Analytik Vlachynský: Poisťovne sa do zisku dostali vďaka dofinancovaniu sektora
Všetky tri verejné zdravotné poisťovne, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, skončili v minulom roku v zisku. Upozornil na to portál ozdravme.sk. Ešte v predminulom roku pritom vykázali súhrnnú stratu v sume takmer 160 miliónov eur. Poisťovne sa do zisku sa dostali až vďaka dofinancovania sektora. V rozhovore pre Zdravotnícky denník to povedal analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský.
Ako hodnotíte, že všetky tri zdravotné poisťovne sa podľa neoficiálnych informácií vlani dostali do kladných hospodárskych výsledkov?
Predbežný odhad je sumárny zisk zhruba 48 miliónov eur. To znie na prvé počutie ako slušná suma, no pri osemmiliardovom trhu to je miera zisku zhruba 0,6 percenta. V podstate akákoľvek aj menšia nekrytá zmena nákladov, ako napríklad aktuálne riešené zvýšenie miezd nelekárskych pracovníkov, celý sektor môže zase veľmi rýchlo preklopiť späť do straty.
Ako je možné, že sa všetky poisťovne dostali do zisku, keď bolo strata z predminulého roka taká vysoká?
Ešte na konci tretieho štvrťroka minulého roka boli všetky tri poisťovne v priebežnej strate, do zisku sa prehupli vďaka dofinancovania sektora.
Je kladné hospodárenie udržateľné aj v tomto roku či v ďalších rokoch?
Rozpočtované zdroje v zdravotníctve v roku 2024 narástli, ale to sa dá povedať skoro o každom roku. Najmä zmeny v mzdách majú potenciál vytvoriť diery aj v rádoch stoviek miliónov eur. Ak niečo takéto vznikne, bude opäť potrebné sektor počas roka dofinancovať. Zjednodušene, finančné plánovanie v slovenskom zdravotníctve je maximálne na mesiace dopredu, preto baviť sa v januári o tohtoročnom výsledku, nehovoriac o ďalších rokoch, je úplne zbytočné.
Na čom závisí, aby poisťovne hospodárili naďalej s kladnými výsledkami?
Príjmy musia byť vyššie, ako náklady. Nad príjmami majú poisťovne minimálnu vládu. Jediné, čo vedia ovplyvniť, je výber či vymáhanie poistného, ale to sú z pohľadu systému skôr centy. Nad nákladmi majú moc len čiastočnú, časť je daná reguláciami a priestor na vyjednávanie sa vznikom úhradovej vyhlášky ešte zúžil. Ak vznikne nový veľký náklad ako bolo napríklad zvýšenie miezd lekárov, nie je v možnostiach poisťovní vykompenzovať takýto náklad bez dofinancovania. No stále existuje nejaký priestor správať sa viac či menej efektívne, či už pri zazmluvňovaní poskytovateľov, alebo v samotnej prevádzke poisťovne. Toto je čiastočne odpoveď na to, prečo výsledky poisťovní nie sú úplne identické.
(mhl)