Slovensko je krajinou s druhým najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva a konečníka v Európe, v úmrtnosti mužov je dokonca na čele rebríčka. Vďaka skríningovým vyšetreniam je možné rakovine predísť úplne alebo ju včas odhaliť. Pacientov od účasti na vyšetrení odrádza najmä strach z bolestivého vyšetrenia.
„Kolonoskopiu je možné vďaka modernej medicíne realizovať aj bezbolestne, nie je však uhrádzaná z verejného zdravotného poistenia. Vo väčšine krajín EÚ je analgosedácia hradená, pretože ide o nepríjemné a bolestivé vyšetrenie. V civilizovaných krajinách je nemysliteľné nechať pacienta počas vyšetrenia trpieť,“ hovorí prof. Tibor Hlavatý, prezident Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti (SGS), pre Zdravotnický deník.
Analgosedácia rieši strach z bolesti
V rámci preventívneho vyšetrenia má pacient možnosť absolvovať test na skryté krvácanie, ktoré je jednoduché a bezbolestné. Tento skríning využije ročne podľa informácií SGS zhruba 55 percent populácie v cieľovom veku nad 50 rokov. Počas pandémie bolo toto číslo ešte menšie. Skríning prostredníctvom testovania na skryté krvácanie má presnosť na zistenie polypov asi 80 percent, kolonoskopia 98 percent. Ak má pacient pozitívny test na skryté krvácanie, nasleduje kolonoskopia na posúdenia nálezu v čreve. „Kolonoskopia je presnejšia najmä pre začínajúce malé polypy a všetky polypy sa v rámci vyšetrenia aj ihneď odstránia. Ide o diagnostickú, a zároveň terapeutickú metódu. Samotné poisťovne na jednej strane vyzývajú pacientov na prevenciu, na strane druhej si pacient musí za bezbolestnú kolonoskopiu priplácať. Kolonoskopické vyšetrenie tak absolvuje asi iba 80 percent pacientov, ktorí majú pozitívny test na skryté krvácanie zo stolice. Najčastejším dôvodom je strach z výkonu, ktorý je dokonca mnohokrát vyšší ako strach z nálezu,“ konštatuje prof. Hlavatý.
Ako dodáva, podľa sociologického prieskumu z minulého roku, ktorý realizovala SGS, najväčšou bariérou voči kolonoskopii je strach z bolesti počas vyšetrenia. Ten analgosedácia účinne rieši. „Ak by bola široko dostupná, zvýšilo by to počet ľudí, ktorí by išli na preventívnu kolonoskopiu asi o pätinu. Kolorektálny karcinóm je druh rakoviny, ktorej sa dá pomocou pravidelných preventívnych opatrení vyhnúť, ak by pacienti nemali prirodzenú bariéru, vyvolanú strachom podstúpiť kolonoskopické vyšetrenie,“ poznamenáva prezident SGS.
Zavedenie bezplatného skríningu
Medzi rizikové faktory vzniku karcinómu patrí najmä vyšší vek nad 50 rokov, ale aj výskyt prípadov rakoviny hrubého čreva v rodine, chronické črevné zápaly, obezita a cukrovka. Zvýšené riziko majú najmä pokrvní príbuzní pacientov s rakovinou hrubého čreva, ktorí by mali ísť priamo na kolonoskopiu. Prvostupňoví príbuzní sú viac ohrození, na Slovensku tvorí túto skupinu asi 10 percent populácie. „V tomto prípade odporúčame prísnejšie preventívne prehliadky a to od veku 40 rokov a jednoznačne pomocou kolonoskopie, ktorá je presnejšia. Ak by ľudia po päťdesiatke chodili na pravidelné preventívne kolonoskopie, rakovina hrubého čreva by sa vôbec nemusela vyskytovať. Proste by sme odhalili predštádiá, teda polypy, ktoré ľahko odstránime a predídeme tak vzniku rakoviny,“ upozorňuje prof. Hlavatý.
Zdravotné poisťovne však analgosedáciu nepreplácajú, pretože im to zákon neumožňuje. „Vykonávacie predpisy týkajúce sa vykonávania preventívnej prehliadky alebo skríningu konečníka a hrubého čreva nepojednávajú o okolnostiach plošného podávania celkovej anestézie alebo analgézie pri kolonoskopii pacientom,“ vysvetľuje komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva pre Zdravotnický deník. Legislatívne nástroje na úhradu analgosedácie alebo celkovej anestézie, pokiaľ ide zdravotnú indikáciu ich poskytnutia pacientovi pri výkone kolonoskopie, sú na Slovensku zavedené. „Avšak v prípade, že neexistuje zdravotná indikácia na ich poskytnutie, musí si ju pacient v súčasnosti platnom legislatívnom prostredí uhradiť sám, keďže ide o druh zdravotnej starostlivosti, ktorý sa poskytuje bez zdravotnej indikácie u pacienta,“ poznamenáva komunikačný odbor.
Na Slovensku je zavedený bezplatný skríning (onkokontrola) pre dospelú populáciu nad 50 rokov. To znamená, v prvom kroku ide o test na skryté krvácanie do stolice (nárok na bezplatné vyšetrenie je každé dva roky) a na základe pozitívneho výsledku tohto testu nasleduje skríningová kolonoskopia. „Máme za to, že tento skríning pri jeho pravidelnom absolvovaní, zachytí potenciálnych pacientov vo včasnom štádiu. Rizikoví pacienti, teda tí, v rodine ktorých sa rakovina hrubého čreva už vyskytla, sú manažovaní osobitne,“ dodáva ministerstvo zdravotníctva.
Zbytočne zomrie dvetisíc ľudí
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) teda pri úhrade zdravotnej starostlivosti postupuje v zmysle platného Katalógu zdravotných výkonov, ktorý platí pre všetky zdravotné poisťovne. Uvedený katalóg definuje, ktoré zdravotné výkony môžu byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Analgosedácia pri kolonoskopii nie je medzi zdravotnými výkonmi, ktoré môžu vykazovať lekári v špecializačnom odbore gastroenterológia.
Na otázku, či by kolonoskopiu absolvovalo viac pacientov, keby bola anestézia preplatená, nevedela VšZP odpovedať. „Z pohľadu zdravotnej poisťovne ide o hypotetickú otázku. Zdravotná poisťovňa môže uhradiť zdravotnú starostlivosť len v zmysle platnej legislatívy,“ hovorí Ivana Štefúnová, hovorkyňa VšZP pre Zdravotnický deník.
Pozvánky na vyšetrenie spolu s testom na okultné krvácanie do stolice posiela VšZP už od roku 2019. Mesačne doručí do schránok svojich poistencov okolo 30-tisíc pozvánok. Pozvánky na toto bezplatné vyšetrenie sú zasielané koncom mesiaca. Dostanú ju ženy aj muži vo veku od 50 do 75 rokov, ktorí za posledné dva roky nemali robený tento test. Vlani VšZP poslala takmer 266-tisíc pozvánok, skrínigové vyšetrenie absolvovalo 46-tisíc poistencov, teda 17,3 percenta. Pozitívny výsledok malo 6-tisíc ľudí.
VšZP tiež s niektorými všeobecnými lekármi pre dospelých zazmluvnila výkon pozývania na vyšetrenie priamo lekárom, čo sa už teraz ukazuje ako efektívny krok k naplneniu cieľa – zvýšiť percento účasti na preventívnej prehliadke a skríningoch. „Hlavným dôvodom zazmluvňovania je, že pre rakovinu hrubého čreva a konečníka u nás každý rok zbytočne vyhasne dvetisíc životov. Pacienti prídu na vyšetrenie neskoro. Pritom, ak sa toto nádorové ochorenie zachytí včas, je vyliečiteľné,“ pripomína hovorkyňa VšZP.
Poisťovne pozývajú na prehliadky
Poistenci zdravotnej poisťovne Union môžu absolvovať obe preventívne kolonoskopie (skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka) bez výmenného lístka od všeobecného lekára skôr ako je štandard, už od 40 rokov veku. „Motiváciou pre pacienta by malo byť vedomie že včasným vyšetrením má veľkú šancu zabrániť rozvoju ochorenia a vyliečiť skoré štádiá rakoviny hrubého čreva a niekedy si tým zachrániť život,“ vysvetľuje Kristína Baluchová, hovorkyňa poisťovne Union.
Podľa nej by veľmi pomohol aj efektívnejší manažment poistenca s pozitívnym testom na odhalenie skrytého krvácania v stolici zo strany všeobecného lekára, teda systém objednávania na kolonoskopické vyšetrenie ku gastroenterológovi.
Od roku 2019 pozýva poistencov na skríning rakoviny hrubého čreva aj zdravotná poisťovňa Dôvera. „Pre zvýšenie prevencie je potrebné najmä povedomie u poistencov, keďže ide o ochorenie, ktoré je možné úspešne liečiť pri včasnom záchyte,“ konštatuje Matej Štepiansky, PR špecialista poisťovne Dôvera.
Desiatky miliónov eur na liečbu
Prevencia nielen zachraňuje životy, ale aj šetrí peniaze. „Test na okultné krvácanie do stolice, ktorý je možné absolvovať aj v rámci preventívnej prehliadky u všeobecného lekára, stojí poisťovňu 12 eur, zatiaľ čo liečba rozvinutého štádia rakoviny hrubého čreva a konečníka stojí 5-tisíc ročne na jedného pacienta. Ušetrené peniaze by pritom mohla poisťovňa investovať do inovatívnych liekov či liečby pacientov,“ pripomína hovorkyňa VšZP. Poisťovňa pri preventívnej prehliadke hradí klientom nad 40 rokov test na okultné krvácanie do stolice jedenkrát za dva roky. „Zo zákona je toto vyšetrenie bezplatné od 50 roku. Rizikové skupiny ľudí by preto okrem štátom organizovaného pozývacieho skríningu nemali zabúdať ani na pravidelné preventívne prehliadky,“ dodáva Štefúnová.
V roku 2021 evidovala VšZP rakovinu hrubého čreva u 5 946 mužov a u 5 298 žien, spolu u 11 244 pacientov. Náklady na liečbu tejto diagnózy predstavovali vyše 24 miliónov eur. V roku 2022 ju malo 6 421 mužov a 5 864 žien, spolu 12 285 pacientov. Oproti predchádzajúcemu roku ide o 9-percentný nárast. Náklady na liečbu tejto diagnózy predstavovali vyše 25 miliónov eur. „Ide zároveň o tretie najnákladnejšie a tretie najpočetnejšie onkologické ochorenie medzi poistencami VšZP,“ vypočítava Štefúnová.
Priemerné náklady v poisťovni Union na liečbu jedného pacienta s rakovinou hrubého čreva predstavujú 4 800 eur.
Jozef Brezovský
