Farmaceutický balíček je kľúčový pre modernizáciu a zvýšenie transparentnosti farmaceutického priemyslu v Európskej únii (EÚ), čím má potenciál výrazne zlepšiť prístup k dostupnosti liekov a ich inovácií a zabezpečiť ich vyššiu bezpečnosť. Povedal to europoslanec Ivan Štefanec v rozhovore, ktorý poskytol Zdravotníckemu denníku. Zároveň potvrdil, že je presvedčený, že inovatívne liečivá majú byť dostupné aj pre pacientov v stredne veľkých a menších krajinách únie.
V eurovoľbách kandidoval za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a v Európskom parlamente zasadá vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a v Delegácii pre vzťahy s Japonskom.
Budete v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu opäť kandidovať?
Áno, rozhodol som sa, že sa budem opätovne uchádzať o dôveru voličov, ak dostanem dôveru členov KDH. Som presvedčený, že tretí mandát v poradí občanom zaručí ešte efektívnejšie presadzovanie slovenských záujmov a európskych riešení, pretože po takmer 10 rokoch v Európskom parlamente má človek naozaj neporovnateľné skúsenosti oproti začiatkom. Vidno to aj na mojich výnimočných osobných vzťahoch s vedením najväčšej európskej frakcie, Európskej ľudovej strany (EPP), kde momentálne pôsobím ako vedúci slovenskej delegácie, ale aj s ďalšími osobnosťami európskej politiky. Plánujem zodpovedne pokračovať v zužitkovaní tohoto všetkého pre občanov Slovenska. Nechcem však predbiehať, kandidátka KDH do eurovolieb sa ešte len tvorí a o všetkom rozhodne Rada KDH vo februári.
Aké budú podľa vás tri najvýznamnejšie témy predvolebnej kampane na Slovensku?
Myslím si, že najdôležitejšou témou bude budúce politické smerovanie Slovenska. Voliči si budú musieť odpovedať na dôležitú otázku: Aké chcem Slovensko v budúcnosti, pevne ukotvené „na západe“ alebo chcem, aby sa vydalo cestou Maďarska? Ak sa pozrieme na našu súčasnú politickú situáciu, môžeme vidieť, že na národnej úrovni sme sa, bohužiaľ, už maďarskou cestou vydali. Začali sa selektovať médiá, je tu snaha o opätovné vytvorenie systému „ich ľudí“, odstavujú sa nepohodlní vyšetrovatelia a mnoho ďalšieho. Na európskej úrovni je zatiaľ situácia trochu odlišná, pretože staronový premiér (našťastie) koná v Bruseli úplne inak ako deklaruje svojim voličom doma. Môžeme to vidieť napríklad pri hlasovaní o pomoci Ukrajine. Doma je najväčší bojovník proti pomoci našim východným susedom, no v Bruseli zahlasoval za všetko, vrátane zvýšenia vojenskej pomoci. Na druhej strane, aj v EÚ už vnímajú útoky na právny štát zo strany novej vlády, čo škodí nielen slovenskému renomé, ale hlavne nám, občanom Slovenska. Dôsledkom týchto krokov môže byť strata prístupu k miliardám z eurofondov. To by sme pocítili úplne všetci a ohrozený by bol aj chod štátu.
Ďalšou kľúčovou témou bude boj s dezinformáciami. Tým sa na Slovensku „darí“ viac ako dobre, a očakávam, že mediálny priestor zahltia počas predvolebnej kampane (vrátane prezidentských volieb) ešte viac. Našou úlohou bude proti dezinformáciám bojovať zo všetkých síl, pretože nimi bude ovplyvnená každá jedna téma predvolebnej kampane. Tento boj bude nesmierne náročný a nerovný, no nesmieme sa vzdať.
No a treťou dôležitou témou bude podľa mňa pokračovanie pomoci Ukrajine. Táto téma bola zneužitá už počas predvolebnej kampane do národných volieb a pri eurovoľbách tomu nebude inak. Preto bude dôležité občanom okrem iného pripomínať kto je agresor a kto obeť, kto bol napadnutý len pre to, lebo sa chcel pripojiť k európskej rodine, kto bojuje za celý demokratický svet.
Ale bude tiež dôležité spýtať sa občanov, najmä tých, ktorí by pomoc okamžite zastavili, či by sa cítili bezpečne, ak by sme na východe namiesto Ukrajiny susedili s Ruskom, ktoré má v posledných rokoch „v obľube“ svojich susedov napádať (okrem Ukrajiny aj Gruzínsko alebo Moldavsko) či sa im vyhrážať (napríklad Fínsko, ale aj Česko, Poľsko či pobaltské štáty).
Ktoré tri najväčšie úlohy sa rysujú pred novozvoleným Európskym parlamentom? Ktorým agendám by sa mal prioritne venovať a priniesť celoeurópske riešenia?
Jedna úloha je výsostne občiansko-politická, a to nedospieť k tomu, aby sa v novom parlamente nachádzala veľká časť poslancov z extrémistických, populistických, či vyslovene nedemokratických a proti-európskych prúdov a strán. To by bola z hľadiska legislatívnej práce v parlamente, ale napríklad aj schvaľovania rozpočtu EÚ, obrovská katastrofa. Mám pritom na mysli extrémy nielen pravicové, ale aj tie z ľavého konca spektra. Bohužiaľ, máme v tomto smere zástupcov aj zo Slovenska. Hovorím bohužiaľ, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že títo kolegovia v parlamente nepracujú konštruktívne, veľká časť z nich sú nezaradení poslanci, ktorých pre ich správanie v podstate žiaden klub nechce (alebo ich vylúčil) a ich vplyv na legislatívu je tým pádom minimálny. To sa však môže v najbližšej budúcnosti zmeniť, ak voliči dajú miesto zodpovednej politiky prednosť skratkovitým riešeniam a zveria mandát väčšiemu počtu okrajových politikov, pretože ak títo ľudia v niečom vynikajú, tak je to budovanie ich osobného PR, a verklíkovanie rôznych ľúbivých avšak nerealizovateľných riešení. Okrem toho disponujú množstvom voľného času, ktorý, miesto zastupovania svojich voličov, využívajú na šírenie poloprávd a hoaxov, ktoré v ľuďoch vyvolávajú a posilňujú strach, frustráciu a negatívne emócie a nútia v nich hľadať „spasiteľov“ alebo dokonca „pomstiteľov“. Dôležitou úlohou je teda ukázať ľuďom, že aj keď možno každodenná mravčia práca demokratických europoslancov nie je tak mediálne či verejne zaujímavá, rečou mladých nie je „virálna“, nemusia sa uchyľovať k hlučným extrémom, pretože tie ich problémy nielenže nevyriešia, ale ešte zhoršia.
Ďalšia úloha súvisí s tou prvou, a je ňou nadviazať na to dobré, čo nám za posledné roky EÚ v ekonomickom a regulačnom smere priniesla, pozdvihnúť našu prosperitu a úspešne prejsť digitálnou a ekologickou premenou do novej Európy pripravenej na digitálny vek s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom. Toto sa dá dokázať jedine cez dokončenie budovania skutočného jednotného trhu a ďalej cez vhodnú legislatívu na podporu priemyslu, malých a stredných podnikov, ako aj miest a obcí, a to vďaka inováciám, novej generácii technológií, ale aj cieľavedomým znižovaním byrokratickej a administratívnej záťaže, a zlepšovaním prístupu k financiám. Aby sa všetkým potvrdilo, že európska cesta, ktorou sa Slovensko a väčšina jeho susedov vydali, je pre nás tá najlepšia cesta, a že členstvo v tomto medzinárodnom spoločenstve nám prináša mier a prosperitu.
V súčasnosti sa do popredia Európanov dostala najmä túžba po mieri, a preto treťou veľkou úlohou bude zachovať mier v Európe cez mierové aktivity EÚ, ktorá vznikla primárne ako mierový projekt. Ak spochybňujeme ochranu obete vojenskej agresie, mali by sme si uvedomiť, čo boli hlavné myšlienky na pozadí vzniku Európskej únie, a že tento mier nebol vždy samozrejmosťou. Bohužiaľ dôkazom, že mier v Európe nie je samozrejmosťou ani v 21. storočí, je práve ruská invázia na Ukrajinu, sprevádzaná množstvom najkrutejších vojnových zločinov. Nevyhnutné bude teda pokračovať vo všestrannej pomoci pre Ukrajinu a v politike rozširovania EÚ, ako aj vo zvyšovaní našich obranných kapacít, kde má po novom dôležitú úlohu aj europarlament. Demokracie musia držať spolu.
Na ktoré tri prioritné otázky by sa mala zamerať nová Komisia a s akými návrhmi by mala prísť?
Verím, že nová Komisia a jej nový predseda či predsedníčka naviažu na všetko správne a vyhnú sa príčinám, ktoré v minulosti spôsobili váhavé či neefektívne rozhodnutia. Aj keď sa EÚ spája predovšetkým v otázkach ekonomiky, digitalizácie, či obchodných dohôd, dôležité pre fungovanie nášho spoločenstva je aj dodržiavanie demokratických hodnôt, ochrana ľudskej dôstojnosti a života, právneho štátu a rešpektovanie etických noriem. Preto si myslím, že udržanie našich hodnôt bude jednou z top priorít novej Komisie. Narážam teraz napríklad na Maďarsko a jeho dlhoročné súboje proti právu a hodnotám EÚ.
Ďalej verím, že prioritou novej Komisie bude aj intenzívnejšia a systematickejšia podpora malých a stredných podnikateľov a firiem. Nielen ako europoslancovi, ale aj ako prezidentovi združenia SME Europe, mi totiž mimoriadne leží na srdci rozvoj zdravých a inovatívnych firiem v celej Európskej únii, pričom mojou dlhodobou snahou je vyňať malé a stredné podniky z takých povinností, ktoré by im spôsobovali nadmernú záťaž, alebo v niektorých odvetviach dokonca systémovú nevýhodu v konkurencii veľkým firmám. Preto ma potešilo, že súčasná predsedníčka komisie počas svojho posledného prejavu o stave Únie v septembri kládla mimoriadny dôraz práve na toto. Dúfam, že si túto pozitívnu dynamiku noví členovia Komisie osvoja.
Kriticky dôležité bude aj dobudovanie základov našej prosperity – tu máme stále jeden cieľ a tým je dokončenie nášho jednotného trhu. Tento cieľ nevyžaduje žiadne prostriedky, len politickú vôľu a je pritom dosiahnuteľný. Rovnaké je to aj pri energetickej únii, obrannej únii, či únii kapitálových trhov. Som presvedčený, že Komisia, ktorá si určí tieto úlohy ako svoju prioritu, spraví veľmi dobre.
Ktorú európsku legislatívu, schválenú počas súčasného funkčného obdobia Európskeho parlamentu, považujete za najprínosnejšiu a prečo?
Schválených smerníc a nariadení za jedno funkčné obdobie práce europarlamentu je obrovské množstvo. Hodnotiť čo bolo najprínosnejšie môže byť vždy len subjektívnym názorom.
Z globálneho hľadiska bolo dôležité ako sa v tomto volebnom období popasoval europarlament s pandemickou krízou, ruskou agresiou na Ukrajine a energetickou krízou, vrátane znižovania surovinovej závislosti na Rusku. Pandémia nás naučila, že cezhraničná európska spolupráca má obrovský význam a spoločný postup nám v pandémii prináša množstvo výhod oproti zvyšku svetu. Verím, že aj vďaka činnosti europarlamentu sme dnes oveľa viac pripravení na potenciálne pandémie v budúcnosti. Ruská agresia otvorila oči mnohým európskym politikom, ktorí si naivne mysleli, že nedemokratické Rusko môže byť našim dlhodobým spoľahlivým partnerom. Zistili sme tiež, že výrazné zníženie závislosti na ruskom nerastnom bohatstve je nielen možné, ale dokonca to vieme urobiť oveľa rýchlejšie, ako sme si to predtým vôbec dokázali pripustiť. Energetická kríza nám ukázala potrebu ešte rýchlejšie rozvíjať alternatívne zdroje energií a tiež všetky druhy energií, ktoré vedia prinášať požadované pozitívne výsledky, so zameraním na sebestačnosť našich ekonomík. No zároveň aj na dôsledné používanie zdravého rozumu pri týchto opatreniach, aby sme kvôli neprimeraným zeleným očakávaniam nepotopili náš priemysel a nešli proti vlastným občanom Európskej únie.
Ak by som vybrať niektorú konkrétnu legislatívu týkajúcu sa praktického bežného života, ktorú pocítime všetci vo vlastnom živote a zjednoduší život nie len stámiliónom ľudí v Európe, ale časom aj po celom svete, bola by to jednotná norma pre nabíjacie zariadenia. USB port Type-C sa tak v roku 2024 stane štandardným vstupom pre všetky smartfóny, slúchadlá, tablety, prenosné reproduktory, digitálne fotoaparáty a ďalšie podobné zariadenia. Ako iniciátora tejto, dovolím si povedať, globálnej pozitívnej zmeny, ma prijatie tejto legislatívy špeciálne teší.
Ktorú kľúčovú legislatívu by mal súčasný europarlament a členské štáty v tomto funkčnom období ešte dotiahnuť do konca a prečo?
Aj keď sa súčasné funkčné obdobie europarlamentu končí, Európsky parlament je v procese prijímania množstva dôležitej legislatívy. Spomeniem napríklad opatrenia na boj proti hospodárskym podvodom a korupcii, európsky rámec digitálnej identity, zákon o umelej inteligencii, zákon o kybernetickej odolnosti, či núdzový nástroj jednotného trhu. Každé z týchto opatrení reaguje na rýchlo sa meniacu dobu. Je potrebné, aby Európa nezaspala na vavrínoch, dokázala obstáť v rastúcej globálnej konkurencii a dokázala v mnohých oblastiach aj udávať tón budúceho svetového vývoja. Legislatívnou činnosťou sa nám to v europarlamente neraz podarilo napríklad pri pravidlách pri zavádzaní digitalizácie, či umelej inteligencie. V ďalšom volebnom období nás čaká napríklad aj zavádzanie digitálneho eura.
Ak sa pýtate na legislatívu ohľadom zdravia a zdravotníctva, čaká nás návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú postupy Únie pri povoľovaní liekov na humánne použitie a vykonávaní dozoru, ďalej návrh smernice o kódexe Únie o liekoch na humánne použitie, prepracovanie nariadenia o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá, či návrh nariadenia o európskom priestore pre zdravotné údaje. Verím, že o viacerých z nich budeme schopní zahlasovať ešte na poslednej aprílovej plenárnej schôdzi parlamentu pred voľbami.
Ako člen Výboru Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vidím cestu práve v nápadoch a návrhoch, ktoré dokážu prakticky zlepšiť život miliónom Európanov, šetriť ich peňaženku a zároveň mať pozitívny bonusový efekt na životné prostredie.
Hrozí, že nebude doriešený niektorý zo zásadných aktuálne prerokovávaných legislatívnych návrhov a bude sa ním musieť zaoberať nový europarlament? Ktorý? Prečo?
V súčasnosti preberá posledný štafetový kolík v tomto volebnom období Belgicko. Bude mať len veľmi krátky čas na uzavretie otvorených správ, a to do konca apríla 2023. Čiže ostáva naozaj len pár týždňov. Pritom je otvorených ešte asi 150 legislatívnych návrhov, Belgičania neskrývajú odhodlanie a ambície. Zamerať sa bude potrebné najmä na dotiahnutie komplexného riešenia pre Zelenú dohodu a uhlíkovú neutralitu, migráciu, či digitálne dane. Novému parlamentu určite ostane téma rozširovania EÚ o Ukrajinu, či Moldavsko, ale aj téma digitálneho eura alebo satelitného mobilného pripojenia pre občanov EÚ. V prvom prípade ide o dlhodobý, viacročný proces, ktorý táto komisia naštartovala, v druhom prípade ide o veľmi náročné vyjednávania medzi členskými štátmi, v tom poslednom bola vízia predstavená len prednedávnom.
Bude sa musieť s niektorou témou začať s novou Komisiou a novým europarlamentom od nuly?
Určite sa ukážu aj úplne nové témy, ktoré sa budú musieť riešiť. Parlament aj Komisia si už dlhodobo kladú otázku, ako a v ktorých oblastiach reformovať jednotlivé inštitúcie a procesy EÚ, aby bola bližšie k občanom. Okrem toho môžu prísť nové výzvy, ako bola pandémia, či ruská agresia na Ukrajine. Určite môžeme očakávať nové výzvy v oblasti umelej inteligencie, digitalizácie, v environmentálnej oblasti, bude revízia plánu odstaviť spaľovacie motory od roku 2035. Nastávajúci parlament bude tiež musieť nastaviť nový viacročný finančný rámec 2027 – 2034 a tiež pravidlá pre prvé splátky úverov z Fondu obnovy.
Je šanca, že sa do júna stihne prerokovať a schváliť farmaceutický balíček a EHDS? Považujete tieto témy za dôležité?
Napriek ambicióznym cieľom a aktívnej práci na týchto návrhoch je dôležité pripomenúť, že legislatívny proces je dynamický a závisí od mnohých faktorov. Ako poslanci sme odhodlaní pracovať efektívne, ale zároveň zvažujeme dôkladnosť a komplexnosť návrhov, aby sme dosiahli vyvážené výsledky, ktoré budú v najlepšom záujme európskych občanov a ich zdravia. V decembri prijalo plenárne zasadnutie správu týkajúcu sa EHDS, ktorá bude slúžiť ako mandát Európskeho parlamentu na rokovania s Radou o konečnej podobe právnych predpisov. Pokiaľ ide o schválenie farmaceutického balíčka, očakáva sa, že hlasovanie vo výbore ENVI sa uskutoční v marci 2024, po ktorom by malo nasledovať hlasovanie na plenárnom zasadnutí v apríli.
Pokiaľ ide o dôležitosť týchto tém, jednoznačne môžem povedať, že áno, považujem ich za veľmi prínosné. Farmaceutický balíček je kľúčový pre modernizáciu a zvýšenie transparentnosti farmaceutického priemyslu v EÚ, čím má potenciál výrazne zlepšiť prístup k dostupnosti liekov a ich inovácií a zabezpečiť ich vyššiu bezpečnosť. EHDS zas predstavuje kľúčový krok k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu pre zdravotné údaje, podporu digitalizácie v zdravotníctve a priznáva pacientom väčšie právo rozhodovať o tom, ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti používajú ich údaje, čím výrazne prispeje k zlepšeniu kvality zdravotnej starostlivosti prostredníctvom digitálnych technológií. Zároveň je kľúčové zabezpečiť, aby tieto iniciatívy rešpektovali práva pacientov a ochranu údajov. Pri oboch iniciatívach sa budem usilovať o ich včasné a účinné prijatie. Som odhodlaný prispieť k tomu, aby boli tieto iniciatívy nielen prijaté, ale aby prinášali skutočnú hodnotu pre všetkých občanov EÚ.
Akú dôležitosť prikladáte otázke únijnej úpravy dĺžky ochrany patentových práv u liečiv, podporujúcej investície do farmaceutického výskumu, a tlaku na inovatívne farmaceutické firmy, aby dodávali liečivá aj do stredne veľkých či menších krajín EÚ, ktoré nepatria k najbohatším členským štátom?
Je dôležité, aby inovatívne liečivá boli dostupné aj pre pacientov v stredne veľkých a menších krajinách EÚ, medzi ktoré patrí aj Slovensko a ktoré nemusia mať finančné kapacity porovnateľné s bohatšími a väčšími členskými krajinami. Patentovú ochranu považujem za významnú najmä z dôvodu, že poskytuje farmaceutickým spoločnostiam istotu a motiváciu pre dlhodobé investície do výskumu a vývoja nových liečiv. Tento druh investícií je bezpochyby nákladný a riskantný. Na druhej strane však môže príliš dlhá ochranná lehota obmedzovať prístup k cenovo dostupnejším generickým liekom a zvyšovať celkové náklady na zdravotnú starostlivosť, preto kľúčovým faktorom pre vyváženie potrieb a stimuláciu inovácií vo farmaceutickom priemysle, ako aj pre rozvoj a zabezpečenie dostupnosti liečiv je súčasne nevyhnutné sa zaoberať aj otázkami spravodlivej dostupnosti liečiv. Toto vyžaduje komplexný prístup vrátane revízie patentových politík, systémov cenotvorby a možných mechanizmov kompenzácie alebo podpory pre krajiny s nižšou kúpnou silou.
Našou úlohou je preto nájsť správnu rovnováhu, ktorá podporí inovácie a zároveň zabezpečí, že inovatívne liečivá budú skutočne dostupné pre všetkých, ktorí ich potrebujú, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť v rámci EÚ. Tento problém si vyžaduje koordinovaný prístup a som pevne presvedčený, že prostredníctvom dialógu a spolupráce môžeme dosiahnuť riešenia, ktoré budú prospešné pre všetkých občanov EÚ.
Jozef Brezovský
