Žilinský kraj má námietky k doplnkovým programom. Budú sa nimi zaoberať pracovné skupiny
Niektoré nemocnice v žilinskej župe majú pripomienky k doplnkovým programom. Všetky pripomienky kraj tlmočil ministerstvu zdravotníctva na záverečnom stretnutí pred oficiálnym zverejnením doplnkových programov. Pripomienkami sa budú zaoberať odborné pracovné skupiny, ktoré zhodnotia ich opodstatnenosť. Nemocnice majú požiadavky napríklad na doplnenie alebo zmenu z nepovinných na doplnkové programy.
Ministerstvo zdravotníctva rozhodlo o doplnkových programoch pre jednotlivé nemocnice v rámci optimalizácie siete nemocníc ešte začiatkom apríla tohto roka. Tomuto kroku predchádzali stretnutia s jednotlivými nemocnicami, ktoré si požiadali o schválenie doplnkových programov. Na základe dát od zdravotných poisťovní a konzultácií s nemocnicami bol vytvorený zoznam doplnkových programov, ktoré rozšíria medicínske služby v jednotlivých nemocniciach nad rámec povinných programov schválených vlani v decembri.
O doplnkové programy sa uchádzali aj nemocnice v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK). Riaditeľka odboru zdravotníctva v ŽSK Silvia Pekarčíková pre Zdravotnický deník hovorí, že posledné dni jej odbor komunikovali so všetkými nemocnicami v kraji ohľadom ich zaradenia, doplnkových programov a vplyvu na ich ďalšiu činnosť.
„Včera sme sa stretli s riaditeľmi nemocníc i osobne a podrobne sme si prešli návrh ministerstva zdravotníctva o doplnkových programoch pre každú nemocnicu. Všetky pripomienky sme dnes tlmočili na ministerstve na záverečnom stretnutí pred oficiálnym zverejnením doplnkových programov,“ tvrdí Pekarčíková.
Mnohé podnety a pripomienky podľa nej ministerstvo akceptovalo a budú sa nimi zaoberať odborné pracovné skupiny, ktoré zhodnotia ich opodstatnenosť a ďalej zapracujú. „Pre nás je dôležité, aby v nadväznosti na závery odborníkov prebehla zmena kategorizačnej vyhlášky, čím docielime splnenie požiadaviek nemocníc v kraji,“ vysvetľuje Pekarčíková.
Mohlo by vás zajímat
Nepovinné na doplnkové programy
Kraj žiada doplnenie alebo zmenu z nepovinných na doplnkové programy napríklad v oblasti gynekológie a pôrodníctva alebo psychiatrie pri prvej úrovni nemocnice. Alebo ďalšie špecializované činnosti, ktoré sa robia na národnej úrovni napríklad vo Fakultnej nemocnici Žilina ako je detská ortopédia a podobne.
„Bude nevyhnutné, aby ich aj napriek zaradeniu do 3. úrovni mohli realizovať a nedošlo tak k ohrozeniu dostupnosti tak významnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti,“ hovorí riaditeľka odboru zdravotníctva v ŽSK. Podľa jej slov sa naplnia očakávania kraja až vtedy, keď budú dopracované do kategorizačnej vyhlášky.
Štátny tajomník Michal Palkovič sa so zástupcami samosprávnych krajov dohodol, že spolu s odborným tímom navštívi tie regióny alebo nemocnice, z ktorých sa má presunúť poskytovanie konkrétnej zdravotnej starostlivosti do iných nemocníc. Taktiež sa dohodol na užšej spolupráci a pravidelných stretnutiach či posilnení komunikácie smerom k pacientom.
V nadchádzajúcich dňoch budú nemocniciam zasielané rozhodnutia o doplnkových programov. Na základe stretnutia so zástupcami samosprávnych krajov bude pri každom rozhodnutí o neschválení doplnkového programu uvedené aj podrobné zdôvodnenie.
Pri schvaľovaní doplnkových programových profilov jednotlivých nemocníc museli byť splnené viaceré podmienky. Do úvahy sa bralo, napríklad, či nemocnica poskytovala zdravotnú starostlivosť v danom programe, splnenie podmienok pre dostatok kvalifikovaného a špecializovaného zdravotníckeho personálu pre jednotlivé služby, požiadavky na materiálno-technické vybavenie pre konkrétne medicínske služby, dostatočný objem konkrétnych výkonov v danej nemocnici či potreba konkrétnych služieb v danom regióne.
Programy rozširujú ponuku medicínskych služieb
Rozdiel medzi jednotlivými programami je v tom, ktoré musí nemocnica dodržiavať a ktoré nie, prípadne aj v tom, či dané oddelenie preplatí aj zdravotná poisťovňa. Pre povinné programy platí, že ich musí nemocnica poskytovať a plniť. To v praxi znamená, že musí pre dané oddelenie zabezpečiť aj dostatok personálu, počet výkonov a materiálno-technickú stránku.
Doplnkové a nepovinné programy len rozširujú ponuku medicínskych služieb, ktoré nemocnice poskytujú a umožňujú im rozvoj v rámci špecializácie. Keď už nemocnica získa doplnkový program, musí splniť všetky požadované kritériá ako pri povinnom programe. Plnenie nepovinných programov ministerstvo zdravotníctva nesleduje. Zdravotné poisťovne musia podľa zákona zazmluvniť len povinné a doplnkové programy. Nepovinné programy môže nemocnica poskytovať, zdravotná poisťovňa ich ale nemusí zazmluvniť. Bude to závisieť od rokovaní medzi manažmentom nemocnice a poisťovňou.
Prvotnú kategorizáciu zatiaľ zastrešuje ministerstvo zdravotníctva. Od roku 2024 ju prevezme Komisia pre tvorbu siete, ktorá bude zložená zo zástupcov všetkých relevantných subjektov. Komisia bude každoročne prehodnocovať zaradenie nemocníc do siete. Zákon počíta aj s tým, že nemocnice môžu každý rok požiadať o zaradenie do vyššej úrovne. Musia na to ale splniť podmienky.
Okrem rozhodnutia v rámci doplnkových programov má rezort v tomto roku v pláne aj novelizovať vyhlášku o kategorizácii ústavnej starostlivosti. Na začiatku roka 2024 chce rezort kontrolovať plnenie podmienok.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
