Od zverejnenia predbežných výsledkov kategorizácie nemocníc ubehli už tri mesiace. Jednou z tých, ktoré so svojím zaradením nie sú spokojné, je aj liptovská nemocnica. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), ktorý ju zastrešuje už ministerstvu zdravotníctva poslalo oponentský materiál k zaradeniu nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Zmeny v zaradení ale tento rok už zrejme nenastanú.
Ešte na konci vlaňajška bola na Slovensku zverejnená prvá časť rozdelenia nemocníc do piatich kategórií. Najprísnejšie nároky musí spĺňať nemocnica piatej kategórie, najmenej prísne zase nemocnica prvého stupňa. Ide o takzvanú optimalizáciu siete nemocníc (OSN), ktorá je súčasťou rozsiahlej reformy slovenského zdravotníctva.
Nie všetky nemocnice sú ale s výsledkami prvej fázy nadšené. V Žilinskom kraji sa napríklad Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši prepadla do najnižšej kategórie s jedným povinným medicínskym programom. Nemocnica sa snaží o preradenie do druhej kategórie.
„Odbor zdravotníctva v Žilinskom kraji a nemocnica sústavne intenzívne komunikujú s ministerstvom zdravotníctva a robíme maximum, aby sa liptovskej nemocnici podarilo presvedčiť kategorizačnú komisiu na preradenie nemocnice do druhej úrovne, alebo o podmienečné zaradenie do tejto úrovne. Argumenty pre zaradenie nemocnice do druhej úrovne boli odoslané na ministersto a je na rozhodnutí komisie, do akej úrovne bude nemocnica zaradená,“ hovorí pre Zdravotnický deník riaditeľka odboru zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji Silvia Pekarčíková.
Rezort chce vyhodnotiť novú sieť, rozhodnúť o zmenách a zverejniť ich zoznam ešte v tomto roku. Zdravotnický deník sa preto ministerstva pýtal, či sa liptovská nemocnica môže ešte v tomto roku dostať do druhej kategórie. Na otázku ale rezort nereagoval. Riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz na slovenskom ministerstve zdravotníctva Matej Mišík ale ešte koncom januára povedal, že v tomto smere už zmeny nepredpokladá.
Pomôcť môžu doplnkové programy
Okrem povinných programov, ktoré musí nemocnica po zaradení do jednej z úrovní plniť, si môže nemocnica ponuku poskytovanej zdravotnej starostlivosti rozšíriť aj o doplnkové a nepovinné programy. V praxi to znamená, že po schválení doplnkového programu bude môcť napríklad nemocnica prvej úrovne poskytovať pôrodnícky program, urgentnú medicínu či ďalšie programy nemocnice vyššej úrovne.
Doplnkové programy môžu pomôcť aj liptovskej nemocnici. „V prípade, že kategorizačná komisia nezaradí nemocnicu do druhej úrovne, budeme postupovať v súlade s platnou legislatívou. To znamená, že sa budeme uchádzať o všetky programy, ktoré momentálne v nemocnici fungujú a zároveň budeme žiadať aj o programy, ktoré chceme rozvíjať do budúcna. Kroky idú v súlade s koncepciou rozvoja zdravotníctva Žilinského kraja,“ vysvetľuje Pekarčíková.
Podľa ministerstva zdravotníctva všetky nemocnice už prejavili záujem poskytovať aj doplnkové programy vyššej úrovne kategorizácie. Liptovská nemocnica požiadala o 32 doplnkových a 18 nepovinných programov. Väčšina doplnkových programov je z druhej kategórie, štyri z tretej úrovne a jeden zo štvrtej.
Nemocnica žiada napríklad o doplnkový program urgentnej medicíny, program pre perioperačnú medicínu, traumatologický program, program brušnej chirurgie, muskuloskeletálny program, neinvazívny kardiovaskulárny program či program endokrinológie, diabetológie a metabolických porúch. Medzi nepovinnými je napríklad gynekologický program, program chirurgie kože, podkožia a prsníka, či napríklad program cievnej chirurgie.
Rezort bude doplnkové programy ešte vyhodnocovať a po splnení legislatívnych podmienok ich aj schvaľovať. Výsledky druhej fázy kategorizácie nemocníc by malo ministerstvo zdravotníctva zverejniť do konca marca tohto roka.
Programy rozširujú ponuku medicínskych služieb
Rozdiel medzi jednotlivými programami je v tom, ktoré musí nemocnica dodržiavať a ktoré nie, prípadne aj v tom, či dané oddelenie preplatí aj zdravotná poisťovňa. Pre povinné programy platí, že ich musí nemocnica poskytovať a plniť. To v praxi znamená, že musí pre dané oddelenie zabezpečiť aj dostatok personálu, počet výkonov a materiálno-technickú stránku.
Doplnkové a nepovinné programy len rozširujú ponuku medicínskych služieb, ktoré nemocnice poskytujú a umožňujú im rozvoj v rámci špecializácie. Nemocnica môže o povolené doplnkové programy požiadať. Rezort ich schváli v prípade, že budú v danom regióne potrebné. Keď už nemocnica získa doplnkový program, musí splniť všetky požadované kritériá ako pri povinnom programe.
Ide napríklad o počet výkonov, personálne kapacity, technické vybavenie a podobne. Plnenie nepovinných programov ministerstvo zdravotníctva nesleduje. Zdravotné poisťovne musia podľa zákona zazmluvniť len povinné a doplnkové programy. Nepovinné programy môže nemocnica poskytovať, zdravotná poisťovňa ich ale nemusí zazmluvniť. Bude to závisieť od rokovaní medzi manažmentom nemocnice a poisťovňou.
Prvotnú kategorizáciu zatiaľ zastrešuje ministerstvo zdravotníctva. Od roku 2024 ju prevezme Komisia pre tvorbu siete, ktorá bude zložená zo zástupcov všetkých relevantných subjektov. Komisia bude každoročne prehodnocovať zaradenie nemocníc do siete. Zákon počíta aj s tým, že nemocnice môžu každý rok požiadať o zaradenie do vyššej úrovne. Musia na to ale splniť podmienky.
Miroslav Homola
