Banskobystrický kraj vyzýva ministra zdravotníctva na garantovanie doplnkových programov
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter vyzval ministra zdravotníctva, aby osobne garantoval ponechanie takzvaných doplnkových programov v takom rozsahu, ako už dnes de facto fungujú v nemocniciach zaradených do prvej kategórie a aby tak urobil najneskôr do 31. marca tohto roka.
Lunter zároveň adresoval expertom i samotnému ministrovi zdravotníctva verejnú výzvu, v ktorej žiada o zastavenie nepravdivej komunikácie, ktorá rozdeľuje ľudí na tých za a proti reforme nemocníc. Tiež zosumarizoval poznatky z návštevy štyroch nemocníc v kraji, ktoré majú byť po novom v prvej, najnižšej kategórii.
Personál, ktorý chce robiť svoju prácu
Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) je frustrujúce od expertov ministerstva zdravotníctva počúvať, že politická obec na úrovni primátorov, starostov alebo aj županov s tým nesúhlasí a bojujú proti tej reforme. „Hovorte konkrétne, alebo mlčte. Neurážajte paušálne samosprávy, ktoré sa snažia zistiť dopady na dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Politizáciou neprekryjete chyby a problémy, ktoré robíte – a sami najviac škodíte reforme,“ povedal Ondrej Lunter na tlačovej konferencii.
Tiež vyzval a požiadal všetkých účastníkov verejnej diskusie, aby „spoločne tlačili na regulátora sektoru zdravotníctva – ministerstvo zdravotníctva, na vypracovanie komplexnej mapy dostupnosti zdravotnej starostlivosti.“
Lunter spoločne s odborným tímom župy pre zdravotníctvo, podpredsedom BBSK pre zdravotníctvo Petrom Juhászom a primátormi dotknutých miest navštívil v uplynulých týždňoch štyri nemocnice v kraji, ktoré majú byť po novom zaradené do prvej, najnižšej kategórie. Ide o Nemocnicu s poliklinikou Brezno, Nemocnicu Žiar nad Hronom, Nemocnicu s poliklinikou Revúca a Všeobecnú nemocnicu s poliklinikou Veľký Krtíš.
„Strávili sme hodiny s personálom, získali sme veľké množstvo poznatkov a máme náskok pred expertmi ministerstva zdravotníctva, ktorí mapu nemocníc a ich programov kreslili, ale ktorí, citujem: „v najbližších dvoch mesiacoch navštívia každú tú nemocnicu“, aby vraj, znovu citujem: „navnímali tú lokálnu situáciu“,“ konštatoval Lunter s tým, že priamo v nemocniciach stretol odhodlaný personál, ktorý chce robiť svoju prácu.
Mohlo by vás zajímat
Chyba je v manažovaní
Predseda BBSK sa tak presvedčil priamo na mieste, že ani nemocnice, ani samosprávy, nie sú proti reforme. „Ale sú proti procesu, ako doteraz prebieha a ako ju manažuje ministerstvo zdravotníctva – po odbornej i po komunikačnej stránke,“ poznamenal.
„Čo som ale videl a počul, to je odôvodnená neistota, nedostatok informácií, nedostatočná komunikácia, ktorá hraničí až s ignorantstvom,“ potvrdil Lunter. Podľa neho v prípade nemocnice v Brezne ministerstvo zdravotníctva porušilo vlastné kritériá o 45-minútovej dostupnosti pri jej zaradení do prvej kategórie. Dodal, že hoci bola vyhlásená takpovediac „súťaž o doplnkové programy“, ktorá má trvať do konca marca, stále nie sú jasné všetky presné pravidlá pre schválenie doplnkových programov.
„V prípade nemocnice vo Veľkom Krtíši má personál pocit, že ich štát vopred odpísal. V správnej rade nemocnice má ministerstvo troch členov, ktorých záujem o nemocnicu je údajne minimálny,“ uviedol predseda BBSK. Dodal, že celý proces udeľovania súhlasu s doplnkovými programami považujú nemocnice za netransparentný.
„Všetky nemocnice dôrazne volajú po tom, aby ministerstvo záväzne garantovalo podmienečné schválenie doplnkových programov do 31. marca a aby tento termín už neposúvalo. Kľúčový poznatok nie je nový, my o ňom hovoríme viac ako rok. Je to previazanosť ústavnej a ambulantnej starostlivosti. Naše rozhovory v nemocniciach znovu potvrdili, čo zatiaľ ministerstvo a jeho experti nechcú brať do úvahy – rozbehli reformu nemocníc bez toho, aby zabezpečili revitalizáciu ambulantného sektora. Robí sa reforma od konca, v zlom poradí, v nebezpečnom poradí. A preto dnes znovu varujeme. Celá stavba zdravotnej starostlivosti je strašne vetchá. Ona už dnes stojí viac na dobrom slove ako na nejakom pevnom základe. Ak z nej ministerstvo zdravotníctva vytiahne necitlivo len jednu tehličku, tak sa celá stavba zrúti,“ uzavrel Lunter.
Nevyhnutný a na teraz živelný proces
Riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková si myslí, že optimalizácia siete nemocníc ako taká je pre zabezpečenie fungovania a „feasibility“ slovenského zdravotníctva nevyhnutný a na teraz živelný proces. „Jej štandardizácia s jasnými podmienkami je niečo, čo by vedelo pomôcť pacientom a poskytovateľom,“ povedala Lapuníková pre Zdravotnický deník.
Pravdou však podľa nej je, že na jednej strane je to proces dlhodobo politizovaný a na druhej, že pod vplyvom rôznych faktorov je realizovaný na „slovenský“ spôsob. Na prelome rokov ústavní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dostali od organizátora, v tomto prípade ministerstva zdravotníctva, listom informáciu o predbežnom zaradení do kategórie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a úrovni programov, ktoré majú byť v konkrétnej nemocnici poskytované. Toto zaradenie pritom vychádza z dát, každého jedného poskytovateľa – teda jeho výkonov a definovaných požiadaviek, ktoré pripravila každá jedna odborná spoločnosť. „V prípade, že zaraďovanie spochybňujeme, tak buď spochybňujeme výkazníctvo nemocnice alebo odborné nastavenie programu konkrétnou odbornou spoločnosťou. To je potrebné si úplne jasne uvedomiť,“ upozornila Lapuníková. Táto polemika je však podľa nej prirodzená a pri konštruktívnej komunikácii vie byť pre celý proces prospešná.
„Zaradenie poskytovateľa je na teraz predbežné, bude v roku 2023 predmetom spoločnej diskusie poskytovateľov a ministerstva. Preto sme presvedčení, že pri pragmatickom zohľadnení všetkých vstupov je možné sieť poskytovateľov reálne optimalizovať,“ uzavrela riaditeľka nemocnice F.D. Roosevelta.
Jozef Brezovský
Jozef Brezovsky
