Slovensko má nedostatky v systéme krízového riadenia, tvrdia národní kontrolóri. Odhalila ich pandémia či vojna na Ukrajine
Pandémia ochorenia covid-19 či vojna v susednej krajine odhalili výrazné nedostatky súčasného systému krízového riadenia štátu. Vyplýva to z kontroly manažmentu krízového riadenia v rokoch 2020 až 2022, ktorú urobil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Stagnáciu a úpadok oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia majú podľa kontrolórov na svedomí všetky doterajšie vlády, ktoré túto oblasť nepovažovali za prioritnú.
Oblasť civilnej ochrany a krízového riadenia je dôležitou súčasťou každej krajiny. Žiadny štát totiž nemôže byť na každú krízu stopercentne pripravený. Také, ktoré majú dobre nastavený systém riadenia, ich však v konečnom dôsledku zvládajú lepšie. Podľa národných kontrolórov však medzi ne Slovensko nepatrí. Potvrdzujú to aj nedávne krízy ako pandémia ochorenia covid-19, energetická kríza či vojna v susednej krajine a s tým spojená migračná vlna.
„Slovensko má síce výraznú časť územia pokrytého elektronickými sirénami (80 %), ale nemá zabezpečený funkčný systém úkrytov a nemá vytvorenú ani dostatočnú zásobu základných prostriedkov na ochranu obyvateľov. Funkčná využiteľnosť materiálov zo skladov civilnej ochrany je v prípade vzniku mimoriadnej situácie prakticky nulová,“ upozorňuje predseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
Národní kontrolóri preto vyzývajú zodpovedné inštitúcie na prijatie nového modelu krízového riadenia štátu počas mimoriadnych situácií.
Zodpovedné je ministerstvo vnútra
Z kontroly NKÚ vyplýva, že ministerstvo vnútra ako zodpovedný orgán za krízové riadenie nedostatočne vykonávalo v kontrolovaných rokoch koncepčnú, riadiacu a kontrolnú funkciu a svojou nečinnosťou porušovalo zákon o civilnej ochrane, ale aj zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Celá legislatíva je podľa NKÚ nastavená nejednoznačne a nereflektuje na súčasné potreby či aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie v európskom priestore.
„Rezort vnútra nemá nastavený medzirezortný systém spolupráce a koordinácie krízového riadenia v rámci všetkých orgánov krízového riadenia na Slovensku. Nevybudoval informačný systém pre krízové riadenie a v kontrolovaných rokoch neexistoval podrobný plán ochrany obyvateľstva. Zamestnanci ministerstva vnútra napriek jasnej povinnosti nekontrolovali civilné núdzové plánovanie či plnenie úloh v oblasti civilnej ochrany. Počas prierezového auditu NKÚ chýbali viaceré dôležité riadiace dokumenty alebo boli neaktuálne,“ vymenúva NKÚ.
Mohlo by vás zajímat
Významné nedostatky identifikovali kontrolóri tiež v systéme finančného a logistického zabezpečenia. Prostriedky, ktoré krajina vynakladá na opatrenia civilnej ochrany a krízového riadenia, pokrývajú iba obligatórne výdavky. Neexistuje ani celoslovenská databáza materiálu určeného pre ochranu civilného obyvateľstva. Materiál, ktorý sa nachádzal v skladoch, už podľa NKÚ nezodpovedá svojmu účelu, v mnohých prípadoch už bol po životnosti alebo nespĺňa základné technické požiadavky.
Krízové riadenie počas migračnej krízy
Zo záverov celoslovenskej kontroly tiež vyplynulo, že po reforme štátnej správy na okresných úradoch v rámci odboru krízového riadenia zostali jeden alebo dvaja zodpovední zamestnanci. Na úradoch v pôsobnosti krajov je v priemere 13 profesionálov, ktorí okrem civilnej ochrany či krízové riadenia zabezpečujú aj 24-hodinovú službu tiesňovej linky 112. Akákoľvek mimoriadna situácia v rámci jedného okresu si preto bezprostredne vyžaduje nasadenie ľudí z viacerých úradov.
Tak to bolo napríklad aj pri vzniku migračnej krízy po vypuknutí vojny na Ukrajine, kde do činnosti krízového riadenia bolo zapojených viacero zamestnancov z rôznych okresov. „Je preto potrebné urobiť dôslednú analýzu spustenia a výkonu krízového riadenia počas migračnej krízy, a to bezpochyby nielen s dôrazom na personálne zabezpečenie tejto strategickej agendy, ale taktiež na aktuálne materiálno-technické vybavenie všetkých inštitúcií zapojených do krízového riadenia štátu,“ upozornil Andrassy.
Kontrolóri sa pozreli aj na činnosť Bezpečnostnej rady SR, ktorá je stálym iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády. Za významné riziko v jej fungovaní označili neplnenie bezpečnostných opatrení v reálnom čase. Kontrola odhalila problémy spojené s neustálym posúvaním termínov alebo vysoko formálnym odpočtovaním úloh.
(mhl)
Miroslav Homola
