Bory v Bratislave a Šaca v Košiciach. Dve úplne nové súkromné nemocnice, ktoré spája to, že dostali pod politickú paľbu. Skupina opozičných poslancov spochybňuje ich zaradenie do siete nemocníc, dokonca kvôli tomu podáva podnet na generálnu prokuratúru. „Neviem, čo chcú dosiahnuť. Čo má byť výsledkom? Že sa zavrú nemocnice? Je to krátkozraké,“ povedal k tomu Zdravotníckemu denníku poslanec a lekár bratislavského kraja Tomáš Szalay (SaS). Sám je tiež z opozície, ale na túto kauzu sa „nepozerá čiernobielo“. Rozhodnutie ministerky Dolinkovej o zaradení do siete nemocníc, opreté o kladné stanovisko odvolacieho orgánu, Szalay podporuje.
Nemocnica Bory v Bratislave a Kardiocentrum Agel Šaca v Košiciach fungujú, majú zmluvy zo zdravotnými poisťovňami, plné čakacie listy a pacienti pre nich takpovediac hlasujú nohami. Dobre sa tam k nim totiž správajú a robia špičkovú medicínu. To neznamená, že tu nie sú pochybnosti, ale týkajú sa krokov, ktoré boli urobené v minulosti. Tomáš Szalay pre Zdravotnícky denník kauzu okomentoval a upozornil na niektoré súvislosti.
Preregulovaná optimalizácia
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) zaradila Nemocnicu Bory do tretej úrovne. V Bratislave sa nachádza ešte štátna univerzitná nemocnica a podľa úradníckych tabuliek vložených do zákona by mali dve nemocnice tejto úrovne mať spolu spád nad 900-tisíc poistencov. V Bratislave je ale celkový spád necelých 800 tisíc poistencov. A to kritizujú opoziční poslanci zo strán Progresívne Slovensko, KDH a OĽANO. Rovnako poukazujú na Kardiocentrum Agel Šaca, ktoré podľa nich zasa nespĺňa zákonnú podmienku počtu výkonov v rokoch 2019 až 2021, potrebného pre zaradenie do siete ako špecializovaná nemocnica. Treba sa ale pozrieť na to, ako vznikala kategorizácia nemocníc a ako sa stalo, že dve špičkové nové zdravotnícke zariadenia, vyhľadávané pacientmi, sa stali terčom politického boja.
„Na Slovensku vznikla optimalizácia, respektíve stratifikácia, nemocníc ako nástroj na urobenie poriadku v lôžkach, ktorých máme príliš veľa. Normálny postup by bol taký, že sieť budú tvoriť zdravotné poisťovne svojou kontraktačnou politikou. Keďže je ale najväčšia poisťovňa štátna a tá na to nemá odvahu, vymyslelo sa, že sa k tomu cieľu dopracujeme reguláciou a že teda štát povie, čo a kde majú alebo nemajú poisťovne zazmluvňovať,“ vysvetľuje Tomáš Szalay. Dospelo sa k tomu, že hlavným parametrom bude minimálny počet výkonov, od ktorého by mala závisieť aj kvalita. Tu Szalay upozorňuje, že závislosť medzi počtom a kvalitou bola potvrdená podľa odbornej literatúry iba u drvivej menšiny výkonov. „Rozumiem, že cieľom je nájsť akúkoľvek metriku, ako zatvoriť nejaké nemocnice, a v zásade je jedno, či zavrieme nemocnicu A alebo B, lebo ľudia a výkony sa presunú do tej druhej, ktorá bude fungovať,“ zhrňuje svoj pohľad na optimalizáciu siete nemocníc.
Túto optimalizáciu ale úradníci podľa Szalaya preregulovali, označuje ju dokonca ako „turbo-overregulated“. Len príslušná vyhláška má 2500 strán. „Vymysleli tam strašne veľa komplikovaných vecí. Medzi overregulated pravidlami sú aj tie, ktoré sa týkajú dostupnosti a spádovosti. To je príklad i nemocnice Bory, u ktorej by v kategórii tri musela byť spádová oblasť 900 tisíc poistencov, aby mohli prevádzkovať svoje služby. Keď sa spočítajú ľudia s trvalým pobytom je to necelých 800 tisíc, ale v Bratislave žije viac ľudí ako je prihlásených. A najmä – to číslo 900 tisíc, to bol výstrel z brucha, mohlo to byť 800 tisíc a mohol to byť milión. To je generátor náhodných čísiel. Zdravotníctvo je živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja a za pochodu sa prichádza na to, čo sa zabudlo, čo je potrebné ešte doladiť a podobne. A optimalizácia počítala s tím, že nie je dokonalá a bude sa opravovať za pochodu,“ hovorí poslanec Szalay.
Bory sú v sieti oprávnene
„S povolením pre Bory nemám ten najmenší problém, ministerka rešpektuje rozhodnutie odvolacieho orgánu,“ zdôrazňuje poslanec Tomáš Szalay. Ako Zdravotnícky denník informoval, už pri prejednávaní kauzy v parlamentnom výbore pre zdravotníctvo zaznelo, že ministerka Zuzana Dolinková nekonala svojvoľne, ale rešpektovala rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým je Rada pre tvorbu siete. Táto rada bola personálne obsadená ešte predchádzajúcou vládou, teda dnešnou opozíciou. V odvolacom orgáne mal svojho zástupcu aj Bratislavský samosprávny kraj, kde pôsobí Tomáš Szalay ako krajský lekár. „Povedal som našej zástupkyni, nech to podporí, čo sa aj stalo. Bory sú tam úplne oprávnene, je to najmodernejšia nemocnica, ktorú v Bratislave máme. To, že nevychádza nejaké čísielko úradníka, ktoré je stanovené od stola a vieme, že sa bude ešte vyvíjať a meniť? Kvôli novej nemocnici prišlo do Borov množstvo lekárov – Slovákov, ktorí robia v zahraničí a teraz im nejaký úradník povie, že tu nemôžu robiť lebo nespĺňajú nejaké číslo pochybnej tabuľky, ktorá neexistovala v čase, keď tú nemocnicu začali stavať?“ argumentuje Szalay, ktorý sa odmietol pridať ku kritike niektorých opozičných poslancov. „Neviem, čo chcú dosiahnuť. Čo má byť výsledkom? Že sa zavrú Bory? Je to krátkozraké,“ hovorí. A myslieť treba aj na pacientov. „Tí budú radšej čakať osem hodín na urgente na Boroch ako v štátnej nemocnici. Na Boroch ich niekto uvíta, urobí triáž a povie napríklad ste najmenej dôležitý, budete tu čakať x hodín. V štátnej nemocnici im nepovedia nič, ležia vedľa seba na chodbe, je to masaker. Na Boroch majú zamluvnenu pôrodnicu na rok dopredu. Každá žena chce ísť rodiť do Borov a nechce byť v štátnej nemocnici. Ľudia hlasujú nohami,“ hovorí Szalay.
Byzantský príbeh kardiocentra
Príbeh kardiocentra v Šaci je od nemocnice v Boroch odlišný a je vlastne príbehom kardiochirurga profesora Františka Sabola. Ten najprv vybudoval Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a na jeho čele pôsobil takmer 18 rokov. „Sabol je byzantský typ prednostu, v Košiciach na východe Slovenska sa to ešte potenciuje. Vládol celému kardiocentru, mal sebavedomie, drajv. Nepripravoval si ale pôdu pre nástupcov, teda pre svoju potenciálnu konkurenciu. Kardiochirurgovia, ktorí chceli niečo dosiahnuť, odtiaľ odchádzali lebo videli, že tu je priestor len pre jedného alfa samca. Pred štyrmi rokmi nastúpila vláda OĽANO a minister Krajčí uveril, že ho treba kvôli korupcii odvolať. Profesora Sobola pozvali do Bratislavy a niekde medzi dverami mu povedali, že je odvolaný. Nič iné, ani ďakujem. Je to pritom odborník v najlepších rokoch, nemá ani 60, je plný energie. Nedali mu žiaden plán B. Bol nahnevaný,“ popisuje Tomáš Szalay, ako sa mohlo dôjsť k tomu, že sú dnes v Košiciach dve kardiocentrá, zatiaľ, čo severozápadné Slovensko (od Trenčína cez Žilinu až po Poprad a celé regióny Orava, Kysuce a Liptov) nemá žiadne. Ani v univerzitnom meste s lekárskou fakultou, v Martine, nie je. Szalay je presvedčený, že vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajči (OĽANO), mal profesorovi Sabolovi navrhnúť, aby sa ujal projektu vzniku „severoslovenského“ kardiocentra, ktoré by vzniklo napríklad práve v Martine. Nakoniec by boli podľa Szalaya všetci spokojní.
Profesor Sabol si napokon ale sám našiel partnera, spoločnosť Agel, ktorá investovala desiatky miliónov eur, a tak vzniklo súkromné Kardiocentrum AGEL, s.r.o., ktoré otvorili vlani v marci. Podľa informácii z tohto centra tam majú najmodernejšie intervenčné operačné sály, koronárnou jednotku, excelentné prístrojové vybavenie. Odliečili tisíce pacientov a na zákroky sa tvoria aj niekoľkomesačné čakacie lehoty. Pracuje tam vyše 200 zamestnancov, pričom polovica z nich prišla zo štátneho kardioústavu, vrátane niektorých špecialistov a vedúcich nezdravotníckych zamestnancov, bývalých prednostov, primárov, hlavných lekárov, medicínskeho riaditeľa, hlavných sestier a tak ďalej.
Na Slovensku sú teraz štyri kardiochirurgické pracoviská, dve z nich v Košiciach. V Česku ich je 13, z toho päť v Prahe. To, že sú v Košiciach teraz dve kardiocentrá a na Orave a Kysuciach žiadne, naozaj v tabuľkách optimalizácie nevychádza. „Pri kardiocentre v Šaci cítim, že to bolo ohnuté. Otázka znie, čo s tým, keď už je postavené. Nezazmluvniť to, nedávať tam liečiť pacientov a nechať im to celé rozobrať, rozšraubovať a presunúť do Martina? Agel bol v uplynulých rokoch úspešný lobista, oveľa úspešnejší ako Penta a dohodli sa tak s ministrom Lengvarským, ktorý im dal veľkorysé podmienky a dokonca aj nejaké peniaze z plánu obnovy. Agel maj podchytenú aj VšZP. Zmluvy dostali a kam si to zaradí ministerstvo, už bol ich problém. Teraz ide regulácia bokom, lebo dôležitejšie sú zmluvné vzťahy. Nie som si istý, či sa dá zrušiť zmluva s poisťovňou. Odzmluvniť by bolo hanebné. Mám z toho rozpačitý pocit. Kardiocentrum, ktoré je dnes v Šaci mohlo stáť inde, ale je to Krajčího chyba. Nemal odvolať Sabola a keď už ho odvolal, mal mu dať alternatívu,“ mieni poslanec Szalay s tím, že dnes už nejde vrátiť históriu späť, pretože lekári a ďalší zdravotníci sú stiahnutí do Košíc. „Tím, že profesor Sabol postavil trucpodnik ako keby skomplikoval život pacientom na severe Slovenska. Možno pôjdu do Třince – Podlesí alebo nájdeme inú cestu,“ uzatvára s trpkým úsmevom na tvári Tomáš Szalay.
Tomáš Cikrt
