Slováci pijú veľa a potom sadajú za volant. Ani hneď po vytriezvení to nie je výhra
Ilustračné foto: Freepik
Dopravná nehodovosť spôsobená alkoholom je vyššia ako ukazujú policajné štatistiky. Havárie sa totiž nestávajú častejšie len pod vplyvom alkoholu, ale aj po jeho konzumácii, keď má človek „opicu“. Môže mať bolesti hlavy, poruchy motoriky, narušené sústredenie či iné príznaky, ktoré znižujú jeho schopnosť viesť motorové vozidlo, vyplýva zo zistení Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Vo štvrtok 20. júna na to upozornil riaditeľ centra a hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica. Takéto problémy je však ťažké pri kontrolách identifikovať.
Podľa policajných štatistík sa v roku 2022 na slovenských cestách stalo viac ako 12 tisíc dopravných nehôd. „Pri 1460 z nich bola v krvi vodičov zachytená prítomnosť alkoholu. Veľa ľudí pije poobede, po pracovnej dobe, v piatok a v sobotu. Nehody pod vplyvom alkoholu sa však stávajú aj v iné dni a častejšie ich majú na svedomí chronickí konzumenti alkoholu,“ priblížil Okruhlica. Niektorí vodiči podľa neho majú problém ovládať sa a jednoducho nedokážu prestať piť. Sú to najmä mladí ľudia, chronickí a nárazoví pijani.
Dôkladnejšie kontroly?
Iní síce pijú veľa, ale tak, aby nenafúkali. Niektorí chronickí pijani majú podľa lekára schopnosť zastaviť pitie, keď musia šoférovať alebo ísť do práce. Môžu však mať „opicu“, ktorá je tiež poškodením zdravia a u 40 percent takýchto ľudí sa vyskytujú poruchy motoriky. „Vo viacerých krajinách platí že policajti okrem testu na alkohol v dychu vykonávajú štandardný test, v ktorom musí človek napríklad prejsť po rovnej čiare či si dať si ukazovák na špičku nosa. „Ak to nedokáže, mali by ho vyradiť z cestnej premávky, aby nespôsobil dopravnú nehodu,“ vysvetľuje lekár. Podľa neho by takéto komplexnejšie testovanie pomohlo aj na Slovensku. Naráža však na všeobecný nedostatok policajtov.
Príznakmi „opice“ sú poruchy motoriky, predĺžený reakčný čas, narušené vnímanie, pocity únavy či bolesti hlavy. Môže sa vyskytnúť aj nutkanie na zvracanie. „Človek si povie: Mám doma dréger a nenafúkal som, tak môžem šoférovať. Ale v tomto stave je jeho pozornosť výrazne ovplyvnená,“ upozornil Okruhlica.
Aj slovenský cestný zákon obsahuje ustanovenie: „Vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou.“ Vzťahuje sa to aj na stav po konzumácii alkoholu, pri súčasných cestných kontrolách je však takmer nemožné odhaliť ho.
Reklama, slabé kontroly a iné problémy
Podľa štatistík na Slovensku každý človek vo veku od 15 do 100 rokov za rok vypije priemerne 11 litrov alkoholu, pričom svetový priemer je o polovicu nižší. „Každý tretí občan je aspoň raz za mesiac opitý,“ varuje odborník. Intoxikácia alkoholom je pritom klasifikovaná ako vážna porucha zdravia.
Prevenciu škôd spôsobených alkoholom by mal podľa Okruhlicu robiť aj štát. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vydala balík odporúčaní špecificky pre Slovensko, ktorý obsahuje šesť bodov. Veľa sa o tom hovorilo po tragickej autonehode na Zochovej ulici v Bratislave v októbri 2022, ale napokon nič z odporúčaní nebolo prijaté.
Mohlo by vás zajímat
Prvým bodom je zintenzívnenie kontrol alkoholu na cestách. Na Slovensku sa robí nárazovo napríklad v období sviatkov, ale podľa Okruhlicu to nestačí. „Malo by to byť každý týždeň, ale závisí to aj od kapacít polície,“ podotkol. Medzi ďalšie odporúčania patrí zvýšenie daní na alkohol či úplný zákaz jeho propagácie. S reklamou na alkohol sa totiž stretávajú aj deti, a to v tradičných médiách aj na sociálnych sieťach. Sprísnená by mala byť aj regulácia sponzorstva v alkoholovom priemysle. Výrobcovia liehovín totiž sponzorujú športové i kultúrne podujatia, na ktorých sa objavujú ich pútače. „Tie sa nachádzajú aj na miestach predaja alkoholu. Máme na to veľmi slabé regulácie v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami,“ hovorí Okruhlica.
Dôležitá je aj prevencia a poradenstvo o problémoch s alkoholom, ktoré by podľa neho mali vykonávať najmä všeobecní lekári. Aj u nich je však problém v nedostatočnom počte a zaťaženosti. „Posledným opatrením je zavedenie minimálnej jednotkovej ceny na lacný alkohol. Sociálne slabším občanom treba sťažiť prístup k nemu, aby sa nemohli opakovane opíjať a aby nemíňali toľko peňazí na alkohol,“ tvrdí odborník.
Slováci pijú najviac
Obmedzovanie alkoholového priemyslu je nepopulárne a výrobcovia sa odvolávajú na slobodu, ale Ľubomír Okruhlica pripomína, že sloboda vyžaduje zodpovednosť a niekedy treba robiť aj nepopulárne opatrenia. V prokonzumentskej spoločnosti je však ťažké situáciu meniť. „Potrebná je aj prevencia v školách, ale ak máme ľahkú dostupnosť alkoholu, tak nie je úplne efektívna,“ konštatuje lekár špecializovaný na drogové závislosti. K téme bezpečnosti za volantom dodal, že existuje štartér, ktorý pred jazdou vyžaduje test na alkohol. Ak vodič nafúka, tak nenaštartuje. „Vo Švédsku je zavedený napríklad v hromadnej doprave. Je to však nákladné,“ povedal Okruhlica.
Veľa sa diskutuje o tom, že na Slovensku je pri cestných kontrolách nulová tolerancia na alkohol a v iných krajinách, kde je isté promile za volantom povolené, je porušení zákona a nehôd pod vplyvom alkoholu menej. Podľa Okruhlicu by zmena tejto tolerancie nepomohla a problém je v niečom inom. „V Maďarsku a Česku je tiež nulová tolerancia alkoholu za volantom. No aj napriek tomu ho Česi a Maďari pijú oveľa menej ako Slováci,“ uzavrel odborník.
Lucia Hakszer
Lucia Hakszer
