Pred 30 rokmi na Slovensku zaviedli prvý kochleárny implantát. Pomáha ľuďom s ťažkou poruchou sluchu

Pred 30 rokmi, v marci 1994, sa na otorinolaryngologickej klinike v Bratislave uskutočnila prvá kochleárna implantácia na Slovensku. Kochleárny implantát je prístroj, ktorý je určený predovšetkým deťom s veľmi ťažkými percepčnými stratami sluchu alebo s praktickou hluchotou, ktoré majú minimálny alebo žiaden úžitok z používania načúvacích prístrojov.

“Prvým pacientom s kochleárnym implantátom bol chlapec, ktorý ohluchol po užívaní silných antibiotík. Dnes je tento mladý muž docentom jadrovej fyziky na univerzite v Bratislave. Táto implantácia dramaticky zmenila život tohto chlapca,” priblížil prednosta otorinolaryngologickej kliniky v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke Milan Profant, ktorý operáciu vykonal. Pracovisko je súčasťou Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) a vzniklo tam aj prvé slovenské centrum kochleárnej implantácie. V súčasnosti sú v krajine tri implantačné centrá v Bratislave, Košiciach a Ružomberku.

OZ Infosluch, ktoré sa venuje deťom s poruchou sluchu vysvetľuje, že kochleárny implantát je elektronické zariadenie, ktoré sa líši od načúvacieho prístroja. Namiesto toho, aby zosilňoval zvuky ako tradičný načúvací prístroj, vnútorná časť kochleárneho implantátu nahrádza nefunkčné bunky v uchu. Kochlea alebo slimák je malá špirálovitá štruktúra, ktorá mení mechanické vibrácie tekutiny na nervové impulzy. Využíva na to špeciálne nervové bunky, ktoré reagujú na vibrácie tekutiny. Tieto nervové impulzy sú potom cez sluchový nerv vysielané do mozgu, kde sú vnímané ako zvuky, respektíve sluchové vnemy. Tento proces je taký rýchly, že dieťa vníma zvuky prostredia a reč cez kochleárny implantát bez akéhokoľvek nežiadúceho oneskorenia.

Profesor Profant poukázal na to, že ak by pacienti kochleárny implantát nemali, u malých deti by sa nevyvinula reč a komunikačné schopnosti. “U tých starších je porucha sluchu jeden z najvýznamnejších prvkov, ktoré sa podieľajú na progresii neurodegeneratívnych ochorení. Porucha sluchu, ktorá vedie k sociálnej izolácii, strate kontaktov, nezáujmu, je jedna z významných faktorov progresie napríklad Alzheimerovej choroby,” upozornil.

Pri príležitosti 30. výročia prvej kochleárnej implantácie na Slovensku sa konala konferencia, na ktorej sa zúčastnilo aj veľa odborníkov zo zahraničia. “Aj na tomto prípade nepočujúceho chlapca môžeme vidieť ako úžasné veci dokáže medicína. Som hrdý na to, že taký skvelý odborník, akým rozhodne profesor Profant je, nikdy vo svojej húževnatosti nezvoľnil a svojou prácou sa zaradil medzi celosvetovú špičku,” hovorí riaditeľ UNB Alexander Mayer.

Mohlo by vás zajímat

Banskobystrický kraj: Dostatočnú sieť ambulancií v regiónoch by mali zabezpečiť zdravotné poisťovne

V súčasnosti na Slovensku využíva kochleárny implantát viac ako 1000 pacientov. Ich dostupnosť je podľa Profanta na veľmi dobrej úrovni. “Implantovaný je každý, kto to potrebuje, respektíve každý, kto sa dostane k vyšetreniu,” poznamenal. Vysvetlil, že na Slovensku je zavedený skríning sluchu novorodencov, ktorý dokáže prípadnú poruchu odhaliť. Horšia situácia je podľa jeho slov u dospelých. “Vo svete sa hovorí, že najmä u dospelých je veľká podimplantovanosť, že asi len desať percent tých, ktorí to potrebujú, sú implantovaní,” uviedol. Dôležité je preto vzdelávať odborníkov, ale aj verejnosť.

(luh)