Funkčný vývoj mozgu končí okolo 25. roku. Rozvíjať a stimulovať jeho funkcie sa však dá celý život
Bez zdravého mozgu niet zdravia. To je mottom tohto ročníka celosvetovej kampane Týždeň mozgu, ktorá sa koná od 11. do 17. marca. Jej cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na ľudský mozog, jeho činnosť, možné ochorenia a na význam cvičení na podporu činnosti mozgu.
Mozog potrebuje starostlivosť, keďže spolu s nervovým systémom riadi fungovanie celého tela. Dáva schopnosť vnímať svet naokolo, cítiť emócie, pamätať si, učiť sa a sústrediť sa. Zdravý mozog je preto zásadný pre prežitie plnohodnotného života.
Významnú úlohu v tom, ako bude mozog pracovať počas života, zohráva jeho štrukturálny vývoj v období pred, okolo a krátko po narodení. „V tom čase je mozog najtvárnejší a najcitlivejší voči stimulácii, rané zážitky preto môžu významne ovplyvniť ďalší život jednotlivca. Funkčný vývoj mozgu sa však deje ešte roky po narodení – odhaduje sa, že asi do 25. roku života,“ informuje Odbor podpory zdravia a výchovy k zdraviu Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Počas dospievania dozrievajú mozgové funkcie ako myslenie, pamäť, priestorová orientácia, pozornosť či predstavivosť. „U detí je preto potrebné stimulovať mozgové funkcie postupne, s ohľadom na ich vek a čo najpestrejším spektrom činností. Treba si pritom dať pozor, aby sme ich nepreťažovali. Aj v dospelom veku stále máme potenciál rozvíjať svoje mozgové funkcie vďaka plasticite – prispôsobivosti mozgu, a to prostredníctvom ich stimulácie a pravidelného tréningu,“ konštatujú pracovníci úradu.
Fungovaniu mozgu podľa odborníkov škodí nedostatočný pohyb a sedavý životný štýl, nekvalitný spánok alebo jeho nedostatok. Chronický nedostatok spánku totiž poškodzuje pamäť a únava znižuje schopnosť koncentrácie. Pre mozog nie je dobrý ani dlhodobý a chronický stres alebo nedostatočná socializácia a trávenie neprimeraného množstva času osamote. Dĺžka trávenia času v spoločnosti iných, ktorá konkrétnemu človeku je alebo nie je príjemná, je samozrejme u každého individuálna, no faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie mozgu bez výnimky, sú nadmerné užívanie alkoholu, fajčenie, ale aj dlhodobé pesimistické myslenie. Práve to môže byť zdrojom škodlivého chronického stresu.
Mozgu podľa ÚVZ naopak prospieva kvalitný spánok – tomu môže pomôcť vytvorenie pravidelného spánkového režimu. Taktiež vyvážená strava s dostatkom tekutín. Ak je telo zásobené tekutinami, mozog je dostatočne prekrvený a nervové bunky navzájom dobre komunikujú. Keď je telo dehydrované, kognitívne funkcie môžu byť narušené. Mozog spotrebúva veľa energie a najlepšiu výživu mu poskytnú potraviny obsahujúce dostatok vitamínu E, ako sú rastlinné oleje, semená, avokádo či orechy. V pestrofarebnom ovocí a zelenine sa nachádzajú dôležité antioxidanty vrátane vitamínov A, C, D, E a K. Rovnako vhodné sú ryby obsahujúce omega-3 mastné kyseliny, tmavozelená listová zelenina, ako napríklad kel, špenát a mangold. Všetky strukoviny môžu pomôcť stabilizovať hladinu cukru v krvi, a tým zabezpečiť priebežné dodávky potrebnej energie aj do mozgu. Stimulovať duševnú bystrosť pomáha aj kofeín, konzumovaný s mierou predovšetkým v káve, čaji a horkej čokoláde.
Mohlo by vás zajímat
Rovnako dôležitá je pravidelná fyzická aktivita. „Pohybom sa zvyšuje mozgová výkonnosť. Ideálny je pohyb na čerstvom vzduchu. Mozog je pri fyzickej aktivite viac prekrvený, a teda viac okysličovaný a zásobovaný živinami,“ vysvetľujú odborníci z ÚVZ. Psychické aj fyzické zdravie podľa nich podporuje pobyt v prírode aspoň dve hodiny týždenne. Aktivitu je vhodné striedať s krátkymi prestávkami, respektíve pravidelným oddychom počas dňa. „5- až 10-minútové mikroprestávky zmierňujú únavu – prospieva pohľad z okna, chôdza po schodoch, hlboké dýchanie, krátka meditácia,“ tvrdia. Ľudia niekedy majú tendenciu nechať sa „zahltiť“ modernými informačnými a komunikačnými technológiami, respektíve nechávať ich zbytočne zapnuté a celé hodiny pasívne sledovať dianie online. Na mozog však pozitívne vplýva používať technológie len v nutnej miere a namiesto toho sa venovať aktivitám, ktoré nám prinášajú príjemné pocity. Vhodným mechanizmom môže byť určiť si vo svojom byte, ale ak sa dá, tak aj v pracovnom prostredí zóny bez akýchkoľvek technológií.
A samozrejme, mozog treba udržiavať aktívny a nenechať ho „zlenivieť“. Prospieva mu akákoľvek aktivita – komunikácia, udržiavanie sociálnych vzťahov, literatúra, nové podnety, kultúra, umenie, pestovanie koníčkov, spoločenské hry či učenie cudzích jazykov. Výkon pamäti sa môže vekom znižovať, preto ju treba stále trénovať. „Dôležité je používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu. Skúste svoj mozog priebežne stimulovať napríklad vedomostnými súťažami, rébusmi, krížovkami, sudoku, pexesom alebo šachom. Vedecké dôkazy o miere prospešnosti obdobných aktivít sú možno nejednotné, no mozgu nimi určite neublížite,“ vyzývajú verejní zdravotníci. Počas Týždňa mozgu 2024 každý deň zverejňujú na sociálnej sieti ÚVZ SR novú úlohu na „precvičenie mozgových závitov“.
Slovenská Alzheimerova spoločnosť, ktorá je na Slovensku hlavným gestorom kampane zverejnila aj kalendár podujatí, organizovaných tento týždeň v celej krajine „Týždeň mozgu je skvelá príležitosť naučiť sa viac o našom mozgu, jeho zdraví a vede za ním. Môžete sa dozvedieť viac o tom, ako mozog funguje a prečo je pre naše zdravie kľúčový. Pomáha to zvyšovať povedomie o výskume mozgu a jeho prínosoch,“ tvrdí Alzheimerova spoločnosť. Jednotlivé aktivity sa tiež snažia zvyšovať povedomie o mozgovom zdraví, o tom, ako predchádzať jeho ochoreniam a liečiť ich. Majú motivovať mladých ľudí k záujmu o vedeckú kariéru a zdôrazňujú dôležitosť financovania vedy pre pokrok. Dôležité je tiež pripomínať si, že výzvy v oblasti zdravia mozgu sú globálne a vyžadujú si medzinárodnú spoluprácu.
(luh)
Lucia Hakszer
