Ministerstvo zdravotníctva ide znížiť počet ambulantných pohotovostí pre deti. Vyplýva to z návrhu vyhlášky, ktorá prešla pripomienkovým konaním. Ministerstvo tvrdí, že bez prijatia stabilizačných opatrení je ohrozená udržateľnosť dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti na Slovensku. Združenie miest a obcí, nemocnice či zväz zamestnávateľov, ktorý zastrešuje aj rôzne zdravotnícke organizácie, však s rušením pohotovostí pre deti nesúhlasia.
Počet ambulantných pohotovostných služieb (APS) pre deti sa bude znižovať. Ministerstvo zdravotníctva to navrhuje vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú spádové územia a pevné body pre ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby. Zo 61 ambulancií by ich malo ubudnúť 21. Podľa ministerstva je ale v skutočnosti v prevádzke len 54 pevných bodov pre ambulancie pohotovosti pre deti a dorast. Ubúdať by malo v troch fázach. Tie, ktoré v súčasnosti podľa ministerstva nefungujú, sa zrušia od augusta tohto roka. Ďalšie potom v júli a novembri budúceho roka.
„Cieľom predkladaného návrhu vyhlášky je v súčasnej personálnej kríze segmentu všeobecná ambulantná starostlivosť nastaviť efektívnu alokáciu personálnych kapacít ako jedno z opatrení zameraných na udržateľnosť prevádzkovania APS pre deti a dorast. Ide o koncentráciu obmedzených kapacít primárnych pediatrov do funkčných celkov z pohľadu počtu slúžiacich lekárov, ako aj integrity poskytovanej zdravotnej starostlivosti s minimálnym dopadom na miestnu dostupnosť pacientov,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe k návrhu.
Bez prijatia týchto opatrení je podľa rezortu ohrozená udržateľnosť dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti v Slovenskej republike, čo nepriamo následne znamená aj ohrozenie udržateľnosti prevádzkovania samotných ambulancií pevnej APS. Vo väčšine prípadov je totiž zabezpečovaná tými istými všeobecnými lekármi a primárnymi pediatrami, ktorí cez deň prevádzkujú svoje všeobecné ambulancie.
Navrhovaná úprava bola pripravená na základe podnetu a v úzkej súčinnosti s hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, s krajskými odborníkmi rezortu pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast a s výborom Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. „Vecne sa návrh vyhlášky opiera o viaceré argumentačné tvrdenia, ktoré vychádzajú zo súčasných problémov v segmente všeobecnej ambulantnej starostlivosti na Slovensku,“ zdôrazňuje rezort.
Mestá, nemocnice a zdravotnícke organizácie nesúhlasia
Pripomienkovanie vyhlášky sa skončilo na začiatku júla tohto roka. Objavilo sa v ňom celkovo 22 poznámok, z ktorých 12 bolo podľa ministerstva zásadných. Vieceré asociácie a združenie ale s redukovaním ambulantných pohotovorí pre deti nesúhlasia.
Jednou z nich je napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, ktorá zastrešuje aj rôzne zdravotnícke organizácie. Podľa AZZZ redukovanie pohotovostí pre deti a dorast výrazne zníži dostupnosť a návrh nerieši ani povinnosť všetkých všeobecných lekárov pre deti zúčastňovať sa na APS v pevnom bode. Asociácia argumentuje, že financie, ktoré sú dané na jednotlivé pevné body ambulantných pohotovostí by sa mali automaticky presunúť na tie zostávajúce. AZZZ tiež dodáva, že zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti sa potom presunie na urgentné príjmy.
S návrhom nesúhlasí ani Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), navrhuje materiál stiahnuť z legislatívneho procesu a následne ho prepracovať tak, aby bola aj naďalej obyvateľom miest a spádových obcí na celom území Slovenska zabezpečovaná dostupná zdravotná starostlivosť. „ZMOS upozorňuje predkladateľa, že v prípade, ak bude predložený návrh vyhlášky v súčasnom znení schválený, bude mať za následok rapídne zhoršenie dostupnosti ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast na mestá a obce na celom území Slovenska. Zvlášť pre sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľstva,“ upozornili mestá a obce.
Podľa združenia tak návrh na rušenie pohotovostných služieb koncentruje činnosti do väčších miest, kam musia lekári z iných okresov dochádzať. Obce tiež tvrdia, že znižovanie dostupnosti zdravotníckych služieb pre rodiny s deťmi v mestách a v obciach je diskriminačné. „Navrhujeme teda, aby aktuálne znenie vyhlášky bolo prepracované, a najskôr so samosprávami komunikovaní, kde je nevyhnutné, aby bol zachovaný pevný bod pre ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast. A tiež, aby bol pevný bod umiestnený buď na úrovni okresu, alebo v mieste prevádzkovania všeobecnej, alebo špecializovanej nemocnice tak, aby aj pre sociálne znevýhodnené kategórie obyvateľov našich regiónov bola možná a reálna dostupnosť,“ uzatvára združenie.
Lekárov je málo a sú v dôchodkovom veku
Rezort zmeny odôvodňuje tým, že Slovensko má nedostatok ambulantných lekárov. „Jednou z hlavných príčin je fakt, že tento segment bol niekoľko dekád na okraji záujmu a bez realizácie potrebných stabilizačných zmien a opatrení. Okrem nepriaznivej demografickej štruktúry, kde priemerný vek primárnych pediatrov je 59 rokov, sa iba v priebehu posledných dvoch rokov prehĺbil nedostatok primárnych pediatrov zo 137 na 223 chýbajúcich lekárskych miest na Slovensku,“ vysvetľuje rezort.
Ešte na začiatku vlaňajška verejnú sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast tvorilo 993 lekárskych miest. Podľa ministerstva chýba 17 percent lekárskych miest s nepriaznivou predikciou.
Zmierňuje aj obavy z toho, že by sa redukciou ambulancií zvýšil nápor na urgentné príjmy v nepocniciach. Pri poslednej právnej úprave v roku 2018 sa podľa ministerstva tieto obavy nepotvrdili. „Porovnanie údajov o počte návštev na APS a urgentných príjmoch v rokoch 2018 a 2019 ukázalo pokles ročného počtu návštev APS pre deti a dorast na tisíc poistencov o sedem percent, APS pre dospelých pokles na úrovni 19 percent, pri súčasnom raste počtu návštev na ústavnej pohotovostnej službe na úrovni štyri percetná. Celkovo však došlo k poklesu návštev APS a urgentných príjmov o päť percent na tisíc poistencov,“ dodáva rezort.
Tri fázy rušenia pohotovostí pre deti
Podľa vyhlášky sa v auguste zrušia ambulantné pohotovosti pre deti v Bánovciach nad Bebravou, Malackách, Moldave nad Bodvou, Púchove, Revúcej a Zlatých Moravciach. Ľudia namiesto týchto miest nájdu pohotovosť v Trenčíne, Bratislave, Košiciach, Považskej Bystrici, Rimavskej Sobote a v Nitre.
V júli budúceho roka zase zaniknú detské pohotovosti v Galante, Košiciach – Okolie, Medzilaborciach, Myjave, Námestove, Novom Meste nad Váhom, Piešťanoch, Ružomberku, Sabinove a Senici. Nahradia ich mestá Dunajská Streda, Košice, Humenné, Skalica, Trstená, Trenčín, Trnava, Dolný Kubín, Prešov a Skalica.
V poslednej fáze od novembra budúceho roka skončia ambulantné pohotovosti v Dubnici nad Váhom, Kráľovskom Chlmci, Partizánskom, Pezinku a v Šali. Namiesto nich budú ľudia chodiť do ambulancií v Považskej Bystrici, Trebišove, Topoľčanoch, Bratislave a Nových Zámkoch.
Miroslav Homola
