Regulácia rôznych tabakových výrobkov podľa miery ich negatívneho spoločenského dopadu tak, ako je uvedená v Národnom akčnom pláne na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov na roky 2023-2030, je dobrá a pragmatická. V ankete Zdravotnického deníka to povedal bývalý slovenský minister zdravotníctva Richard Raši. V súčasnosti je členom Hlas-SD, opozičným poslancom a pôsobí v parlamentnom zdravotníckom výbore. Slovensko podľa neho potrebuje komplexnejší pohľad na prevenciu závislostí a nadrezortný prístup, pri ktorom sa môže inšpirovať práve Českom.
Ako hodnotíte Národný akčný plán slovenskej vlády, aké sú jeho silné a slabé stránky?
Akákoľvek snaha o zlepšenia zdravotného stavu obyvateľov Slovenska si zaslúži pochvalu, pretože len zdravá krajina je prosperujúca krajina, len zdravá krajina je bezpečná krajina. O potrebe zásadnej reformy prevencie som hovoril ako prvý. Všetci jasne vidíme, že čelíme viacerým paralelným výzvam v zdravotníckom sektore, pričom masový odchod zdravotníkov, ktorý táto vláda nie je schopná zastaviť, je jedným z najväčších problémov. Je ale potrebné povedať, že nedostatok zdravotníkov majú takmer všetky krajiny, aj Nemecko alebo Anglicko. Práve preto hovorím, že musíme nielen zvýšiť počet študentov medicíny, čo už sme ako vláda Petra Pellegriniho urobili, ale musíme v prvom rade niečo urobiť s druhou stranou rovnice, čiže musíme mať menej chorých. Zdravie začína prevenciou, ideálne primárnou prevenciou. Takže pozitívne vnímam, že takýto plán vznikol, aj to, že tam konečne vidím istú nadrezortnosť, o ktorej dlhodobo hovorím. Čo mi chýba, je, že takýto plán nemôže byť osamotený, potrebujeme sa pozrieť na konzumáciu tučných jedál, solí, alkoholu, cukru. Uvítal by som viac koordinácie, aj preto chceme za stranu Hlas v budúcnosti navrhnúť úlohu nadrezortného koordinátora pre prevenciu, zdravý životný štýl a minimalizáciu negatívnych externalít pri závislom správaní.
Považujete vytýčené ciele Národného plánu na zníženie počtu fajčiarov a ich časové vymedzenie za reálne?
Čo musím vyzdvihnúť je, že plán hovorí o všetkých užívateľoch tabaku a nikotínu, nielen o fajčiaroch, pretože je evidentné, že doba sa mení. Teda, hoci je fajčenie stále dominantné, a z hľadiska negatívnych dopadov na fajčiara a jeho okolie suverénne najškodlivejšie, plán nezabúda, že osvetu treba robiť pri všetkých formách tabakizmu. Zároveň ale jasne vidím, že plán rozlišuje pri jednotlivých typoch týchto výrobkov, aká je miera ich negatívneho spoločenského dopadu. Toto považujem za dobrý a pragmatický prístup. Či sú ciele reálne, ukáže až čas a politická podpora.
Prečo stále toľko Slovákov fajčí a aké postupy na zníženie počtu fajčiarov a najmä zníženie škodlivosti fajčenia na ich zdravie považujete zo svojej praxe a skúsenosti za racionálne?
Bol som to ja, kto ako minister zdravotníctva v roku 2008 tvrdo zakročil voči fajčeniu a zakázal ho v interiéroch reštaurácii, okrem stavebne oddelených na to vyhradených priestoroch, a verte mi, nebolo to ľahké. Pýtam sa, čo sa odvtedy urobilo v boji s fajčením, okrem zvyšovania spotrebných daní, ktoré, ako vidíme, nejaký zásadný pokles fajčiarov neprinieslo. Osobne si myslím, že pokles fajčiarov súvisí vo všeobecnosti s posunom ľudí k zdravšiemu životného štýlu. Ľudia si uvedomujú, že musia žiť zdravšie, snažia sa viac hýbať, obmedziť alkohol a cigarety. Preto by som bol opatrný s tvrdením, že pokles fajčiarov súvisí s tradičnými represívnymi politikami štátu. Pokles nastal aj pri pití alkoholu a tam to asi zvyšovaniu spotrebných daní pripísať nemôžeme.
Ja osobne vidím dve hlavné veci. Jednak, ako som už povedal, nepozeral by som sa len na problém fajčenia, ale škodlivého správania vo všeobecnosti a na to, ako môžeme zlepšiť zdravotný stav obyvateľov Slovenska prostredníctvom väčšieho dôrazu na prevenciu, skríningové programy a zmenšovanie negatívnych dopadov škodlivého správania sa v prípadoch, kde úplná abstinencia nie je reálna, pretože aj prax ukázala, že prohibícia nefunguje. Na to, aby sme tento problém komplexne riešili, potrebujeme nadrezortný prístup, v ideálnom prípade nadrezortného koordinátora. Po príklad nemusíme chodiť ďaleko, pozrime sa len k susedom za rieku Morava. A druhá vec je, že nemusíme vymýšľať koleso, veď sa pozrime na krajiny, kde dosahujú v oblasti verejného zdravia lepšie výsledky, napríklad do Švédska, Anglicka, alebo na Nový Zéland. Príkladov je veľa.
Malo by Slovensko do svojej stratégie viac začleniť inovatívne prístupy, ktoré jej odporúčajú rešpektované medzinárodné organizácie ako je OECD a teda vydať sa podobnou cestou, ktorou idú napríklad Veľká Británia, Švédsko, Dánsko alebo Česko?
Moja odpoveď vás asi neprekvapí, takže áno. Ako krajina čelíme globálnym mega trendom a v oblasti zdravotníctva omnoho viac ako niektoré iné krajiny v Európskej únii. Starneme, rastie počet civilizačných chorôb, máme nedostatok zdravotných profesionálov, máme ambulant pred rozpadom. Čo tým chcem povedať je, že tam, kde existujú „best practices“ zo zahraničia, inovatívne, racionálne prístupy, tak sa nechajme inšpirovať.
-luh-
