To, že mladí lekári v rezidentskom štúdiu nebudú môcť byť zamestnaní v ambulanciách, ale len v nemocniciach, spôsobí problémy rezidentom aj tým, ktorí ich zamestnávajú. Zhodli sa na tom slovenskí všeobecní lekári, ktorých Zdravotnický deník oslovil. Zmeny v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve, presadené Lekárskym odborovým združením, označili za absurdné. Predstavitelia odborných lekárskych spoločností tvrdia, že tieto zmeny s nimi nikto nekonzultoval a ministerstvo zdravotníctva ich zaviedlo len na základe požiadaviek Lekárskeho odborového združenia (LOZ).
Ministerstvo pritom na svojom webe konštatuje, že rezidentské štúdium reaguje na nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov vo všeobecných ambulanciách. „Cieľom štúdia je zabezpečenie dostatočného počtu lekárov do všeobecných ambulancií pre dospelých a všeobecných ambulancií pre deti a dorast a zníženie vekového priemeru v odboroch všeobecné lekárstvo a pediatria,“ uviedol rezort. Odborári podľa rezortu argumentovali tým, že v rámci špecializačného štúdia v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo cirkuluje rezident na viacerých oddeleniach nemocníc a vďaka týmto cirkuláciám bude v praxi schopný lepšie pomôcť pacientom, ktorí navštevujú ambulancie všeobecných lekárov s rôznymi zdravotnými problémami.
Rezidenti nezistia, ako vyzerá práca detského lekára
Práve na tento nesúlad poukázala prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Elena Prokopová. „Vidím v tom absolútnu likvidáciu primárnej pediatrie. Už niekoľko rokov hovoríme o personálnej kríze v pediatrických ambulanciách, nedostatku detských lekárov a ich vysokom vekovom priemere. Celý rezidentský program vznikol pôvodne kvôli doplneniu personálu do ambulantnej sféry,“ povedala pediatrička z Bratislavy pre Zdravotnický deník.
„Ministerstvo zdravotníctva garantuje odbornú a finančnú podporu rezidentského štúdia. Súčasne deklaruje záujem o spoluprácu s vyššími územnými celkami a odbornými spoločnosťami na vytváraní priaznivých podmienok pre prechod rezidentov do praxe,“ uvádza rezort na svojom webe.
Prokopová ale podotkla, že medik, ktorý chce robiť pediatriu, sa za celý čas svojho štúdia medicíny do pediatrickej ambulancie dostane maximálne na 6 mesiacov počas cirkulácie. „V prijatom návrhu sa dokonca píše, že ak pôjde rezident počas cirkulácie mimo štátnej nemocničnej sféry, štát môže od neho vyžadovať náhradu mzdy. V náplni odboru pediatria je absolvovať aspoň 6 mesiacov v primárne-pediatrickej ambulancii, lenže keď na 6 mesiacov príde k nám do ambulancie, teoreticky od neho nemocnica môže vyžadovať vrátenie mzdy,“ vysvetľuje Prokopová.
Podľa nej to povedie k tomu, že nemocnice, ktoré budú zamestnávať rezidentov, si budú musieť zakladať všeobecné pediatrické ambulancie, kde budú rezidenti absolvovať povinnú 6-mesačnú prípravu. „Vôbec sa nedostanú do regiónov, do normálnych ambulancií, ktoré by perspektívne mohli prebrať. Podľa mňa je to absurdné,“ hovorí. „Pôvodný úmysel aj nastavenie rezidentského programu boli také, že rezident bude 3 roky cirkulovať v nemocnici, potom pôjde niekam do regiónu a štvrtý rok je v rámci pediatrickej cirkulácie voliteľný, takže mohol ísť kam chcel, či do regiónu do všeobecnej ambulancie alebo do špecializovaných detských ambulancií, spoznať pacientov a podobne,“ priblížila pre Zdravotnický deník Prokopová, ktorá je hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre pediatriu.
„Kto z toho malého množstva pediatrov, ktorí na Slovensku vôbec vyštudujú a počas štúdia ani nevidia prácu v ambulancii, pôjde namiesto nemocnice pracovať do ambulancie? Navyše v memorande LOZ sa teraz nemocničným lekárom navýšili platy a zabezpečili ďalšie výhodné podmienky, tak akú má mladý človek motiváciu ísť do ambulancie?“ pýta sa Prokopová.
Nerovnaké podmienky
Problém ale nemajú len pediatri. „Podmienka, že výchovu všeobecných lekárov môže zabezpečovať len nemocnica, vytvára v systéme asymetriu a stavia nemocnice do konkurenčnej výhody voči ambulantnej sfére,“ povedal pre Zdravotnický deník predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Rastislav Zanovit. „Ak by boli nemocnice čisto štátne, tak by tento krok bol jasným znakom, že chceme návrat k bývalým krajským a okresným ústavom národného zdravia (KUNZ a OUNZ), pri ktorých sa aj všeobecné ambulancie riadili zo spádovej nemocnice. Nakoľko máme aj neštátne nemocnice, ktoré riadi finančná skupina, nie je vylúčená ich snaha získať podiel aj na trhu v poskytovaní primárnej zdravotnej starostlivosti,“ myslí si Zanovit.
„My sa nebránime konkurencii, naopak zastávame názor, že konkurencia je vždy prospešná pre pacienta. Mali by však byť rovnaké podmienky pre všetkých aktérov,“ podotkol. Pracuje vo všeobecnej ambulancii pre dospelých v Námestove a podľa neho podmienka, aby rezident robil v nemocnici, môže spôsobiť, že nemocnica ho bude využívať ako lacnú pracovnú silu, „vychová“ si ho a potom mu ponúkne prácu tam. „Tiež nie je garantované, že mladý lekár pôjde na perifériu kde ho systém potrebuje. V mestách, kde sú nemocnice, je ambulantná sféra pomerne slušne saturovaná,“ zhodnotil Zanovit.
Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva (SSVPL) Peter Makara Zdravotnickému deníku priblížil, že rezidenti majú zväčša materské respektíve domáce pracovisko aj tak v nemocniciach, no niektorí využili možnosť byť zamestnaní v nejakej ambulancii, ktorú neskôr môžu od staršieho lekára prebrať. „Takýchto rezidentov je minimum, všeobecní lekári sa do ich zamestnávania nehrnú, lebo to vyžaduje veľa administratívy. Lekár musí za rezidenta prebrať zodpovednosť, dávať mu výplatu a potom čerpať dotáciu až neskôr, čo nie je jednoduché najmä pri súčasnom financovaní ambulancií. Nemocnice majú na to lepšie podmienky, ale to neznamená, že sa má obmedziť možnosť rezidentského programu v ambulanciách,“ poznamenal všeobecný lekár zo Sniny Makara, „V ambulancii môžu spoznávať región, kde možno zostanú aj pracovať.“
Zneužívanie mladých lekárov?
Jedným z argumentov odborárov bolo, že lekári v niektorých ambulanciách rezidentov zneužívali, tí robili lacnú pracovnú silu a nedostali sa do nemocníc, kde by získali skúsenosti. Doktor Makara nesúhlasí: „Skôr rezidentov zneužívali v nemocniciach, napríklad počas covidu, pretože ich nasadzovali do nočných služieb a oni mali pritom povinnú len cirkuláciu cez deň. Ale keďže boli zamestnaní v nemocnici, mohli im to medzi riadkami prikázať.“
Zneužívanie, ktoré spomínal predseda LOZ Peter Visolajský, sa podľa Makaru môže stať všade, kde sa pracuje neseriózne. „Podľa vyjadrení doktora Visolajského to ale malo vyzerať tak, že tí rezidenti robili iba v ambulanciách, nechodili do nemocníc a tamojší primári im vraj falšovali výkazy, že tam chodili. Neviem si to predstaviť, ale ak to tak bolo, potom sú v tom namočení všetci,“ hovorí. Aj pediatrička Prokopová tento argument odborárov považuje za absurdný. „Náplň odboru pediatria obsahuje množstvo cirkulácií. Rezidenti musia chodiť na oddelenia pre malé deti, veľké deti, novorodenecké, na detské áro a chirurgiu. Neviem si predstaviť, ako by som ja – všeobecná lekárka pre deti a dorast – mala dosah na to, aby všetci primári týchto oddelení a výučbové pracoviská zapísali môjmu rezidentovi, že absolvoval cirkuláciu, bez toho aby tam bol,“ tvrdí Prokopová. Podľa nej sa niečo také môže stať práve vtedy, keď si budú musieť nemocnice zakladať svoje všeobecné pediatrické ambulancie. „Tam ich z oddelenia pošlú každého na jeden deň, aby ich nemocnica nestratila. Mladí pediatri sa ani nedostanú do našich ambulancií, nespoznajú prácu, terén a starších kolegov,“ zdôraznila hlavná odborníčka pre pediatriu.
Zmeny bez diskusie
Všetci oslovení ambulantní lekári potvrdili, že zmeny s nimi nikto nekonzultoval. „Boli prijaté čisto na základe návrhu LOZ. Nediskutoval so mnou nikto ani ako s hlavnou odborníčkou pre pediatriu,“ prezradila Zdravotnickému deníku Prokopová. „Nekomunikovali s odbornými pediatrickými spoločnosťami, združeniami ambulantných poskytovateľov ani so Slovenskou lekárskou komorou,“ dodala.
Zmeny v rezidentskom programe sú zahrnuté v rovnakom zákone ako zvýšenie platov. „Malo to byť samostatne, pretože je to odborná téma, o ktorej podľa mňa nemajú rozhodovať odborári. Rozhodnutia sa majú diskutovať naprieč odborno-zdravotným sektorom,“ vyhlásila Prokopová.
Aj v dôvodovej správe k zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ministerstvo zdravotníctva odôvodňuje zmeny tým, že boli súčasťou požiadaviek nemocničných lekárov združených v LOZ. Bratislavský krajský lekár Tomáš Szalay na sociálnej sieti vyhlásil, že nemocniční lekárski odborári podrazili nohy ambulantnej sfére. „Nikto okrem nemocničných lekárov nič nezískal. A ministerstvo zdravotníctva si pri tom ešte nechalo roztrhať koncepciu rezidentského programu i koncepciu všeobecného lekárstva a primárnej pediatrie. Bez diskusie, bez argumentov, bez vedomia tých, ktorých sa to týka a za 24 hodín schválené,“ hnevá sa Szalay.
„Slovenské zdravotníctvo neskutočne trpí a dopláca na nestabilitu spôsobenú nekoordinovanými politickými rozhodnutiami. A LOZ k tomuto teraz prispelo. Táto požiadavka nebola urgentná, dala sa štandardne vydiskutovať a mohli sa hľadať alternatívne riešenia,“ myslí si bratislavský lekár. So zmenami má aj ďalší problém: „V Stratégii rozvoja zdravotnej starostlivosti v Bratislavskom samosprávnom kraji sme počítali so zriadením krajských rezidentských miest. Zmena zákona nám zrušila jednu úlohu z akčného plánu ani nie tri mesiace po prijatí Stratégie,“ tvrdí Szalay. Dúfa, že vývoj situácie sa v parlamente podarí ešte zvrátiť prostredníctvom pozmeňovacích návrhov.
Nestabilný program
Aktuálne majú poslanci Národnej rady SR rokovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý má zabezpečiť, že zmeny sa nebudú vzťahovať na súčasných rezidentov, ktorí sú už zaradení v ambulanciách. Inak budú rezidenti v ambulanciách musieť meniť zamestnávateľa a pokračovať v programe inde. „Nie je garantované, že v danom regióne vôbec nájdu nemocničné miesto,“ upozorňuje Peter Makara.
Za hlavné problémy rezidentského programu považuje zložitú administratívu a množstvo zmien, ktoré spôsobujú jeho nestabilitu. Súhlasí s ním aj Tomáš Szalay: „Za necelú dekádu fungovania sa z rezidentského programu stal trhací kalendár. Za pochodu sa menili jeho podmienky, čo neprospievalo jeho atraktivite.“
Pediatrička Elena Prokopová, ktorá bola ako ministerská hlavná odborníčka pri tvorbe noviel zákona, ktorý upravuje rezidentský program, však vysvetľuje: „V praxi sa zmeny ukázali ako potrebné, pretože pôvodný zákon bol veľmi prísny. Ukázalo sa, že treba umožniť rezidentkám ísť na materskú dovolenku, umožniť rezidentom byť v ambulanciách a tiež neviazať ich prácu na jeden kraj, kde sa pôvodne prihlásili. Život ich totiž mohol zaviať inde – napríklad pediatrička mohla niekde začať a potom sa vydať do iného mesta. Pritom nedostatok pediatrov je naprieč Slovenskom,“ uzavrela Prokopová.
Lucia Hakszer
