Ministerstvo zdravotníctva ukázalo, ako plní krízové opatrenia. Národná autorita má pripomienky
Vláda na svojom pondelkovom rokovaní zobrala na vedomie informáciu o realizácii krízových opatrení pre ministerstvo zdravotníctva, ktoré na rokovanie predložila jeho nová šéfka. Rezort v správe informoval o splnených opatreniach. Týkajú sa opatrení, ktoré musí rezort splniť v rámci plnenia plánu obnovy. Odpočet kontrolovala aj Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA), ktorá má k viacerým oblastiam pripomienky.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) predložila na rokovanie vlády odpočet plnenia krízových opatrení rezortu, ktoré súvisia s plnením miľníkov a reformie v rámci plánu obnovy.
Odpočet sa týka optimalizácii siete akútnej zdravotnej starostlivosti a novej definície neodkladnej zdravotnej starostlivosti, výstavby a obnovy staníc záchrannej zdravotnej služby, centralizácie riadenia najväčších nemocníc, digitalizácie v zdravotníctve, koordinovanej medzirezortnej spolupráce a regulácii, zriadenia fondu psychodiagnostických metód a investícií v rámci všetkých komponentov, ktoré rezort zastrešuje.
Rezort pri jednotlivých komponentoch popisuje, v akom stave je ich implementácia. Celkovo robí odpočet v rámci šiestich skupinách krízových opatrení. Národná autorita sa k nim vyjadrovala buď s plným súhlasom, alebo sa s odpočtom stotožňuje len čiastočne. Pri niektorých opatreniach súhlas podmieňuje splnením ďalších podmienok alebo dodržaním termínov.
Šesť skupín krízových opatrení
V rámci akútnej siete zdravotnej starostlivosti je cieľom vypracovať analýzu siete staníc záchrannej zdravotnej služby a navrhnúť legislatívnu zmenu zavádzajúcu nové rozmiestnenie tak, aby bola splnená plošná dostupnosť. Reforma podľa ministerstva splnená len čiastočne.
„Legislatívnymi zmenami bola predovšetkým zavedená nová definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti v zmysle obsahu druhej časti prvej vety a poslednej vety v popise príslušného míľnika. Realizácia úplného splnenia reformy je však v omeškaní, nakoľko termín plnenia uplynul v prvom kvartáli 2023. Ďalšie kroky je preto potrebné vykonať bezodkladne,“ konštatuje ministerstvo.
Mohlo by vás zajímat
S odpočtom väčšiny krízových opatrení, ktoré sa tejto reformy týkajú, NIKA súhlasí. V niektorých prípadoch jej ale napríklad neboli doručené finálne analýzy. Pri iných zase zdôrazňuje, že ministerstvo opatrenie splnilo, ale musí dodržať termín doručenia analýzy.
Cieľom výstavby a obnovy staníc záchrannej zdravotnej služby je postaviť alebo zmodernizovať aspoň 55 do konca druhého kvartálu 2025. Rezort malo v rámci tejto investície urobiť verejné obstarávanie do 10. septembra 2023, podpísať zmluvy so zhotoviteľmi staníc na konkrétne lokality v marci 2024 či zahájiť stavebné práce v máji budúceho roka. NIKA však eviduje meškanie v plnení monitorovacích krokov. Ide napríklad o vysporiadanie vlastníckych vzťahov, územné rozhodnutie, stavebné povolenia či ukončený výber zhotoviteľa staníc.
Digitalizácia v zdravotníctve a spolupráca
Krízové opatrenia sú definované aj pri digitalizácii v zdravotníctve. V tomto prípade je cieľom pripojiť 19 verejných nemocníc k centrálnemu informačnému systému (ERP), ktorý umožňuje centralizáciu kontrolných a iných procesov v nemocniciach. Tento miľník by mal byť splnený do konca roka 2025. Štát na to vynaloží osem miliónov eur. Aj v tomto prípade rezort avizuje meškanie. Zapríčinil to napríklad oneskorený legislatívny proces prijatia právneho predpisu, ktorým sa zriaďuje ústredný riadiaci orgán pre správu nemocníc či oneskorené verejné obstarávanie technológií.
Pri digitalizácii má NIKA s odpočtom opatrení viacero problémov. Ministertvo napríklad neuviedlo, či už zabezpečilo prípravu a prijatie právneho predpisu pre reformu tak, aby nebola ohrozená včasná implementácia reformy. Pri nemocniciach pripojených k centrálnemu systému zase musí hľadať duplicitu do konca tohto roka, ale termín považuje ministerstvo za nesplniteľný. NIKA s týmto odpočtom opatrenia nesúhlasí.
V rámci koordinovanej spolupráce majú vzniknúť rada vládypre duševné zdravie a komora psychológov. Rada má koordinovať politiky príslušných ministerstiev v oblasti duševného zdravia. Komora má byť registrovanou stavovskou organizáciou psychológov vo všetkých funkčných odvetviach. Plnenie je tiež v omeškaní. Ešte v toku 2022 sa malo napríklad vyhlásiť verejné obstarávanie na dodanie registra psychológov naprieč rezortami. V rovnakom roku mala vláda schváliť zákon o psychologickej činnosti a psychoterapii, v rámci ktorej sa zriadi Slovenská komora psychológov.
Rezort mal preto vyhlásiť verejné obstarávania na vytvorenie registra psychológov. NIKA upozorňuje, že ministerstvo v tomto prípade v odpočte neuviedlo, či dané opatrenie splní. Schválený bol len riadiaci výbor projektu.
„Zriadenie fondu psychodiagnostických metód a digitalizácia registra psychológov“. Riziko: k omeškaniu v aktivitách riadiaceho výboru môže dôjsť z dôvodu nefunkčnosti existujúcich orgánov Slovenskej komory psychológov (ďalej len „SKP“) (členom riadiaceho výboru je aj zástupca SKP nominovaný prezidentom SKP a k nominácii môže dôjsť až po uskutočnení volieb do orgánov SKP).
Zriadenie digitálneho registra
Krízové opatrenia by mali pomôcť zriadiť aj digitálny register psychodiagnostických metód. V tomto prípade je plnenie v značnom omeškan. Verejná súťaž na vytvorenie registra mala byť vyhlásená už v prvom polroku 2022, uzatvorenie zmluvy s výskumnou inštitúciou malo prebehnúť do konca vlaňajška a uzavretie zmluvy s dodávateľom národného registra malo prebehnúť v druhom kvartáli tohto roka.
Aj v tomto prípade malo ministerstvo v. rámci krízového opatrenia vyhlásiť verejnú súťaž. Podľa NIKA ale opäť z odpočtu tohto opatrenia nevyplýva, či bude dotknuté opatrenie splnené konca novembra tohto roka. Vo zvyšných opatreniach už problém nevidí.
NIKA tiež eviduje zdržania pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu predkladaných v jednotlivých výzvach naprieč komponentami v gescii rezortu a následnom zazmluvňovaní žiadateľov, ktorých žiadosti splnili podmienky. V tomto prípade ide o investície v rámci všetkých komponentov v gescii ministerstva, kde sa výber prijímateľov realizuje prostredníctvom výziev.
„Pretrvávajúce meškanie pri vyhodnocovaní výziev, ako aj pri zazmluvňovaní úspešných žiadateľov predstavuje významné riziko, že projektové aktivity nebudú dokončené do konca oprávneného obdobia. Uvedené platí najmä pri stavebných projektoch, v rámci ktorých je potrebná dostatočná časová alokácia na projektové aktivity. Ďalším významným rizikom pre včasné a úplné splnenie míľnikov a cieľov v rámci daných investícií je neskorá identifikácia výziev, ktoré je potrebné opätovne vyhlásiť, ako aj zdĺhavá príprava nových či upravených výziev,“ píše sa v hodnotení aktuálneho stavu implementácie.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
