Politici musia riešiť skutočné problémy lekárov, zubárov a lekárnikov

Slovenská lekárska komora (SLK), Slovenská komora zubných lekárov (SKZL) a Slovenská lekárnická komora (SLeK) pred parlamentnými voľbami zorganizovali diskusiu so zdravotníckymi expertmi viacerých politických strán o problémoch a potrebných zmenách v zdravotníckom sektore.

Prezident SLeK Ondrej Sukeľ poznamenal, že na Slovensku nemajú profesijné komory veľké kompetencie oproti iným krajinám, nepodieľajú sa napríklad na tvorbe legislatívy a vystupujú len vo vzťahu k tým odborníkom z danej profesie, ktorí sú ich členmi. Členstvo v komorách na Slovensku nie je povinné.

Odborníci politikom predstavili rôzne problémy a obmedzenia, s ktorými sa vo svojich profesiách stretávajú, a očakávajú, že ich zvolení zástupcovia budú tieto záležitosti riešiť.

Peniaze, zlé rozmiestnenie ambulancií, komplikácie v lekárňach a iné

Prezident SLK Pavel Oravec povedal, že komora od minulého roka intenzívne rieši tému úhradových mechanizmov zdravotnej starostlivosti. „Dlhodobo pociťujeme absenciu jasných pravidiel, ktorá vedie k tomu, že naše nemocnice nevyzerajú tak, ako by mali vyzerať v 21. storočí,“ hovorí. Tiež podľa neho cítiť poddimezovanie a nedostatočné vybavenie ambulancií. Lekári podľa Oravca už 20 rokov čakajú na reálneho nacenenie zoznamu ambulantných výkonov. „Lekárska komora mala ambíciu pohnúť týmto procesom a v novembri minulého roku sme predstavili projekt s modelom nacenenia. Bolo to vtedy, keď bol problém s výpoveďami nemocničných lekárov. Považujeme za potrebné, aby sa neriešila len ústavná zdravotná starostlivosť, ale aby sa to robilo komplexne,“ zdôraznil Oravec. Po hromadnom podaní výpovedí nemocničným lekárom skokovo narástli mzdy. „Žiadny lekár neodíde z nemocnice, aby išiel do rizikového ambulantného sektora, aby musel platiť priestory ambulancie či sestru,“ podotkol Oravec s tým, že chýba motivácia na prácu v ambulancii a vyzýva politikov, aby to riešili. Veľká väčšina ambulantných lekárov na Slovensku funguje ako podnikateľské subjekty.

Zo štatistických údajov OECD vyplýva, že na Slovensku sú výdavky štátu na zdravotníctvo oveľa nižšie ako v Česku a ešte nižšie v porovnaní s priemerom Európskej únie. „Nie je správne, ak sa objem peňazí na zdravotníctvo nevyčleňuje podľa jeho skutočných potrieb,“ vyhlásil Oravec. Na Slovensku je však problém aj s nadužívaním zdravotnej starostlivosti. Teda ľudia chodia k lekárovi aj keď nemusia a domáhajú sa vyšetrení, ktoré nepotrebujú. Podľa Oravca by sa to malo riešiť systematicky, pomôcť by mohli aj elektronické nástroje.

Často počuť, že ľudia nechávajú veľké sumy peňazí u zubárov. Prezident SKZL Igor Moravčík súhlasí s Pavlom Oravcom v tom, že v systéme je málo peňazí, keďže napríklad Česká republika dáva do stomatológie o 100 miliónov viac. Potrebná je podľa neho dlhodobá investičná predvídateľnosť, zároveň však ľudí treba naučiť, že zdravotníctvo nie je zadarmo, a to ani plne hradené výkony. Pacienti by sa v prvom rade mali o svoje zdravie starať sami. Štát by mal podporovať prevenciu a vznik nových ambulancií, a to aj zvýhodňovaním tých v regiónoch. V súčasnosti sú totiž ambulancie na Slovensku nerovnomerne rozmiestnené. 40 percent tých stomatologických sa podľa Moravčíka nachádza v Bratislave alebo Košiciach, pričom v Košiciach je ich dokonca priveľa na počet pacientov.

Mohlo by vás zajímat

EHDS začne platit příští rok. Byla dokončena jeho anglická verze

Prezident SLeK Ondrej Sukeľ spomenul problémy s receptami na lieky, ktoré stále prinášajú komplikácie pacientovi aj farmaceutovi. Podotkol, že lekárnici necítia záujem politikov a marže lekární  sa nezmenili od roku 2010. „Asi 800 lekární na Slovensku zarobí len na prácu jedného lekárnika a nemôžu sa rozvíjať. Tieto lekárne sa väčšinou nachádzajú v sídlach do 5-tisíc obyvateľov,“ zhrnul Sukeľ.

Dôležitý je benefit pre pacienta

Zdravotnícki profesionáli preto apelujú na politikov, aby pri riešení krízovej situácie v zdravotníctve viedli dialóg a opierali sa o konštruktívne riešenia odborníkov z praxe. Komory zároveň vyzvali všetkých zdravotníckych expertov politických strán na presadzovanie kvalitnejšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti, o ktorej treba rozhodovať na základe merateľných dát a štatistík.

Politici prejavili záujem spolupracovať s profesijnými komorami na tvorbe verejných politík. V diskusii hovorili o navrhovaných opatreniach a svojich prioritách, ktorým sme sa v Zdravotníckom denníku podrobnejšie venovali pri predstavení volebných programov jednotlivých strán.

Vyjadrili sa, že sú za vyššie kompetencie komôr aj za povinné členstvo zdravotníkov v nich. „Len ľudia z praxe zjednocovaní  komorách vedia, či sú zmeny v návrhoch zákonov vykonateľné,“ myslí si Monika Kolejáková (KDH), ktorá pracuje ako ambulantná alergiologička v Nových Zámkoch. Lekárska komora by podľa nej aj ďalších účastníkov diskusie zároveň mala užšie spolupracovať so Slovenskou lekárskou spoločnosťou, keďže majú rovnaké ciele. Marek Krajčí (OĽaNO) si myslí, že okrem profesijných komôr by zároveň mali mať vyššie kompetencie aj územné samosprávy, ktoré spravujú ambulancie. „Špecializovaná sféra je zbytočne preťažovaná a mnohé veci by mohli prejsť na primárnu sféru. Malo by sa o tom diskutovať a eventuálne to zaviesť,“ myslí si Krajčí.

Zdravotnícki experti politických strán hovorili aj o financiách v zdravotníctve, úhradovej vyhláške uprataní poplatkov a  pripoisťovacích produktoch či o odmeňovaní lekárov. Tomáš Szalay (SaS) poukázal na to, že minuloročné zvýšenie miezd nemocničných lekárov neprinieslo žiadny benefit pre pacienta. „Napríklad čakačky sa neskrátili ani o deň. Hlavne musíme vedieť, čo od zdravotníctva chceme a nalievanie peňazí doň treba naviazať na konkrétne merateľné ciele a indikátory ich dosahovania,“ myslí si Szalay. Súhlasí s ním aj Dušan Bráz (Maďarské fórum), ktorý podotkol, že netreba vymýšľať nič nové, ale pozrieť sa na skúsenosti veľkých poistných domov z celého sveta, na to, ako financovanie zdravotnej starostlivosti riešia iné krajiny a prevziať to, čo funguje. „Nie som zástancom poplatkov a systém by mal byť solidárny, ale nie unitárny. Štát ako silný regulátor by mal nastaviť trh,“ povedal s tým, že skutočný trhový princíp na Slovensku  doteraz ešte nebol a zdravotné poisťovne fungovali len ako prietokové mechanizmy. „Tiež chceme nastaviť program na vybudovanie infraštruktúry, aby neboli všetci lekári sústredení v Bratislave a Košiciach,“ uzavrel Bráz.

V stredu 20. septembra zároveň prezident lekárskej komory Pavel Oravec informoval o výsledkoch procesného auditu a vnútorného auditu kybernetickej bezpečnosti v SLK. Vyplýva z neho, že komora musí pristúpiť ku reformám svojho fungovania. Oravec deklaroval, že fungovanie komory musí byť transparentné, odborné a nesmie porušovať alebo obchádzať zákony, pravidlá a nariadenia.

Lucia Hakszer