Lepšia kontrola poisťovní a kvality v zdravotníctve. Čo očakávajú od nového šéfa ÚDZS zdravotníci a analytik?
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) od prvej polovice februára tohto roka vedie bývalý minister zdravotníctva a patológ Michal Palkovič. Ide o inštitúciu, ktorá okrem iného dohliada aj na kvylitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v krajine. Zdravotnícky denník sa preto obrátil na zdravotnícke združenia, lekárov a analytika s otázkou, čo očakávajú od nového predsedu.
Exminister a patológ Palkovič na poste predsedu vystriedal Renátu Bláhovú ešte na začiatku februára tohto roka. Nový predseda úradu v rozhovore pre Zdravotnícky denník povedal, že jeho prioritami v úrade je posilnenie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie a tiež dohľadu nad zdravotným poistením.
Kvalita aj personálne náklady
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský pre Zdravotnícky denník hovorí, že úrad by mal sa miesto riešenia politických otázok, ako je otázka zisku v zdravotníctve, zamerať na to, k čomu bol pôvodne pred 20 rokmi stvorený. „A síce stane sa nezávislým dozorcom a rozhodcom v otázkach kvality v zdravotníctve z hľadiska medicínskeho, ale aj zazmluvnenosti, čakacích dôb a ďaľších aspektov naplnenosti základného balíka verejného zdravotného poistenia,“ vysvetľuje Vlachynský.
Podľa jeho slov by to nemalo byť len ex-post v zmysle kontroly už poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale nový šéf úradu má byť aj lídrom v diskusii o nastavení sledovateľných a záväzných kritérií kvality v slovenskom zdravotníctve, ktoré v ňom chýbajú.
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Rastislav Zanovit tvrdí, že ÚDZS by mal v prvom rade dbať na to, aby sa zdroje, ktoré sa vyberú na daniach, distribuovali spravodlivo. „Personálne náklady tvoria v súčasnosti väčšinu nákladov všetkých poskytovateľov. Nie je možné, že niektorí poskytovatelia, aby zabezpečili mzdové nároky, generujú dlhy a niektorí nie, respektíve nedokážu mzdové nároky naplniť,“ myslí si Zanovit.
Dlhoročnou anomáliou je podľa neho rozdiel v odmenách na jedno lekárske miesto v porovnaní medzi jednotlivými špecializáciami a taktiež medzi všeobecnou ambulantnou sférou, kde vníma dlhoročné podfinancovanie segmentu všeobecných lekárov pre dospelých v porovnaní s lekármi pre deti a dorast. „Boli by sme radi, pokiaľ by sa nový pán predseda oboznámil s našou úhradovou legislatívou, ktorá okrem iného má potenciál riešiť aj z roka na rok klesajúci počet ambulancií,“ dodáva predseda ZVLD.
Mohlo by vás zajímat
Lepšia kontrola zdravotných poisťovní
Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková pripomína, že úrad má jasne vymedzené kompetencie, ale posledných osem rokov sa často venoval iným činnostiam než tomu, na čo bol založený. „V popredí práce nového predsedu by mala byť dôsledná kontrola činnosti zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Týka sa to medicínsky správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale aj upozorňovania na nedodržiavanie zákonnosti všetkými zložkami slovenského zdravotníctva,“ tvrdí.
Druhou oblasťou by podľa jej slov malo byť dôsledné nastavenie parametrov ambulantnej a nemocničnej siete, jej aktívna kontrola zo strany úradu a kontrola dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Tretia časť činnosti by sa mala podľa Paluškovej týkať ekonomických rámcov reálneho financovania všetkých segmentov slovenského zdravotníctva.
Nový predseda ÚDZS úzko spolupracoval počas svojho pôsobenia vo funkcii štátneho tajomníka a neskôr i ako minister so Zväzom ambulantných poskytovateľov (ZAP). Jeho výkonná riaditeľa Naďa Trenčanská Bedušová preto verí, že zostane verný svojím zásadám a zachová si chuť a ochotu riešiť veci vždy efektívne a konštruktívne. „Od samotného ÚDZS očakávame predovšetkým obnovenie jeho relevantného postavenia ako nezávislého dozorného orgánu, ktorý by mal dohliadať nielen na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj na konanie zdravotných poisťovní a ostatných zainteresovaných inštitúcií,“ tlmočí postoj ZAP Trenčanská Bedušová.
V konečnom dôsledku by mal podľa jej slov aktívne spolupracovať so zástupcami sektoru a stať sa rozhodujúcim arbitrom v prípade nejasných výkladov legislatívy vo vzájomných vzťahoch dozorujúcich inštitúcií a organizácií. „Uvítali by sme, rozšírenie jeho kompetencií do takej miery, aby bol úrad schopný dávať sektoru jednoznačné a relevantné odpovede a odporúčania na otázky a podnety, ktoré by nahradili nezáväzné názory bez právnej záväznosti s odvolaním sa na nedostatočné kompetencie ÚDZS,“ dodáva riaditeľka ZAP.
Stručnejší názor na ÚDZS má prezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení Štefan Zelník. Podľa jeho slov už samotný vznik úradu vyvolával množstvo otáznikov. „Jeho 20 ročné pôsobenie len potvrdilo, že je to úplne zbytočná inštitúcia, ktorú treba zrušiť,“ uzavrel Zelník.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
