Foto: Freepik

V medicíne musí byť generačná obmena, niektoré nemocničné pracoviská však tvrdia, že mladých lekárov nepotrebujú

Majú nemocnice motiváciu zamestnávať mladých lekárov a pripravovať ich na atestáciu? Na Slovensku, ale aj v iných krajinách sa stále hovorí o nedostatku lekárov, no na druhej strane, niektoré nemocnice tvrdia, že pre nich nemajú uplatnenie. Prípadne pre nich zamestnávanie nových lekárov nie je nákladovo efektívne. Pre Zdravotnícky denník sa k téme vyjadrili viaceré univerzitné nemocnice a lekári.

Primárny pediater Martin Matejka počas diskusie pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka poukázal: „Riaditelia nemocníc sú tlačení k úsporám mzdových nákladov. Tie bežne tvoria až 90 percent z nákladov nemocníc. Riaditeľ proste nemá motiváciu zamestnávať lekárov. Veď koľko je inzerátov, v ktorých nemocnice hľadajú napríklad pediatra? Proste ich nepotrebujú, napriek tomu, že tvrdíme, že máme málo lekárov,“ povedal Matejka.

Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Monika Krišková skonštatovala, že v nemocnici aktuálne nepociťujú nedostatok lekárov, naopak evidujú viac záujemcov zo strany absolventov štúdia medicíny ako dokážu uspokojiť a ako potrebujú ich pracoviská. „Sú však odbory, kde by sme privítali väčší záujem, dlhodobo menší je napríklad o urológiu či urgentnú medicínu,“ tvrdí. „Posilňovanie našich kliník a oddelení o mladú generáciu lekárov považujeme za mimoriadne dôležité hlavne z dôvodu zabezpečenia kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti pri prirodzenom odchode starších kolegov do dôchodku, keďže výchova a odborná postgraduálna príprava lekára trvá mnoho rokov,“ pripomenula Krišková. 

Hovorkyňa Nemocnice F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje zase priznala, že pravidelná mzdová valorizácia má veľký podiel na nákladoch aj príjmoch od zdravotných poisťovní, takže zvyšovanie počtu lekárov má zásadný dosah na hospodárenie nemocnice. Zároveň však tvrdí, že na zabezpečenie plynulej generačnej obmeny lekárov, aj so zohľadnením prirodzenej fluktuácie, potrebuje nemocnica ročne prijať asi 30 lekárov. „Práve tento rok rokujeme s vyšším územným celkom o možnosti rozšírenia ich počtov v rámci rezidentského programu aj o možnej finančnej spoluúčasti na financovaní ich štúdia. Treba povedať, že pracovný trh a potreby mladých ľudí sa stále vyvíjajú a my sa im jednoducho musíme prispôsobovať, ak chceme uspieť,“ zhodnotila. 

Podujatie pre mladých lekárov

Podľa námestníka Univerzitnej nemocnice Martin (UNM) pre chirurgické disciplíny Dalibora Murgaša snaha minimalizovať nárast mzdových nákladov nie je dôvod na to, aby v nemocnici nezamestnávali nových mladých lekárov. „Nových lekárov prijímame neustále – na uvoľnené miesta po lekároch, ktorí odišli do dôchodku, na materskú alebo do iného zdravotníckeho zariadenia. Rovnako prijímame nových lekárov na pracoviská, ktoré sa rozširujú a zväčšujú objem poskytovanej starostlivosti, ako je napríklad chirurgia, rádiológia, maxilofaciálna chirurgia, anesteziológia,“ tvrdí.

Motiváciu zamestnávať mladých lekárov majú podľa hovorkyne Dany Kamenickej aj v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave. Každý rok pre nich organizujú Kramárenský deň klinického výskumu, počas ktorého títo lekári prezentujú výsledky svojej práce najskôr na pôde nemocnice, neskôr na medzinárodných odborných podujatiach. „Naučia sa vypracovať kvalitný abstrakt, diskutovať o probléme a postaviť sa nielen k pacientovi, ale tiež sumarizovať výsledky a spraviť terapeutický záver,“ hovorí Kamenická.

S mladými lekármi sú v NÚDCH spokojní. „Napríklad na Klinike detskej hematológie a onkológie NÚDCH v minulom roku atestovalo šesť lekárov a všetci chcú ostať pracovať na našich pracoviskách. Spokojnosť je obojstranná, lekári s mladými kolegami majú výborné skúsenosti, lebo sa chcú učiť a veľa na sebe pracovať,“ hovorí Kamenická.

Potreby a požiadavky lekárov sa menia

Mnohí absolventi medicíny však z rôznych dôvodov túžia zo Slovenska odísť (téme sme sa venovali v predchádzajúcom článku). Podľa vyjadrení medikov a mladých lekárov sa preto, aby ich v krajine zostalo viac, musí zlepšiť pracovné prostredie, možnosti kariérneho rastu a sebarealizácie. „V rámci spätnej väzby, ktorú sme od študentov získali, už nie je primárnou príčinou odchodu absolventov finančné ohodnotenie. Okrem iného je potrebné vnímať potreby mladých ľudí, ktoré sa v čase menia,“ hovorí Ružena Maťašeje z Rooseveltovej nemocnice. Zamestnávateľ v súčasnosti podľa nej musí zabezpečiť pre zamestnancov aj doplnkové služby. „Napríklad pre mladé rodiny máme vybudovanú vlastnú materskú škôlku, vybudovali sme moderné vzdelávacie centrum, na celoživotné vzdelávanie máme k dispozícii aj našu vlastnú lekársku knižnicu,“ hovorí o tom, ako sa v nemocnici snažia udržať lekárov.

S prípravou mladých lekárov začali len minulý rok na internej klinike. „Ako problém v špecializačných prípravách vnímame dĺžku povinných cirkulácií v rámci prípravy mimo vlastného pracoviska, a to aj v prípade, že sa jedná o lekára z kliniky, ktorý by si mohol danú prax v odbore získať na vlastnom pracovisku,“ povedala o atestácii lekárov hovorkyňa banskobystrickej nemocnice.

Martin Matejka zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti v diskusii Zdravotníckeho denníka povedal, že veľa starších lekárov nemá čas ani chuť venovať sa mladším. Kritizoval aj podmienky pri atestáciách mladých lekárov. „V nemocniciach chýbajú pacientske lôžka, na ktorých by sa medici učili. Špecializačné programy trvajú zbytočne dlho. Napríklad v pediatrii trvá štyri roky, ale nedal by sa zvládnuť za tri roky pri vyššej kvalite?“ pýta sa.

Problémy s atestáciami

Podľa Matejku v nemocniciach bežne odďaľujú čas atestácie mladého lekára, kvôli čomu má nižší plat. „Pred 20 rokmi bola požiadavka čo najrýchlejšej atestácie, aby bol mladý lekár nástupcom starších kolegov a mohol samostatne pracovať. Dnes je to naopak a svoju rolu zohráva aj strach, že po atestácii lekár hneď odíde do zahraničia,“ dodal pediater.

Prezident Slovenskej pediatrickej spoločnosti (SPS) Milan Kuchta si myslí, že atestačné prípravy v jednotlivých odboroch sú prevažne adekvátne dlhé. Vychádzajú aj z európskej legislatívy, ktorá tieto dĺžky harmonizuje. „Jednotlivé odbory majú náplne, ktoré z veľkej časti reflektujú medzinárodné, najmä európske podmienky a potreby. Nie je ich potrebné zásadne meniť a najmä nie skracovať. Každá špecializačná príprava má svoje špecifiká, postupnosti a čas na získavanie skúseností. Spoločnosť predsa chce mať kvalitných odborníkov, určite aj v citlivej oblasti zdravotnej starostlivosti, a asi nechce ´rýchlokvasených´ absolventov vysokých škôl,“ tvrdí.

Problémy prezident SPS vníma v mnohých oblastiach. V rámci atestácie a špecializačného vzdelávania lekárov upozorňuje: „Ak má lekár jednu atestáciu, zvýši sa mu primerane tomu plat. Ak má ďalšiu, nadstavbovú špecializáciu či certifikovanú pracovnú činnosť, plat sa mu už ´tabuľkovo´ nezvyšuje. To je často demotivácia na získavanie ďalšej špecializácie, takzvanej nadstavbovej atestácie. „Napríklad pri základnej atestácii v pediatrii môžu byť nadstavbou detská kardiológia, detská neurológia, detská endokrinológia a ďalšie.

Ani s prípravou ambulantných lekárov to nie je ružové. Odborníci pri okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka poukázali aj na problémy v rezidentskom programe, ktorého pôvodnou ideou bolo práve vychovávať lekárov do ambulancií. Počas rokov jeho existencie sa však zmenil a degradoval.

„Nešťastným zásahom do tohto programu nám bola zobratá možnosť zamestnať lekára a tak si vychovať nasledovníka,“ konštatoval v diskusii Martin Matejka. Všetko sa podľa neho presunulo do nemocníc. Napriek tomu si myslí, že rezidentský program je dobrý, len ho treba znova vrátiť k pôvodnej myšlienke.

Lucia Hakszer