Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci vo štvrtok 11. januára odsúhlasil mandát Európskeho parlamentu na vstup do finálnych rokovaní s Radou Európskej únie (EÚ) o smernici, ktorá stanovuje pravidlá nového Európskeho preukazu pre ľudí so zdravotným postihnutím a vylepšuje Európsky parkovací preukaz pre zdravotne postihnuté osoby. Urobil tak na návrh hlavnej spravodajkyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Tento preukaz má zabezpečiť, aby mali občania so zdravotným postihnutím rovnaké práva vo všetkých členských štátoch Európskej únie a výrazne sa im zlepšili podmienky pri cestovaní. „Je to dôležitá legislatíva, po ktorej volali zdravotne znevýhodnení Európania viac ako 15 rokov,“ povedala europoslankyňa. V ankete pre Zdravotnícky denník tiež zhodnotila, že na to, aby europarlament do júnových volieb schválil legislatívu o Európskom priestore pre zdravotné údaje (EHDS) a farmaceutický balíček, ho čaká ešte veľa práce a málo času. Napriek tomu dúfa, že obe sa podarí v aktuálnom mandáte úspešne dokončiť, pretože budú mať obrovský prínos pre všetkých pacientov.
Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová bola do Európskeho parlamentu zvolená za stranu Sloboda a Solidarita a je členkou frakcie Renew Europe. Na Slovensku v roku 2023 založila politickú stranu Jablko, ktorá sa spojila so stranou Demokrati.
Myslí si, že europarlament a členské štáty by sa ešte do konca tohto funkčného obdobia mali dohodnúť na smernici o boji proti násiliu páchanom na ženách. „Hoci rokovania s členskými štátmi nejdú tak, ako by sme si v Európskom parlamente predstavovali. Pre mňa, ako tieňovú spravodajkyňu tejto smernice, je veľkým sklamaním, že niektoré krajiny chcú vypustiť modernú jednotnú definíciu znásilnenia na základe súhlasu. Ak je niečo znásilnením v Belgicku, malo by sa to isté považovať za znásilnenie aj na Slovensku,“ poznamenala Ďuriš Nicholsonová.
Zjednotenie podmienok aj dostupnejšia liečba bez prenášania papierov
Smernica Európskej únie o Európskom preukaze ľudí so zdravotným postihnutím má zjednotiť pravidlá, podmienky a zrovnoprávniť benefity pre 100 miliónov zdravotne znevýhodnených vo všetkých 27 členských krajinách Európskej únie (EÚ). Totiž, hoci zmluvy v únii garantujú voľný pohyb, títo ľudia sa stretávajú s rôznymi prekážkami, od problémov s uznaním zliav pri doprave, vstupoch do múzeí či divadiel, cez pokuty pri parkovaní na vyhradených miestach v iných štátoch EÚ, až po dlhé čakanie na uznanie ich hendikepu pri pracovných alebo študijných pobytoch. Europoslankyňa ocenila kultivovanú diskusiu o tejto európskej legislatíve.
Čo sa týka EHDS, uviedla, že na legislatíve v europarlamente intenzívne pracujú už rok. Má umožniť skvalitnenie zdravotnej starostlivosti o pacienta v domácich aj cezhraničných prípadoch bez prenášania štósov papiera z jednej ordinácie do druhej a tiež prispieť k medicínskemu pokroku vo výskume, inováciám či lepšej tvorbe politík. To by sa tiež malo premietnuť do skvalitnenia služieb a lepšej dostupnosti liečby.
„Najbližšie mesiace budú veľmi náročné a ak chceme túto legislatívu dokončiť v tomto mandáte, musíme mať dohodu už v marci. To nie je ľahká úloha, keďže ide o veľmi komplexnú a technickú legislatívu, no snahou všetkých nás, ktorí na nej pracujeme, je urobiť pre to maximum, samozrejme s ohľadom na kvalitu,“ tvrdí Lucia Ďuriš Nicholsonová. Na európskom farmaceutickom balíčku priamo nepracuje, no podľa jej informácií je situácia podobná, teda veľa práce, málo času, no vôľa úspešne uzavrieť aj túto legislatívu v aktuálnom zložení europarlamentu. „Obe tieto iniciatívy budú mať obrovský prínos pre všetkých pacientov, preto dúfam, že sa nám ich podarí úspešne dokončiť čím skôr,“ vyhlásila europoslankyňa.
Mohlo by vás zajímat
Nerovnaký prístup k liekom
Mimoriadne dôležité je podľa nej aj zabezpečiť, aby farmaceutické firmy dodávali liečivá do všetkých členských štátov EÚ za rovnakých podmienok. „Žiaľ, ešte stále v niektorých prípadoch o prežití pacienta rozhoduje to, v ktorom členskom štáte žije,“ pripúšťa Ďuriš Nicholsonová, „Najväčšie nerovnosti v dostupnosti liečiv sú medzi severozápadom a juhovýchodom Európy.“ Napríklad zo všetkých 29 liečiv, ktoré v roku 2019 schválila Európska lieková agentúra (EMA), bolo podľa nej v Nemecku a Dánsku dostupných 22 liekov už v nasledujúcom roku, zatiaľ čo na Slovensku žiadne a v Poľsku, Rumunsku a Lotyšsku len jeden. Priemerný čas uvedenia liečiva na trh kolíše medzi 4 a 29 mesiacmi. „Farmaceutické firmy totiž neuvádzajú svoje výrobky na národné trhy rovnako, aj keď centralizované schvaľovanie v EMA znamená, že liek má povolenie na uvedenie na trh v celej únii. Rozhodujú sa aj podľa veľkosti a solventnosti, čo pravidelne diskriminuje krajiny východnej a južnej Európy,“ upozorňuje.
Podľa europoslankyne je teda nevyhnutné prísť so spoločným riešením, aby pacient na Slovensku mal prístup k rovnakým možnostiam liečby ako pacient s rovnakou diagnózou napríklad v Nemecku. Práve to je ústrednou snahou reformy farmaceutického sektora, preto ju víta. Zabezpečiť sa to má prostredníctvom zmien v dĺžke patentových práv liečiv, konkrétne možnosťou pre farmaceutické spoločnosti získať dlhšiu ochrannú lehotu v prípade, že liečivo uvedú na trh vo všetkých členských štátoch. Ak tak neurobia, kratšia lehota zabezpečí, že toto prázdne miesto bude môcť vyplniť konkurencia o niečo skôr ako môže v súčasnosti.
„Výskum a vývoj nových liečiv je však značne nákladný, preto treba rozumne pristupovať aj k dĺžke exkluzivity na trhu, keďže tá je hlavnou motiváciou pre investície farmaceutických firiem. Je potrebné nájsť rovnovážny bod, ktorý nám zabezpečí rovnejší prístup k liečivám naprieč Európskou úniou a zároveň bude stále motivovať výskum a vývoj v tejto oblasti,“ povedala Ďuriš Nicholsonová.
Ďalšia dôležitá legislatíva
Spomedzi európskej legislatívy, prerokovávanej počas súčasného funkčného obdobia Európskeho parlamentu, považuje za veľmi prínosnú napríklad aj smernicu, ktorá zavádza zlepšenia pracovných podmienok pre 28 miliónov Európanov, ktorí pracujú pre digitálne platformy, akými sú na Slovensku napríklad Uber, Bistro, Wolt a ďalšie. „Pomôže všetkým, ktorí pracujú ako živnostníci, ale majú rovnaké povinnosti ako zamestnanci. Do automatizovaných systémov riadenia sa zavedie viac ľudskosti a určite je veľkým prínosom,“ hovorí Ďuriš Nicholsonová, „Predbežná dohoda sa dosiahla v decembri po 12-hodinovom rokovacom maratóne, ktorého som bola súčasťou ako tieňová spravodajkyňa smernice za frakciu Renew Europe.“ Rokovania však stále nie sú ukončené.
Pre rodičov a deti je podľa nej špeciálne dôležité nariadenie, ktoré zefektívňuje boj proti zneužívaniu detí v online priestore. „Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom pedopornografických materiálov na našich serveroch. Máme slabú vymožiteľnosť práva a donedávna ani neexistovala linka na nahlasovanie prípadov zneužívania detí. Nariadenie sa zameriava na prevenciu a detekciu materiálov zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí v online prostredí a to najmä v rámci sociálnych platforiem a komunikačných nástrojov, ako sú Facebook, Instagram, či Whatsapp,“ vysvetľuje. Zisťovanie a oznamovanie takéhoto materiálu je podľa europoslankyne nevyhnutné na to, aby bolo možné predchádzať jeho produkcii, šíreniu a ľahšie vypátrať páchateľov.
Do tretice považuje za veľký krok vpred dohodu na tzv. migračnom pakte. Cieľom legislatívy je, aby bola Európska únia pripravená a mala jasné pravidlá pre prípad, že by nastala ďalšia migračná kríza ako v roku 2015.
Európsky parlament v aktuálnom zložení má podľa nej záujem dotiahnuť do úspešného konca čo najviac začatých návrhov. „Proces toho, ako jednotlivá legislatíva, ale aj nelegislatívne návrhy putujú medzi inštitúciami, je však náročný a často do neho zasahujú aj také veci, na ktoré europoslanci nemajú vplyv. Napríklad zmena vlády v členskom štáte, šikovnosť ľudí, ktorí pracujú na predsedníctve Rady EÚ, respektíve vôľa predsedajúcej krajiny, môžu spomaliť alebo zrýchliť procesy,“ podotkla.
Nový europarlament a Európska komisia podľa nej zvyčajne nadväzujú na prácu svojich predchodcov, avšak situácia po voľbách bude závisieť to aj od vôle jednotlivých aktérov legislatívneho procesu, ktorými sú okrem eurokomisie a europarlamentu aj členské štáty zastúpené v Rade EÚ.
Úlohy po eurovoľbách
Na otázku, či bude v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu opäť kandidovať, Lucia Ďuriš Nicholsonová neodpovedala. A aké budú na Slovensku podľa nej najvýznamnejšie témy predvolebnej kampane? „Ak mám tipovať, podľa toho, ako poznám predvolebné nálady na Slovensku, bude to migrácia, bruselský diktát, otázka suverenity Slovenska a pomoc Ukrajine. Ak by som však mohla ľudí upozorniť na európske témy, ktoré veľmi vplývajú na ich život, poradila by som im, aby sa pozreli na oblasti sociálnej politiky alebo ľudských práv a slobôd.
EÚ a jej inštitúcie sú často garantom našej stability,“ uviedla s tým, že to vnímala aj pri práci na pravidlách o politickej reklame, ochrane novinárov a nezávislosti médií. „Veľkou témou v EÚ je aj boj proti násiliu na ženách, kde Slovensko zaostáva tak, že naše ničnerobenie začína plniť čierne kroniky v mnohých obciach a mestách,“ kritizuje. Podľa nej po júnových eurovoľbách hrozí, že v Európskom parlamente pribudne viac extrémistov a ľudí, „čo prišli len brať plat a nepohnúť ani prstom.“ Netýka sa to len Slovenska, ale viacerých členských štátov. Prvou výzvou demokratických strán preto podľa Ďuriš Nicholsonovej bude popasovať sa s novým zložením europarlamentu tak, aby sa tie najväčšie úlohy mohli efektívne riešiť. Keďže Únia sa má výhľadovo rozširovať o ďalšie štáty, europoslankyňa upozorňuje na potrebu jej reformy. „Európsky parlament na novembrovom plenárnom zasadnutí načrtol, že to s reformou myslí vážne. Dôležité bude naďalej strážiť právny štát, najmä pod taktovkou maďarského predsedníctva. Kľúčovou agendou jej aj pokračovanie boja s dezinformáciami, budovanie strategickej autonómie EÚ a nájdenie riešení, ako odblokovať legislatívu, ktorá stojí. Napríklad návrhy na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia,“ uviedla.
Aj Európska komisia, ako najvyšší výkonný orgán Európskej únie, bude v novom zložení musieť podľa Ďuriš Nicholsonovej pracovať na konkrétnych reformách EÚ a primäť členské štáty, aby o nich diskutovali. „Procesy v Únii treba zefektívniť. Treba sa tiež rýchlejšie vysporiadať s porušovaním právneho štátu či iných hodnôt EÚ. Tá musí byť schopná riešiť také prípady ako Maďarsko či Poľsko a nie sa len bezmocne prizerať. Bude dôležité zintenzívniť aj prácu na nových výzvach spojených s technologickým pokrokom a klimatickou krízou,“ zhrnula.
(luh)
