Urgentné príjmy sú preťažené, zdravotníci chýbajú. Hrozí v Bratislave kolaps nemocníc?
Nemocničná medicína v hlavnom meste Slovenska a okolí kolabuje. Tvrdia to predstavitelia Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) aj zástupcovia pacientov. Na tlačovom brífingu hovorili o viacerých problémoch.
Minulý týždeň nemocnica Malacky avizovala koniec urgentného príjmu. Nedokáže ho ďalej prevádzkovať predovšetkým pre nedostatok lekárov a sestier v regióne Záhoria. Preto nepomôže ani dofinancovanie, ktoré nemocnici ponúkli Bratislavský kraj či mesto Malacky. „BSK bol pripravený urgent dofinancovať, ako to robil aj v minulosti, avšak situácia je naozaj vážna a od 1. júna malacký urgent prestane fungovať,“ povedal predseda BSK Juraj Droba.
Namiesto urgentu ambulantná pohotovosť
Pre pacientov zo Záhoria tak najbližší urgentný príjem bude až v Bratislave, ktorá je od Malaciek vzdialená 38 kilometrov. Urgentné príjmy sa navyše nachádzajú len v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB), teda na Kramároch, v Ružinove a v Petržalke.
Riešením má zatiaľ byť to, že malacká nemocnica bude minimálne do konca leta prevádzkovať ambulantnú pohotovosť, ktorú zabezpečujú všeobecní lekári z regiónu. V pracovných dňoch bude fungovať od 16:00 do 22. hodiny, počas víkendov a sviatkov od 7:00 do 22:00. Zároveň sa predĺžia aj ordinačné hodiny chirurgickej ambulancie do 22:00. V nej sa budú dať riešiť niektoré výkony a drobné poranenia bez potreby presunu pacienta do nemocnice v Bratislave.
„Po 22. hodine nebude fungovať žiadna z ambulancií v nemocnici. Vtedy odporúčam všetkým pacientom, aby sa s dôverou obrátili na pracoviská urgentu v Bratislave,“ povedal lekár BSK Tomáš Szalay.
Počas sviatkov prichádza podľa neho na urgentný príjem do malackej nemocnice okolo 40 pacientov, z toho 10 sanitkou. S operačným strediskom sa dohodli, že sanitky budú presmerované do Bratislavy. Szalay verí, že o väčšinu zvyšných pacientov sa ambulancie s predĺženými ordinačnými hodinami dokážu postarať.
Mohlo by vás zajímat
„V ostatných týždňoch z Malaciek odišlo niekoľko lekárov a sestier buď na materskú dovolenku, ďalej pretože im skončili úväzky na dobu určitú a nechceli ich predĺžiť, lebo si našli iné pôsobiská. Strata týchto pracovníkov prakticky eliminovala možnosť, aby urgentný príjem fungoval tak, ako to predpisuje legislatíva. Snažili sme sa zohnať kontakty na lekárov, ktorí by mohli vypomôcť na pohotovostných službách, ale nevieme nahradiť tri plné úväzky, ktoré nemocnici chýbajú,“ rozpráva Szalay. Kraj podľa neho nemá odložených lekárov, aby sanoval všetky problémy, ktoré sú typické nielen pre Bratislavský kraj, ale pre celé slovenské zdravotníctvo. Je to najmä nedostatok všeobecných lekárov aj ambulantných špecialistov, ktorý spôsobuje preťaženie nemocníc a zbytočné výdavky v zdravotníctve, odchod lekárov do zahraničia a vysoký vek tých ostávajúcich.
Štátna poisťovňa zákrok v Boroch neprepláca. Inde ho spraviť nevedia
Potom dochádza k tomu, že práva pacienta, definované v zákone, nie sú v zdravotníckych zariadeniach dodržiavané. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová pritakáva bratislavskému krajskému lekárovi a hovorí, že na asociáciu sa pacienti často obracajú s podnetmi, ktoré sa týkajú nedostupnosti starostlivosti aj ďalších spomínaných problémov.
„Zdravotníci pochopiteľne chodia za lepšími pracovnými podmienkami do Česka a Rakúska. Predkolapsová situácia v zdravotníctve je už dlho a my sa pýtame, kde sa v tom celom stratil pacient? Má si predsa môcť vybrať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a nie bojovať o to, aby dostal výnimku od zdravotnej poisťovne a tá mu preplatila ošetrenie,“ podotkla Lévyová.
Vyzvala všetky poisťovne: „Neporušujte naše základné právo na ochranu pred bolesťou a utrpením. Vy nám ich teraz spôsobujete svojím konaním.“
Ďalší aktuálny problém v Bratislavskom kraji je, že množstvo zdravotníkov odišlo pracovať zo štátnych nemocníc do novootvorenej súkromnej nemocnice Bory. Aj v nej by od septembra mal fungovať urgentný príjem. Podľa Szalaya by na ňom mohli ošetrovať práve pacientov zo Záhoria. Problém je, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovna má v Boroch stále zazmluvnené len obmedzené spektrum výkonov. Droba na brífingu spomenul príklady pacientov, ktorým by pri ich diagnózach zabezpečil najlepšiu perspektívu zákrok s využitím najmodernejšej technológie, ktorou v Bratislave v súčasnosti disponuje len Nemocnica Bory. Išlo však o poistencov VšZP. Všetkým žiadosť o výnimku zamietli. V štátnej poisťovni je pritom poistených 60 percent obyvateľov Bratislavského kraja.
Na urgentoch sú tí, ktorí nedostali ambulantnú starostlivosť
Tomáš Szalay hovorí, že medzi najakútnejšie problémy, s ktorými sa naňho ako na krajského lekára ľudia obracajú, patrí nedostupnosť ambulantnej starostlivosti. „Pýtajú sa ma: ´Ku komu môžem ísť, aby ma ošetril? Platím si zdravotné poistenie, ale najbližší termín je o deväť mesiacov, o rok alebo viac. Prípadne odo mňa za termín pýtajú peniaze.´ Nejde o ojedinelé prípady, v zásade je to štandardná situácia a najhoršie je, že keď sa pacient proti takýmto praktikám ozve, zvyčajne s ním lekár zruší dohodu o poskytovaní starostlivosti,“ opisuje Szalay. Niekedy lekári podľa neho úplne rušia aj zmluvy so zdravotnými poisťovňami.
„Skoro každý deň komunikujem s Univerzitnou nemocnicou Bratislava, ktorá potom na svojich urgentoch rieši zanedbaných ambulantných pacientov, ktorí sa nedokázali v nejakom rozumnom termíne dostať napríklad na ošetrenie u špecialistu,“ doplnil krajský lekár.
Čo sa týka nemocnice Bory, štát akoby s ňou v rozpočte ani nepočítal. „Ale Bory sa predsa stavali 8 rokov. VšZP má momentálne finančné ťažkosti musia spraviť nejaké opatrenia, aby dokázali stabilizovať svoje hospodárenie a vyčleniť zdroje na zazmluvnenie Borov,“ tvrdí Szalay.
V rozpočte na zdravotníctvo je podľa neho celkovo málo peňazí. „Určite treba diskutovať o tom, že by ich malo byť viac, ale to je v priamom protiklade s úlohou šetriť. Táto aj budúca vláda má ušetriť niekoľko miliárd eur.”
Viac urgentov v hlavnom meste?
Katastrofálna situácia s preťažením všetkých troch urgentných príjmov v UNB je už teraz. Tomáš Szalay rokoval s vedením nemocnice a hovorí, že zaznel návrh rozšíriť sieť urgentov aj o ďalšie bratislavské pracoviská. „Momentálne je dohoda, aby si špecializované nemocnice sledovali svojich pacientov aj po prepustení a keby napríklad pacient prepustený zo srdcovocievneho ústavu prišiel po pracovnom čase, ošetria ho a nemusí chodiť na urgent do UNB. Rokujeme s nemocnicami, aby spojazdnili nejaký typ pohotovostnej služby, zatiaľ sa najnádejnejšie javia rokovania s Univerzitnou nemocnicou Milosrdní bratia (v Starom meste, poznámka redakcie).
„Stojíme pred problémom zhoršenia dostupnosti starostlivosti v kraji a to ako župan nemôžem tolerovať. Z môjho pohľadu VšZP musí podpísať zmluvu s nemocnicou Bory, aby všetci obyvatelia kraja mali rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti. Treba spustiť systémové opatrenia na podporu ambulantného sektora a tiež prestať poukazovať na minulosť, ale začať riešiť problémy slovenského zdravotníctva. Rozumiem, že do septembrových volieb sa toho už asi veľa nespraví, ale apelujem na kohokoľvek, kto na ministerstvo potom nastúpi, aby sme konečne začali robiť aj veľmi nepopulárne kroky, zdravotníctvo sa resuscitovalo a opäť začalo fungovať,“ zhrnul Juraj Droba.
Lucia Hakszer
Lucia Hakszer
