Záchranná zdravotná služba by mala v tomto roku dostávať viac peňazí. Vyplýva to z návrhu ministerstva zdravotníctva, ktoré chce novelizovať opatrenie z roku 2003. Dôvodom navýšenia platieb pre záchranárov sú ich zvýšené vstupné ekonomicky oprávnené náklady. Zámer sa ale nepozdáva ministerstvu financií, ktoré chce vidieť, ktoré zvýšené výdavky chce ministerstvo zdravotníctva záchrankám kompenzovať. Záchranári zase považujú niektoré navrhované sumy za príliš nízke.
Ministerstvo zdravotníctva chce slovenským záchranárom zvýšiť ceny za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Dôvodom majú byť rastúce náklady, ktoré súvisia so zvýšením miezd. Ich rast spôsobila napríklad aj vyššia minimálna či priemerná mzda, ktoré cez koeficienty ovplyvňujú výplatu záchranárov. Viac peňazí by mali dostať aj kvôli rekordne vysokej inflácii.
Platové či inflačné zmeny podľa ministerstva nie sú zohľadnené v cenách, ktoré v súčasnosti dostávajú záchranné služby. „Preto je potrebné zvýšené ekonomicky oprávnené náklady premietnuť do výšky regulovaných cien pre záchrannú zdravotnú službu,“ vysvetľuje rezort zdravotníctva v návrhu a pripomína, že ide o zdravotníkov, ktorí fungujú 365 dní v roku a 24 hodín denne.
Regulované ceny sa preto majú upraviť tak, aby mohli plniť svoju funkciu v „požadovanej kvalite a na adekvátnej úrovni“.
Viac peňazí za výkony aj dopravu
Návrh opatrenia počíta s tým, že záchranári by mali dostávať vyššie sumy za starostlivosť, ale aj za cestnú či leteckú dopravu. Jeho pripomienkovanie sa skončilo na konci decembra minulého roka, no vyhodnotenie zo strany ministerstva zdravotníctva ešte prebieha.
Niekoľko pripomienok k cenám mala aj Asociácia záchrannej zdravotnej služby (AZZS). Tá napríklad považuje navrhované navýšenie platby za kilometer jazdy ambulanciou záchrannej zdravotnej služby (ZZS) za nedostatočné. Rezort navrhuje upraviť výšku pevnej ceny za jeden kilometer zo sumy 0,79 eura na úroveň 1,10 eura.
„Navrhované navýšenie na 1,10 eura za kilometer predstavuje nárast po 10 rokoch o 39 percent, čo nielenže nezodpovedá ani tempu rastu platieb v segmente dopravnej zdravotnej služby (DZS), ale najmä takéto navýšenie nepokrýva rast ekonomicky oprávnených variabilných nákladov na užívanie motorových vozidiel ambulancií záchrannej zdravotnej služby za obdobie od roku 2013,“ tvrdí AZZS v pripomienkach. Ministerstvo zdravotníctva to však neakceptovalo. Argumentuje tým, že sa platby za najazdený kilometer pri dopravnej a záchrannej zdravotnej službe nedajú porovnávať.
Asociácii sa nepozdáva ani navrhované navýšenie platby za zdravotnú starostlivosť poskytovanú ambulanciami rýchlej zdravotnej pomoci (RZPS). Podľa AZZS ale ministerstvo zdravotníctva urobilo chybu pri písaní alebo počítaní. Porovnáva to s ambulanciou rýchlej zdravotnej pomoci iného typu (RZP). Kým pri tej prvej sa má výška platby za starostlivosť zvýšiť zo sumy 25 188 eur na sumu 29 590 eur, pri druhej to bude zo sumy 32 498 eur na sumu 39 798 eur.
„Ambulancia RZPS má v porovnaní s ambulanciou RZP identické priestorové vybavenie stanice, identické vozidlo-ambulanciu, identické prístrojové vybavenie, identické vybavenie liekmi a zdravotníckym materiálom a identický počet personálu. Rozdiel medzi ambulanciou RZP a RZPS je len v úrovni nárokov na dosiahnuté vzdelanie vodiča ambulancie,“ vysvetľuje asociácia v pripomienke. Ani túto ale ministerstvo neakceptovalo s tým, že ambulancie RZPS jazdia menej, ich personál má pomalšie rastúce mzdy a majú vyššie tržby.
Okrem už spomenutých platieb sa má upraviť napríklad výška mesačnej pevnej ceny za poskytnutú starostlivosť ambulanciou rýchlej lekárskej pomoci či ambulanciou vrtuľníkovej záchrannej služby. Ďalej sa má zvýšiť aj pevná cena letovej minúty vrtuľníkom či lietadlom. Zvýšiť sa majú aj ceny pri záchrane cudzincov za výkony či letovú minútu.
Rezort financií chce detaily
Navrhované zmeny by mali v tomto roku a nasledujúce dva roky stáť 43,45 milióna eur. Niektoré zdravotné poisťovne ale v pripomienkach upozornili na to, že také navýšenie nie je v plnom rozsahu kryté štátnym rozpočtom na tento rok. Podľa nich navyše doložka vplyvov neobsahuje žiadnu bližšiu kalkuláciu, ktorá by zdôvodňovala tak veľké nárasty úhrad.
Rezort zdravotníctva to odôvodňuje tým, že suma, potrebná na tieto opatrenia, bola v návrhu rozpočtu uvedená, ale ešte pred tým, ako boli zvýšené koeficienty a roky praxe lekárov na základe požiadaviek Lekárskeho odborového zväzu (LOZ). Okrem toho poisťovniam pripomenul, že platba za poistencov štátu na tento rok je v sume viac ako 1,6 miliardy eur a vzhľadom na to, že ide o regulovaný segment, by mali byť peniaze na navýšenie cien pre záchranárov vykryté práve z týchto platieb.
Nedostatky v návrhu pritom vidí aj ministerstvo financií, ktorému tam chýba detailne viditeľné navýšenie jednotlivých kategórií výdavkov v porovnaní so súčasným stavom. V analýze podľa rezortu financií nie je jasné ani to, akým spôsobom ministerstvo zdravotníctva počítalo percento nárastov pri jednotlivých sumách. Nárast paušálnych platieb za fungovanie jednotlivých typov záchranných zdravotných služieb je pritom v rozmedzí 17 percent a 31 percent.
V prípade záchrannej zdravotnej služby nie je tiež jasné, v akom rozsahu sú zahrnuté nárasty výdavkov v návrhu rozpočtu verejného zdravotného poistenia. „Ten už zohľadňuje rast výdavkov z dôvodu inflácie, platového automatu aj schváleného nárastu platov zdravotníckych pracovníkov. Zároveň bolo nad rámec rozpočtu schválené opatrenie o navýšení koeficientov za roky praxe pre ostatných zdravotníckych pracovníkov,“ uvádza ministerstvo financií v pripomienke s upozornením, že s opatrením, ktoré bude mať nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude súhlasiť.
Miroslav Homola
