Zdravotné poisťovne vykázali stratu, systém je plný problémov a podvodov
Slovenské zdravotné poisťovne vykázali ku koncu marca tohto roka stratu 69 miliónov eur. V mínuse skončili z rôznych príčin, aj za rok 2022 majú stratu vyše 166 miliónov eur. Najhoršie je na tom štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá bola minulý rok v strate 153,8 milióna eur a ku koncu marca tohto roka 50,2 milióna. Informoval o tom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý apeluje na to, aby poisťovňa zaviedla viaceré zmeny a „razantne upravila cenové podmienky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.“ Zároveň úrad podal trestné oznámenie na súkromnú zdravotnú poisťovňu Dôvera, ktorá si podľa neho „naďalej nadhodnocuje poistný kmeň.“
Všeobecná zdravotná poisťovňa aktuálne podľa ÚDZS dotuje súkromné zdravotné poisťovne. „VšZP by mala razantne upraviť cenové podmienky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a znížiť tak náklady, inak môže byť ohrozená jej platobná schopnosť,“ podotkla predsedníčka ÚDZS Renáta Bláhová. Úrad podľa nej nemôže poisťovni nariadiť ozdravný plán, pretože mu na to odňali právomoc. Má však na mesačnej báze pozorne sledovať plnenie finančno-obchodného plánu aj platobnú schopnosť VšZP. Ku koncu marca tohto roka bola v strate 50,2 milióna eur.
Dôvera mení čísla
V strate je aj súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera, jej hospodárske výsledky však ÚDZS označuje za skreslené. „Poisťovňa naďalej nadhodnocuje vlastné imanie,“ skonštatovala Bláhová. „K 31. decembru 2022 je vo výške 485 miliónov eur, pričom ÚDZS má k dispozícii posudok nezávislého znalca, podľa ktorého táto suma má byť 26 miliónov eur,“ podotkla.
Dôvera by tak podľa Bláhovej minulý rok nemala stratu 14 miliónov, ale zisk. ÚDZS preto podal trestné oznámenie na Úrad špeciálnej prokuratúry. „Predmetom je aj podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie,“ priblížila Bláhová. To, že postup pri účtovaní poistného kmeňa je nesprávny, potvrdila v novembri 2022 aj Finančná správa SR a dala poisťovni pokutu 3 milióny eur. Dôvera hovorí o šikane a zavádzaní zo strany štátu. V stanovisku, ktoré Zdravotníckemu denníku poskytol PR špecialista Matej Štepiansky, poisťovňa uvádza, že pri účtovaní poistného kmeňa sa riadi platnými zákonmi a nie domnienkami predsedníčky ÚDZS. Trestné oznámenie podľa stanoviska Dôvery nemá opodstatnenie a neobsahuje žiadne nové zistenia. „Podobné trestné oznámenie už bolo podané v minulosti a bolo zo strany kompetentných orgánov odmietnuté,“ tvrdí Dôvera. Tiež odmieta, že súkromné poisťovne majú zodpovednosť za stratu VšZP, ktorá je vraj spôsobená jej „katastrofálnym hospodárením.“ Ďalej uviedla, že ÚDZS dlhodobo prehliada problémy VšZP a namiesto toho sa dookola venuje vymysleným kauzám, ktoré nemajú vplyv na zlepšenie zdravotníctva. „Ak by si ÚDZS dôsledne plnil svoje úlohy a fungoval ako skutočný dozorný orgán, už dávno by nekonštatoval stav alarmujúcej straty štátnej poisťovne, ale konal, a spomínaná strata by sa z roka na rok neprehlbovala,“ tvrdí Dôvera v stanovisku. K tvrdeniu úradu, že VšZP hradí nemocniciam viac ako súkromné zdravotné poisťovne, podotkla, že VšZP bola opakovane neférovo dofinancovaná spolu sumou 358 miliónov eur, čiže prirodzene mala k dispozícii viac peňazí ako súkromné zdravotné poisťovne. „Úrad rovnako ignoruje aj odlišné spôsoby pri vykazovaní a revízií ústavnej zdravotnej starostlivosti a tým pádom zavádza verejnosť,“ uzavrela Dôvera. Strata tejto poisťovne predstavovala ku koncu tohto marca 15,6 milióna eur.
Zlé prerozdelenie peňazí
Ďalšia súkromná zdravotná poisťovňa Union vlani skončila so ziskom 1,1 milióna eur a ku koncu marca tohto roka vykázala stratu takmer 3 milióny eur. Renáta Bláhová poukázala, že napriek tomu vypláca dividendy súkromnému akcionárovi. „Len v posledných dvoch rokov to bolo desať miliónov eur, posledná dividenda bola vyplatená vo februári 2023,“ povedala Bláhová. Upozornila, že Slovensko je jedinou krajinou Európskej únie, kde možno z verejného zdravotného poistenia vyplácať zisky súkromným akcionárom. Úrad to uviedol v reakcii na otvorený list poisťovne Union, v ktorom kritizovala prerozdeľovaciu vyhlášku, ktorá záväzne stanovuje objem financií, ktorý má zdravotná poisťovňa smerovať do jednotlivých segmentov zdravotnej starostlivosti. Tiež legislatívne zmeny, ktoré podľa Unionu priamo ohrozujú právo podnikania na Slovensku a vytláčajú z trhu súkromné poisťovne.
„Táto náhla zmena legislatívy je popri nemožnosti reálne znížiť výdavky v iných segmentoch extrémne problematická. Je totiž nemožné v krátkej dobe zmeniť platné zmluvy v ambulantnom sektore či očakávať úspory na liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktoré sa v minulosti nikdy nedosiahli. Naviac rozdelenie, ktorá zdravotná poisťovňa má akým spôsobom financovať toto navýšenie, nebolo realizované odborne, ale politicky, a opäť sa v ňom prejavila snaha za každú cenu pomôcť dlhodobo stratovej štátnej zdravotnej poisťovni. Výsledkom tohto je výrazná hospodárska strata v desiatkach miliónov eur, ktorú naša zdravotná poisťovňa bude musieť v prípade aplikovania novej vyhlášky vykázať, a to bez toho, aby to vedela akokoľvek ovplyvniť,“ konštatovala poisťovňa Union v liste. Riziko enormnej straty zdravotných poisťovní podľa Unionu hrozí najmä pre neadekvátne stanovené poistné za poistencov štátu. Súkromné poisťovne už v minulosti opakovane upozorňovali na tento problém.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v reakcii napísal, že rešpektuje súkromný kapitál v zdravotníctve a podporuje, aby bola prijatá legislatíva, ktorá umožní súťaž v oblasti komerčného zdravotného pripoistenia vrátane alternatívnej spoluúčasti. Avšak nemôže súhlasiť s tým, aby sa zisky z verejných zdravotných odvodov vyplácali súkromným akcionárom a straty platili občania. „ÚDZS nie je navrhovateľom prerozdeľovacej vyhlášky č. 100/2023 Z. z., jej autorom je Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR. Úrad však dlhodobo upozorňuje, že dnes už takmer 7 miliárd eur povinných zdravotných odvodov ročne púšťame do systému, ktorý je netransparentný, deravý a absentuje v ňom regulácia podľa európskych štandardov. Úrad dlhodobo upozorňuje na potrebu zavedenia transparentných pravidiel do oceňovania zdravotných výkonov, kde je nevyhnutná zásadná reforma,“ tvrdí.
Zisky z poistenia pre akcionára? Len na Slovensku
Niekedy podľa ÚDZS súkromné poisťovne z neprehľadného systému financovania zdravotníctva ťažia, ako ukázala napríklad štúdia Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií. Ak by podľa nej v roku 2021 „všetky zdravotné poisťovne platili nemocniciam za také isté výkony rovnako, Všeobecná zdravotná poisťovňa by ušetrila 84 miliónov eur a súkromné poisťovne by minuli o 84 miliónov eur viac.“ Napríklad v Holandsku pôsobí 38 súkromných zdravotných poisťovní, pričom však majú zákaz vyplácania zisku svojim akcionárom podobne ako aj inde v Európskej únii. „Prípadné zisky musia používať na vytváranie rezervných fondov alebo ich vracať naspäť poistencom vo forme nižšieho poistného,“ vysvetľuje ÚDZS, „Zisky je v Európskej únii možné vyplácať iba z komerčného zdravotného pripoistenia, na Slovensku však absentuje pre tieto účely nevyhnutná implementácia európskej smernice Solvency 2.“ Podľa úradu vyplatila poisťovňa Union svojmu holandskému akcionárovi, ktorým je poisťovňa Achmea, len v uplynulých dvoch rokoch dividendy vo výške takmer 10 miliónov eur.
Koncom roka 2022 sa na Slovensku podarilo po 20 rokoch zastropovať zisky zdravotných poisťovní, čo ÚDZS označil ako zaplátanie veľkej diery v slovenskej legislatíve. Úrad naďalej upozorňuje na potrebu zavedenia transparentných pravidiel do oceňovania zdravotných výkonov, pretože súčasné rozdeľovanie celkového balíka verejného zdravotného poistenia podľa neho nie je dlhodobé ani systémové riešenie.
Mohlo by vás zajímat
Chýba poriadny úhradový mechanizmus
Verejné zdravotné poistenie si aj podľa predsedníčky ÚDZS Renáty Bláhovej vyžaduje zásadné zmeny. „Kvalitu zdravotnej starostlivosti, jej dostupnosť a súčasne ekonomickú udržateľnosť zdravotníctva ohrozuje absencia pravidiel, ktoré by zaviedli do systému prehľadnosť, spravodlivosť a efektívnosť,“ priblížila. Poukázala pritom napríklad na potrebu zavedenia DRG systému. „Neexistencia DRG systému ako úhradového mechanizmu v spojení s uplatňovaním princípu zmluvnej voľnosti deformujú finančné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami,“ zhrnula predsedníčka úradu Renáta Bláhová. Práve to podľa nej v konečnom dôsledku vedie k tomu, že nemocnice sú financované najmä štátnou VšZP.
„Aktuálna analýza úradu, vychádzajúca už z dát za rok 2022, potvrdzuje túto nerovnováhu spôsobenú absenciou cenovej regulácie, pričom sumu, o ktorú VšZP prepláca náklady na ústavnú zdravotnú starostlivosť v porovnaní so súkromnými poisťovňami, odhadujeme v rozpätí od 60 do 90 miliónov eur ročne,“vysvetlil poradca predsedníčky úradu pre oblasť cenovej regulácie Alexander Šrank.
ÚDZS preto navrhne novej úradníckej vláde, aby rezort zdravotníctva začal transparentne zverejňovať jednotkové ceny produkcie nemocníc, ale aj iniciovanie legislatívnych zmien smerom k zákazu krížového vlastníctva a zrušenie takzvanej zmluvnej voľnosti.
Lucia Hakszer
Lucia Hakszer
