Na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti bude o 50 rokov Slovensku chýbať 150-tisíc ľudí
Slovensko čaká jedno z najprudších starnutí obyvateľstva spomedzi krajín Európskej únie, čo so sebou prinesie mnohé výzvy. Jednou z nich bude zabezpečiť dostatok kvalitnej zdravotnej a sociálnej dlhodobej starostlivosti pre osoby odkázané na pomoc iných. „Na zabezpečenie dnešného rozsahu starostlivosti môže podľa nášho odhadu chýbať o 50 rokov až okolo 150-tisíc ľudí,“ tvrdí v komentári Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR.
Na jednej strane bude vplyvom starnutia rásť počet ľudí s potrebou starostlivosti, no zároveň klesne dostupnosť mladších opatrovateľov a zamestnancov v tomto sektore. Podľa IFP je preto potrebné postupne budovať kapacity formálnych služieb, vrátane terénnych, komunitných, konzultačných či odľahčovacích foriem, ktoré čiastočne odbremenia aj neformálnych opatrovateľov.
„Zároveň treba dbať na efektívnosť systému využívaním technológií a vzdialenej starostlivosti. Pozornosť treba venovať aj odstraňovaniu bariér vstupu do sektora uznávaním dokladov a zručností, dostupnosťou jazykových a iných kurzov a zlepšovaním pracovných podmienok,“ konštatujú analytici IFP.
Ženy dominujú oproti mužom
Dlhodobú starostlivosť (LTC – z anglického Long-term care) na Slovensku poskytujú hlavne ženy, prevažne ako neformálne platené opatrovateľky. V slovenských podmienkach sa o odkázaných oficiálne stará viac ako 90-tisíc žien a 20-tisíc mužov. V obidvoch prípadoch prevláda platená neformálna starostlivosť poskytovaná blízkymi či známymi v domácom prostredí a kompenzovaná peňažnými príspevkami na opatrovanie a osobnú asistenciu. Formálna starostlivosť podľa IFP zabezpečovaná profesionálnymi pracovníkmi napr. v ústavných zariadeniach alebo opatrovateľskou službou, je zastúpená v menšej miere, no ženy tam dominujú ešte výraznejšie oproti mužom. „Relatívne väčšie zapojenie mužov do neformálnej starostlivosti pravdepodobne odzrkadľuje, že sú ochotnejší poskytovať starostlivosť, ak sa jedná o blízkych,“ poznamenávajú analytici.
Takmer polovica neformálnych platených opatrovateľov a opatrovateliek sú najbližšia rodina – skôr deti než manželia a manželky. Skoro pätinu starostlivosti zabezpečujú partneri v manželstve. Väčšinou sú to ženy, čo je pravdepodobne dané ich dlhším dožitím oproti mužom. Ak žena v staršom veku potrebuje starostlivosť, pri skoršom úmrtí manžela jej ju podľa IFP kompenzujú skôr deti, ktoré poskytujú až takmer tretinu opatrovateľskej starostlivosti. Zvyšnú polovicu opatrovateľov – ostatnú starostlivosť, tvoria nezosobášení partneri, súrodenci, rodičia starajúci sa o odkázané dieťa, ale aj opatrovatelia bez rodinných väzieb. „Relatívne rozdelenie opatrovateľov podľa týchto kritérií ostalo obdobné aj v roku 2021. To naznačuje, že trendy sa zatiaľ medziročne výrazne nemenia a neboli značne ovplyvnené ani pandémiou,“ približuje IFP.
Analytici tvrdia, že starostlivosť poskytujú zväčša staršie osoby, neformálni platení opatrovatelia majú v priemere vyšší vek než zamestnanci formálnych služieb. Viac ako polovica formálnych zamestnancov má vyše 48 rokov. Neformálni platení opatrovatelia sú o niečo starší – viac ako polovica z nich má vyše 57 rokov. Priemerný vek neformálnych opatrovateľov prirodzene stúpa v závislosti od typu poskytovanej starostlivosti.
Mohlo by vás zajímat
S vekom sa zvyšuje dopyt po službách
Dlhodobá starostlivosť sa poskytuje primárne starším osobám a s vekom rastie ich potreba. S pribúdajúcim vekom rastie podiel osôb s fyzickými alebo mentálnymi ťažkosťami, ktoré potrebujú starostlivosť. Obzvlášť vo veku 75 a viac rokov sa dopyt po službách začína zvyšovať násobne.
Staršie osoby využívajú vo väčšej miere formálne služby, a to najmä pobytové zariadenia či terénne služby, čo môže byť dané aj tým, že neformálni opatrovatelia im nedokážu naplno poskytnúť kompletnú potrebnú starostlivosť. Ženy využívajú služby LTC v staršom veku mierne výraznejšie než muži. Jedným z vysvetlení môže byť, že s dlhším priemerným dožitím strávia aj viac rokov v nezdraví, čo sa odzrkadľuje na ich potrebe starostlivosti.
Potrebné sú viaceré riešenia
Ponuka služieb LTC neudrží tempo s rastom ich potreby – pre udržanie rovnakej miery pokrytia môže podľa IFP chýbať v sektore až okolo 150-tisíc ľudí. V súčasnom systéme sa v priemere jeden človek stará o dve odkázané osoby, či už formálnou alebo neformálnou platenou starostlivosťou. „Starnutie populácie však spôsobí, že o 50 rokov môže na jednu osobu v systéme LTC pripadať viac ako päť ľudí s potrebou starostlivosti. Keďže miera potreby, resp. využívania služieb LTC, rastie s vekom, prudké starnutie takmer strojnásobí počet osôb odkázaných na starostlivosť iných, zatiaľ čo ponuka služieb ostáva v čase vplyvom demografického vývoja takmer nezmenená,“ upozorňuje IFP.
V roku 2070 bude mať skoro každý tretí obyvateľ viac ako 64 rokov (dnes je to zhruba 16 percent celkovej populácie). Podiel obyvateľstva staršieho ako 79 rokov vzrastie z 3,4 percent na takmer 15 percent celkovej populácie do oku 2070.
Do budúcna je preto podľa IFP potrebné zvyšovať dostupnosť formálnych služieb, ale aj efektívnosť systému. Budovanie kapacít formálnych služieb LTC by malo ísť ruke v ruke so zlepšovaním vzdelávania a kurzov. „Lepšie podmienky môžu tiež prispieť k prilákaniu mladších ľudí a potenciálne aj mužov. Pozornosť by sa mala venovať aj odstraňovaniu bariér vstupu do sektora – napr. pomocou jazykových kurzov, zjednodušením uznávania dokladov zo zahraničia či uznávaním dosiahnutých zručností v rámci neformálneho opatrovania,“ konštatujú analytici. K vyššej efektívnosti systému by mohla prispieť aj implementácia technológií, napr. zdvíhacích zariadení či vzdialenej starostlivosti (telemedicína) v podobe diaľkových monitorovacích zariadení osôb, asistenčných liniek a pod.
Väčšia podpora by mala smerovať neformálnym opatrovateľom, ktorí budú mať na pleciach čoraz viac starostlivosti. Neformálne opatrovanie môže mať negatívny vplyv na fyzické aj mentálne zdravie opatrovateľov. Tieto osoby sa zároveň vzdávajú účasti na trhu práce, čo má dopad na ich súčasný, ale aj budúci príjem v podobe dôchodku či úspor. „Nižšia participácia sa tiež negatívne prejavuje aj na daniach a poistnom v štátnom rozpočte. Poskytovanie neformálneho opatrovania by tak malo byť skôr voľbou, než nutnosťou. Pri nedostatku formálnych služieb však blízki nemusia mať častokrát na výber,“ uzatvára IFP.
Jozef Brezovský
Jozef Brezovsky
