Len navýšenie počtu študentov medicíny nezabezpečí viac slovenských lekárov. Poukázali na to lekári a predstavitelia nemocníc, ktorých Zdravotnícky denník oslovil.
„Ani predchádzajúce navýšenie počtu slovenských medikov významne nezvýšilo počet lekárov na Slovensku. Šikovní študenti odchádzajú študovať na zahraničné, najmä české, lekárske fakulty bez ohľadu na počty voľných miest na slovenských fakultách,“ myslí si prezident Slovenskej pediatrickej spoločnosti (SPS) Milan Kuchta, ktorý pracuje v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach a vyučuje na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Aj o medikoch študujúcich na Slovensku tvrdí, že keď vidia podmienky v ktorých majú po skončení štúdia pracovať, vidia nároky pacientov na zdravotníckych pracovníkov, preťaženosť ich odborných asistentov na praktickom vyučovaní a niekedy aj politické zásahy do zdravotníctva na rôznych úrovniach, logicky odchádzajú hľadať lepšie pracovné podmienky najmä do blízkeho zahraničia. Pracovným podmienkam mladých lekárov a problémom pri atestácii sa budeme venovať v ďalšom článku.
Ministerstvo školstva avizovalo, že uvoľní financie na to, aby lekárske fakulty v krajine mohli prijať o 150 slovenských študentov viac. Docent Kuchta podotýka, že lekárske fakulty každoročne prehodnocujú systém výučby, počty študentov aj počty učiteľov a je presvedčený, že všetky v uplynulých rokoch prijímali adekvátny počet študentov vzhľadom na svoje kapacity. „Ak sa zrazu zvýši počet študentov na konkrétnej fakulte, tá sa bude musieť za plného chodu adaptovať personálne, priestorovo aj kurikulárne,“ hovorí. To je ale zložitý proces, ktorý nemusí byť vždy úspešný. Súvisia s tým aj podmienky praktickej výučby v nemocniciach.
Po štúdiu odchádzajú
Prezident SPS si myslí, že podmienky praktickej výučby sa v uplynulých rokoch zhoršili kvôli tomu, že rozvoj na Slovensku bol pomalší ako v iných krajinách a nároky pacientov sa zvýšili. Moderné technológie pri praktickej výučbe môžu byť len parciálne nápomocné a práve pacienti sú veľmi potrební. „Tak ako živého učiteľa nenahradí umelá inteligencia, tak ani reálneho pacienta nedokáže plne nahradiť simulátor či virtuálny model,“ hovorí Kuchta.
Svoju rolu podľa neho má aj nedostatočná stimulácia a preťažovanie odborných asistentov na klinických pracoviskách. Len veľká dávka entuziazmu mnohých odborných učiteľov nestačí. Samostatnú kapitolu tvoria priestorové podmienky v konkrétnych univerzitných nemocniciach.
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová súhlasí, že zvýšiť počet študentov na lekárskych fakultách nie je vhodná cesta. „Nemôžeme znižovať latku úrovne uchádzačov, na medicínu treba mať určité predpoklady a ani školy nemajú veľa možností, ako zvládnuť viac študentov,“ povedala Orosová v diskusii pri okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka. Myslí si, že treba hľadať cestu, ako si na Slovensku absolventov udržať. Niektorí podľa nej odchádzajú prakticky hneď po promócii. Viaceré zahraničné nemocnice robia nábor lekárov už na slovenských vysokých školách.
Mohlo by vás zajímat
Aj ďalší odborníci si myslia, že navýšenie počtu študentov medicíny negarantuje navýšenie počtu lekárov na Slovensku, pretože každoročne stúpa počet mladých lekárov odchádzajúcich po škole do zahraničia. Podľa prieskumu, ktorý každoročne medzi medikmi uskutočňuje Health Care Institute, o odchode do zahraničia v roku 2023 uvažovalo 25 percent študentov.
Aké financovanie, také zdravotníctvo
Na to, aby viac absolventov medicíny na Slovensku ostávalo, je podľa prezidenta SPS Kuchtu potrebné skvalitniť zdravotníctvo, aby nebolo podfinancované, aby sa dodržiavali medzinárodné a národne štandardy v personálnom zabezpečení, aby boli nemocnice a ambulantné pracoviská dobre vybavené a poisťovne uhrádzali zdravotnú starostlivosť podľa skutočných nákladov. Tiež treba, aby spoločnosť inak nazerala na zdravotníkov – nie ako na „sluhov“.
„Na Slovensku máme veľmi rozličnú sociálno-ekonomickú úroveň, zhoršujúcu sa smerom na východ. Tu musí byť iný meter na hodnotenie, financovanie a podporu zdravotnej starostlivosti. Nielen u nás, ale v celej Európe je nedostatok zdravotníckych pracovníkov,“ hovorí pediater z Košíc s tým, že nejde len o lekárov, ale najmä o sestry. Krajiny sa snažia získať týchto zdravotníkov a ich prácu tým, že si navzájom konkurujú. Preto podľa Kuchtu nebudú mať „kozmetické úpravy“, ako navýšenie počtu slovenských študentov na lekárskych fakultách, dostatočný efekt na zvýšenie počtu ľudí, erudície a výkonov v zdravotníckom systéme. „To je úloha celej krajiny a musí sa riešiť v spolupráci viacerých rezortov s neoddeliteľnou politickou zodpovednosťou,“ podotkol Milan Kuchta.
Námestník Univerzitnej nemocnice Martin (UNM) pre chirurgické disciplíny Dalibor Murgaš pre Zdravotnícky denník povedal, že systém vzdelávania budúcich lekárov sa na Slovensku za minulé desaťročia zásadne nezmenil. „Ak chceme budúcich lekárov lepšie pripraviť pre prax, zmena je nevyhnutná, hlavne čo sa týka praktickej výučby. Študenti stále absolvujú praktickú výučbu vo veľkých skupinách s jedným učiteľom. Nedostatočné financovanie zdravotníckeho školstva neumožňuje fakultám navýšiť počty pedagogických úväzkov pre lekárov v nemocniciach, ktorí by sa študentom mohli venovať,“ upozornil. Ak sa zvýšia počty študentov a nenavýšia sa počty pedagogických úväzkov lekárov, kvalita praktickej výučby sa podľa neho zníži. Tiež tvrdí že je potrebná revolučná zmena tejto výučby, ktorá by umožnila reálne zapojenie medikov do poskytovania zdravotnej starostlivosti už počas štúdia. „Ako sa to dá, môžeme vidieť v mnohých krajinách, napríklad v Holandsku. Na to je však potrebná vôľa a veľa peňazí. A na Slovensku chýba oboje,“ tvrdí námestník UNM.
Myslí si, že jedinou správnou cestou, ako na Slovensku zabezpečiť dostatok lekárov, je zlepšiť podmienky na prácu a podmienky na ďalší profesionálny rast. Na zlepšenie podmienok je ale nevyhnutné dofinancovať zdravotníctvo. „Chcete zdravotníctvo ako vyspelé európske krajiny? Financujte ho ako vo vyspelých európskych krajinách,“ vyzýva docent Murgaš.
Kapacity nemocníc
Univerzitné nemocnice, ktoré realizujú praktickú výučbu medikov, v súvislosti s navyšovaním ich počtu poukazujú na to, že viac praxujúcich medikov nemusia pracoviská zvládnuť personálne, priestorovo ani časovo. Viac medikov bez navýšenia výukových kapacít nevyhnutne zníži kvalitu praktickej výučby. Ako pre Zdravotnícky denník poznamenala hovorkyňa Fakultnej nemocnice F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje, pri navýšení počtu medikov je potrebné vopred pripraviť všetky segmenty ich klinickej stáže na jednotlivých pracoviskách, vrátane určenia zodpovedných lekárov za ich vzdelávanie, aby bola stáž zmysluplná a aj medici boli spokojní. Najväčší problém vo väčšine univerzitných nemocníc, kde sa realizuje prax medikov, je ale podľa Maťašeje nedostatok stredného zdravotného personálu. Vybrané ustanovenia zákonníka práce predstavujú pre plynulosť práce zásadné obmedzenie.
To, že na Slovensku, ale aj v iných krajinách, chýba množstvo lekárov, podľa Maťašeje súvisí so starnutím populácie, silnou feminizáciou odvetvia, ako aj samotnou náročnosťou štúdia a kvalitou vzdelávania. Dodáva, že treba zvážiť možnosti využívania kapacít zdravotníckych zariadení, ale aj počty zahraničných študentov na slovenských lekárskych fakultách a v neposlednom rade pozitívne komunikovať a budovať v mladej generácii zodpovednosť k vlastnej krajine.
Čo s diplomovkami?
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) spomínal aj možnosť zrušiť medikom diplomové práce. Prezident pediatrickej spoločnosti Kuchta to nepovažuje vôbec za prínosné. „Nie je to veľká záťaž pre absolventa lekárskej fakulty, ktorý už má skúsenosti s písaním napríklad seminárnych prác počas štúdia. Budúci lekár sa písaním a obhájením diplomovej práce, tak ako každý vysokoškolský absolvent, naučí v dnešnej ´preinformatizovanej´ dobe orientovať v odbornej literatúre, vedieť z nej extrahovať podstatné a relevantné informácie, vedieť formulovať svoje názory na základe preštudovanej literatúry,“ hovorí. Myslí si, že lekár sa musí vzdelávať celý život a tieto schopnosti, nadobudnuté na vysokej škole, mu pomôžu. Súčasťou atestácie v konkrétnej špecializácii je navyše obhajoba atestačnej práce.
„Lekár je aj verejný činiteľ, musí vedieť komunikovať s ľuďmi, musí mať odborné vedomosti podporované celoživotným štúdiom, musí vedieť zaujať stanovisko a vedieť sa jasne a zodpovedne vyjadrovať aj formálne,“ vysvetľuje prezident SPS. K jeho názoru sa prikláňajú aj ďalší odborníci, ale nie všetci. Námestník martinskej nemocnice Dalibor Murgaš by v tom, že by sa medikom zrušili diplomové práce, problém nevidel a hovorí, že by to „určite nikomu nechýbalo.“ Hovorkyňa Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave Dana Kamenická doplnila, že to tak funguje aj v niektorých iných krajinách.
Skúsenosti s mladými lekármi
V NÚDCH, ktorý tiež realizuje praktickú výučbu budúcich lekárov, zastávajú názor, že už počas štúdia by mali byť medici zameraní na svoj „vyvolený predmet“ a venovať sa mu na letnej alebo predštátnicovej praxi. Dana Kamenická priblížila, že nemocnica sa stále snaží zlepšovať podmienky na vzdelávanie medikov. „Napríklad v závere minulého roka sme na klinike detskej chirurgie otvorili novú učebňu chirurgických klinických zručností pre študentov tretieho až šiesteho ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. V novej učebni si môžu študenti vyskúšať a natrénovať základné chirurgické zručnosti na modeloch a trenažéroch. Vďaka novej modernej forme vzdelávania sa vedia lepšie pripraviť na budúcu náročnú prax bez stresu a obáv. Nácvik na trenažéroch a práca s chirurgickými nástrojmi tak môžu prebiehať v pokojnom prostredí pod dohľadom skúsených pedagógov rovnako, ako je to štandardom aj v zahraničí,“ tvrdí. Prípadný vyšší počet medikov detská nemocnica podľa nej zvládne, no nezabúda dodať, že bude treba posilniť výukové kapacity, aby sa lekári mohli plne venovať študentom a zároveň aj pacientom.
Dalibor Murgaš priblížil, že podľa jeho skúseností väčšina študentov aj mladých lekárov chce v rámci praxe čo najrýchlejšie nadobudnúť čo najviac vedomostí, skúseností a praktických zručností. „Sú to ambiciózni mladí ľudia, ktorí chcú rýchlo profesionálne rásť a byť dobrými lekármi. Práca s takýmito ľuďmi je vždy zaujímavá a motivujúca. Samozrejme vždy sa nájdu aj takí, ktorých by ste vo svojom tíme nechceli mať. Pasivita, nezáujem, nevhodné správanie a chýbajúce základné komunikačné zručnosti sú základné nedostatky, s ktorými sa u niektorých študentov stretávame. Vtedy si vždy pomyslím, že na jeho mieste mohol byť iný schopný študent, ktorý sa žiaľ na medicínu nedostal,“ hodnotí Murgaš prácu s medikmi.
Zástupcovia rezortu zdravotníctva na sociálnej sieti konštatovali, že na Slovensku pribudne každý rok takmer 800 absolventov lekárskych fakúlt, ale len 60 percent z nich sú slovenskí študenti. „Zvýšenie počtu medikov poskytne viac príležitostí slovenským študentom na štúdium medicíny, čo následne prispeje k posilneniu slovenského zdravotníctva,“ tvrdia. Proti navýšeniu sa postavili aj niektorí opoziční politici. Podľa zdravotníckeho experta Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Petra Stachuru „dôjde k zhoršeniu kvality výučby, ktorá je už teraz značne narušená.“ Členovia hnutia konštatujú, že vláda by sa mala zamyslieť nad tým, ako absolventov udržať na Slovensku aj ako ich motivovať vrátiť sa zo zahraničia naspäť do slovenských nemocníc. Slovenské lekárske fakulty prijímajú veľa zahraničných študentov aj z finančných dôvodov. Väčšina z nich však podľa KDH odchádza pracovať späť do zahraničia.
Lucia Hakszer
