Anketa ZD: Slovensko má veľa plánov, v kontrole tabaku treba peniaze a záväzné postupy, hovorí Monika Kolejáková z KDH
Národnému akčnému plánu na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov na roky 2023-2030, ktorý prijala poverená slovenská vláda, chýba vyhodnotenie predchádzajúcich aktivít, povedala expertka Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na zdravotníctvo Monika Kolejáková v ankete Zdravotnického deníka. Podotkla, že na Slovensku existuje veľa stratégií, koncepcií a dlhodobých plánov, chýbajú však zdroje a záväzné implementačné postupy. Inými slovami, veľa teórie a málo praxe.
Ako hodnotíte tento Národný akčný plán slovenskej vlády, aké sú jeho silné a slabé stránky?
Silnou stránkou je jednoznačne potreba posilniť záujem verejnosti a odbornej verejnosti o problematiku tabakizmu. Slabou stránkou je slabé ukotvenie do problematiky znižovania záťaže obyvateľstva neprenosnými ochoreniami. Problematika tabakizmu je súčasťou komplexu boja proti týmto ochoreniam. Chýba napríklad zmienka o dohodách na úrovni Organizácie spojených národov (OSN) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré by mali byť základom našich politík. To vedie k situácii, že terajšia a predchádzajúce vlády nedostatočne reagovali na výzvy, ktoré sú obsiahnuté v týchto dokumentoch.
Pre ilustráciu uvádzam hlavné ciele slovenského plánu: Relatívne zníženie rizika predčasnej úmrtnosti o 25 percent na kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu, cukrovku či chronické ochorenia dýchacích ciest. Prinajmenšom cca 10-percentné relatívne zníženie škodlivého požívania alkoholu, aspoň v národnom kontexte. 10-percentné relatívne zníženie prevalencie nedostatočnej fyzickej aktivity. 30-percentné relatívne zníženie priemerného príjmu soli, prípadne sodíku v populácii. Relatívne zníženie prevalencie súčasného užívania tabaku o 30 percent u osôb vo veku 15 a viac rokov. 25-percentné relatívne zníženie prevalencie zvýšeného tlaku krvi. Plán chce obmedziť prevalenciu zvýšeného krvného tlaku podľa vnútroštátnych okolností a zastaviť nárast cukrovky a obezity. Chce, aby najmenej 50 percent oprávnených ľudí dostávalo liekovú terapiu a poradenstvo (vrátane kontroly glykémie) na prevenciu srdcového infarktu a mŕtvice. Tiež volá po 80-percentnej dostupnosti základných technológií a základných liekov, vrátane generík, potrebných na liečbu závažných neprenosných chorôb vo verejných aj súkromných zariadeniach. Jednou zo slabých stránok predloženého dokumentu je, že uvádzané štúdie sú málo výpovedné, hovoria o výskyte tabakizmu, vôbec nespomínajú vyhodnotenie účinnosti aktivít v predchádzajúcich obdobiach. Je možné, že by sa preukázala ich nízka hodnota.
Považujete vytýčené ciele Národného plánu na zníženie počtu fajčiarov a ich časové vymedzenie za reálne?
Mohlo by vás zajímat
Nie, ciele by mali byť smerované na komplex opatrení proti neinfekčným ochoreniam, vrátane, a nie samostatne, tabaku. Edukácia a zvyšovanie povedomia je tradične najmenej účinnou formou boja za zmenu životných návykov a ovplyvnenie záťaže ochoreniami.
Prečo stále toľko Slovákov fajčí a aké postupy na zníženie počtu fajčiarov a najmä zníženie škodlivosti fajčenia na ich zdravie považujete zo svojej praxe a skúsenosti za racionálne?
Znižovanie fajčenia a celkove znižovanie záťaže neinfekčnými ochoreniami je vo veľkej miere ponechané na úrady verejného zdravotníctva s výnimkami, napríklad u onkológov. Malo by sa stať záujmom všetkých politikov a administrátorov. Je to komplexná vec. Chýba napríklad Cestovná mapa pre neprenosné ochorenia či Akčný plán. Podľa metodiky OSN a WHO by mala slovenská vláda zriadiť stálu komisiu, priamo pod predsedom alebo podpredsedom vlády, ktorá by tieto dokumenty rozpracovala a sledovala ich plnenie. To sa malo udiať do roku 2018 a stále sa nič nedeje, pričom sa pod to podpísali aj predchádzajúce vlády. Tabakizmus je jednou z položiek. Stačí sledovať, čo sa vo svete deje a k čomu sme sa zaviazali. Nie je možné túto otázku ponechať len na hygienikoch, veď prevencia neprenosných ochorení je komplexný prístup, kde prevažuje primárna prevencia, ktorú vykonávajú najmä pracovníci prvého kontaktu. Úloha zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne je taktiež nezastupiteľná. A tak ďalej. Chýbajú poriadne usmernenia, založené na dôkazoch, ako postupovať v prevencii, odrážajúce to, čo sa dnes vie a čo vieme vykonať.
Akosi sa zabúda, že ministerstvo zdravotníctva má zriadený Odbor verejného zdravia, skríningu a prevencie, ktorý by mal hrať prím v uvedených aktivitách, spoliehanie na činnosť poradní zdravia je nedostatočné.
Malo by Slovensko do svojej stratégie viac začleniť inovatívne prístupy, ktoré jej odporúčajú rešpektované medzinárodné organizácie ako je OECD a teda vydať sa podobnou cestou, ktorou idú napríklad Veľká Británia, Švédsko, Dánsko alebo Česko?
Nejde o inovatívne postupy, ale sledovanie trendov a vedeckých dôkazov zo sveta. Chýbajú systematické prehľady a vôbec prehľad o dianí vo svete. Napríklad, dokument vydaný WHO predkladá nasledovnú účinnosť opatrení na kontrolu tabakizmu: zvýšenie cien prostredníctvom vyšších daní, reklamné a propagačné zákazy, obmedzenie fajčenia, kampane na vzdelávanie spotrebiteľov, terapie na odvykanie od fajčenia. Druhé a tretie máme v rámci zákona o ochrane nefajčiarov, teda by sme mohli byť spokojní. Ale očividne to nestačí. Kampane sú až na štvrtom mieste. Dalo by sa na túto tému ešte veľa hovoriť, ale mám už len jednu zásadnú poznámku. Slovensko má vypracovaných pomerne veľa stratégií, koncepcií a dlhodobých plánov. Žiaľ, tým to končí. Chýbajú nám dve zásadné veci: pridelenie finančných a personálnych zdrojov a záväzné implementačné postupy. Máme veľa teórie, prax nám uniká.
-luh-
Lucia Hakszer
