extrémne nepríjemné,“ poznamenala iná respondentka. V prieskume medzi slovenskými zdravotníckymi zariadeniami na otázku, prečo nevykonávajú interrupcie, viaceré zariadenia odpovedali „Proste to nerobíme a hotovo.“

Mohlo by vás zajímat

Farmafirmy zaplatí čištění odpadních vod, rozhodla Rada EU. Zhorší se dostupnost, varují výrobci

Slovensko patrí k najreštriktívnejším európskym krajinám v prístupe k interrupciám. Podľa European Abortion Policies Atlas 2021 je na 43. mieste spomedzi 52 porovnávaných štátov. Česko skončilo na 24. mieste. Na vrchole rebríčka sú Švédsko, Island a Spojené kráľovstvo, zatiaľ čo na najnižších priečkach v poskytovaní interrupcií sa umiestnilo Poľsko a menšie štáty ako Monako, Lichtenštajnsko, Gibraltár, Andorra a Malta.

Sociologička a výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová zdôraznila, že počet interrupcií na Slovensku je na historickom minime. Za 20 rokov sa podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií znížil o 71 percent. K zásadnému zníženiu počtu interrupcií došlo bez zákazov. Politici však chcú aj tak zavádzať ich reštrikcie.

Pomoc tehotným ženám?

Poslanci hnutia OĽaNO pravidelne predkladajú do parlamentu návrhy, ktoré zahŕňajú obmedzenie prístupu k interrupciám. Na prvej riadnej schôdzi Národnej rady SR v roku 2023 majú poslanci prerokovať návrh zákona o pomoci tehotným ženám, ktorý predkladá skupina poslancov okolo Anny Záborskej (OĽaNO, Kresťanská únia). Jeho cieľom je podpora pre tehotnú ženu, najmä v prípade neplánovaného tehotenstva. Návrh zahŕňa opatrenia ako poskytnutie dočasného bývania, príspevok na zvýšené výdavky pri narodení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a ženám, ktoré sa rozhodnú pre utajený pôrod, vyplácanie nemocenského už od 21. týždňa tehotenstva.

Navrhovatelia v dôvodovej správe k návrhu uvádzajú: „Úprava má dať žene reálnu možnosť rozhodnúť sa po zvážení všetkých dostupných informácií a možností ako zodpovedne nasmerovať svoj život.“

Ak by však návrh schválili, osoba bude musieť vypĺňať dotazník o tom, prečo sa rozhodla ísť na interrupciu, o svojom rodinnom stave či o tom, akú antikoncepciu pred otehotnením užila. Lekár bude musieť vypĺňať hlásenie o zákroku a ministerstvo zdravotníctva bude mať povinnosť každoročne zverejňovať správu o umelých ukončeniach tehotenstva aj o spontánnych potratoch. Pojem „umelé ukončenie tehotenstva“ poslanci navrhujú zaviesť namiesto „umelé prerušenie tehotenstva“, keďže po zákroku neexistuje žiadna objektívna možnosť pokračovania tehotenstva.

Nebezpečné ohrozenie zdravia

Návrh má tiež v zákone zaviesť právo na druhú lekársku správu s prípade, že sa tehotenstvo má ukončiť zo zdravotných dôvodov ženy alebo problémov vývoja plodu. Ponecháva 48-hodinovú tzv. čakaciu lehotu na premyslenie si interrupcie. Predkladatelia však chcú tento krok rozšíriť aj o ženy, ktoré podstupujú interrupciu zo zdravotných dôvodov, teda v prípade, ak je plod mŕtvy, alebo pokračovanie tehotenstva ohrozuje život ženy. V dôsledku podobných nariadení už zomreli ženy v Poľsku aj ďalších štátoch. Aj respondentka v slovenskom prieskume sa vyjadrila: „Pred zákrokom musíte absolvovať množstvo vyšetrení. Nedostupnosť týchto vyšetrení spôsobila, že som v sebe nosila viac ako týždeň mŕtvy plod.“

Reštrikcie podľa riaditeľky organizácie Možnosť voľby na Slovensku vedú k tomu, že lekári a lekárky majú kvôli právnej neistote strach vykonávať interrupcie aj v situáciách, keď je ohrozený zdravotný stav ženy. Pravidlá určovania daného ohrozenia sú totiž nejasné. Neistota sa môže vyskytnúť aj v prípadoch, ak dieťa v tele matky zomrie alebo dôjde k neúplnému spontánnemu potratu. Vtedy by zo zdravotných dôvodov mŕtve tkanivo malo byť čo najrýchlejšie odstránené. „Z legislatívneho hľadiska by s tým nemal byť problém. Ale reštriktívne prostredie vytvára v spoločnosti atmosféru, v ktorej sa zdravotníci a zdravotníčky cítia pod tlakom a môžu nesprávne vyhodnotiť niektoré situácie,“ povedala Mesochoritisová.

Nedostupná antikoncepcia aj sexuálna výchova

Organizácia Možnosť voľby a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva dlhodobo upozorňujú, že Slovensko nespĺňa väčšinu štandardov WHO v dostupnosti a kvalite interrupčnej starostlivosti. Ženy, ktoré sa rozhodnú podstúpiť interrupciu, čelia na Slovensku nedostatku informácií, odmietnutiu i ubližujúcemu prístupu. V niektorých regiónoch interrupciu nevykonávajú vôbec. Ženy, ktoré podstúpili tento zákrok v prieskume Možnosti voľby spomínali, že v nich lekári vyvolávali pocit viny. Okrem prekážok ako povinné čakacie doby či nemožnosť podstúpiť tabletkovú formu interrupcie, je najmä pre ženy zo sociálne slabších pomerov problém aj vysoká cena zákroku ktorý je v niektorých krajinách hradený z verejného zdravotného poistenia. Odporúča to aj WHO. „Ministerstvo zdravotníctva garantuje, že na Slovensku by suma mala byť 214 eur, ale v našom výskume sme zistili, že s rôznymi poplatkami je to priemerne 414 eur,“ hovorí Mesochoritisová z Možnosti voľby.

Ako uvádzame vyššie, počet interrupcií je na minime, no štatistiky sú nelichotivé v tom, že umelým prerušením končí 6 z 10 neplánovaných tehotenstiev a 3 z 10 všetkých tehotenstiev.

Na otázku Zdravotnického deníka, ako tento počet znižovať, odborníčky odvetili že mladí ľudia musia mať prístup ku kvalitnej vzťahovej a sexuálnej výchove a tiež k antikoncepcii. „Ženy idú na interrupcie najmä kvôli neželaným tehotenstvám. Musíme teda zabezpečiť, aby ženy vedeli, ako takýmto tehotenstvám predchádzať. Existuje celá škála antikoncepčných prostriedkov, no mnohé ženy a dievčatá k nim nemajú prístup, napríklad aj kvôli finančnej náročnosti,“  zhrnula Mesochoritisová.

„V roku 2011 Slovenská republika znemožnila, aby bola antikoncepcia hradená z verejného zdravotného poistenia,“ upozornila, „Kvalitná vzťahová a sexuálna výchova je rovnako na Slovensku nedostupná, hoci o tom rozprávame 20 rokov.“ Učitelia a učiteľky v prieskume tvrdili, že nemajú dostatočnú podporu a systém vzdelávania na to, aby mohli kvalitne vyučovať vzťahovú a sexuálnu výchovu, chýbajú im učebné materiály, existujúce učebnice nepokrývajú všetky témy, ktoré by bolo treba prebrať, súčasné osnovy nezodpovedajú odborným štandardom a podobne.

Treba skutočnú podporu rodín

Interrupcie ale nie sú len problémom mladých a neskúsených. Mesochoritisová hovorí: „Vo svete aj na Slovensku sa ukázalo, že na tento zákrok chodia prevažne ženy, ktoré majú dve, tri a viac detí. Ich dôvodom, prečo podstupujú interrupcie, je najčastejšie to, aby sa dokázali postarať o deti, ktoré už majú. Cítia, že sú pod ekonomickým tlakom, v ktorom by nedokázali vychovať ďalšie deti. Ak chceme znižovať počty interrupcií, potrebujeme silné prosociálne a prorodinné politiky, ktoré umožnia ľuďom, ktorí chcú mať deti, aby im nebránili prekážky ako chudoba.“  Najohrozenejšou skupinou sú matky samoživiteľky.

“Akékoľvek systémové znižovanie počtu interrupcií je dobré, ale nie je možné bez podporných politických, ľudskoprávnych a zdravotníckych opatrení,“ zhrnula riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová. Pravidelné predkladanie návrhov na obmedzenie interrupcií aj v súčasnej chaotickej spoločenskej situácii považuje za vymýšľanie zástupných tém a odvádzanie pozornosti od skutočných problémov, ktoré politici nedokážu riešiť.

Lucia Hakszer