Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) sa rozhodol aktívne prispieť k riešeniu dlhodobého problému v slovenskom zdravotníctve, ktorý sa týka netransparentných vzťahov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
S cieľom vniesť viac transparentnosti do cenových vyjednávaní medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami vydal ÚDZS odporúčanie k stanoveniu cien úhradovým mechanizmom.
Ceny ako v Českej republike
K nákladom podľa odporúčania úradu musia patriť personálne náklady (mzdy a odvody), náklady na priamy materiál (lieky, špeciálne zdravotné pomôcky a iné), režijné náklady (údržba prístrojov, materiál, nájom, vzdelávanie a iné) a investičné náklady vo forme odpisov dlhodobého majetku a nákladov financovania. „Zisk má byť primeraný verejnému záujmu,“ konštatuje ÚDZS v tlačovej správe.
V prípade ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ako aj spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, takzvaných SVaLZ, úrad odporúča ako kontrolný mechanizmus výšky úhrad použiť benchmarky, ktoré sú odvodené z cien základných výkonov špecialistov v Českej republike, a poskytujú tak objektívnejší pohľad do problematiky kalkulovania oprávnených nákladov v tomto kľúčovom segmente zdravotnej starostlivosti.
Úrad zastáva názor, že takto nastavené kritériá budú spĺňať parametre ceny obvyklej aj za neodkladnú zdravotnú starostlivosť, keďže sa táto odvíja od zmluvnej ceny za obdobnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú v danom čase a mieste.
Rukojemníci deravej reformy
„Občania a občianky na Slovensku, ktorí platia svojim zdravotným poisťovniam v európskom porovnaní nadpriemerné zdravotné odvody, sú pravidelne vťahovaní do sporov, keď poskytovatelia zdravotnej starostlivosti obviňujú zdravotné poisťovne z nedostatočných platieb, ktoré im nepokrývajú ani len oprávnené náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť,“ konštatuje ÚDZS.
Občania sa tak podľa úradu stávajú rukojemníkmi netransparentného systému poznačeného 20 rokov deravou reformou, ktorý opomenul aj zákaz krížového vlastníctva. „Hrozí, že demoralizované prostredie želaný európsky charakter nášho zdravotníctva posunie smerom k americkému, ktoré dnes kolabuje,“ dodáva ÚDZS.
Úrad sa domnieva, že tento stav na celoštátnej úrovni prispieva k ochromeniu ambulantného sektora, ale aj chronickému zadlžovaniu nemocníc, keď nakoniec musí ich finančnú stabilitu podopierať vláda pomocou programov oddlžovania cez štátny rozpočet. „Podotýkame, že neudržateľnosť takéhoto dlhodobo netransparentného spôsobu financovania zdravotníctva prehĺbila pandémia ochorenia COVID-19 a následný výrazný rast cien energií v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine,“ myslí si ÚDZS.
Problémy v zabezpečení personálu
Slabá finančná odolnosť väčšiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku vyvoláva podľa ÚDZS obrovské problémy v zabezpečení dostatočného počtu lekárov a zdravotných sestier, nehovoriac o tom, že takto podkapitalizovaným subjektom chýbajú zdroje na obnovu budov, prístrojov a zariadení. „Simultánne s prehlbujúcou sa krízou verejného zdravotníctva rastie počet takzvaných nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí liečia občanov za priamu úhradu mimo verejného zdravotného poistenia, čo sa však dostáva do kolízie s ústavným článkom, podľa ktorého majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia,“ konštatuje ÚDZS.
Úrad je navyše presvedčený, že vzhľadom na niektoré špecifiká verejného zdravotného poistenia ako služby vo verejnom záujme, zmluvná voľnosť medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami nie je absolútna, ale je viazaná pravidlami, ktoré sa týkajú aj objektivizovania cien. „V tejto súvislosti je pri určovaní cien nevyhnutná väčšia transparentnosť zo strany zdravotných poisťovní, ale aj zaangažovanosť zo strany ministerstva zdravotníctva ako cenového regulátora,“ uzatvára ÚDZS.
Jozef Brezovský
