Cestu pacienta nastavíme až po reformách, tvrdí rezort. Podľa odborníkov treba rokovať so všetkými aktérmi a určiť jasné pravidlá
Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) chce podľa programového vyhlásenia vlády v najbližších štyroch rokoch určiť a definovať cestu pacienta. Podľa rezortu sa bude cesta pacienta určovať až potom, ako sa dokončia všetky rozbehnuté reformy. Podľa odborníkov a pacientskej organizácie musí pri určovaní cesty pacienta ministerstvo spolupracovať so všetkými aktérmi zdravotného systému a nastaviť jasné pravidlá. Vzorom môže byť napríklad optimalizácia siete nemocníc.
Jedným zo základných pilierov opatrení, ktoré má v najbližších štyroch rokoch pripraviť ministerstvo zdravotníctva, bude podľa programového vyhlásenia vlády určenie cesty pacienta. Cesta pacienta sa podľa vlády nedá adresne nastaviť bez definície nároku pacienta, auditu doplatkov a poplatkov v súlade s legislatívou, nastavením čakacích dôb či aktualizáciou minimálnych sietí poskytovateľov, ktoré jasne určia vecný, časový aj geografický nárok pacienta.
Rokovania už prebiehajú
Cestu pacienta v zdravotníckom systéme považuje samotné ministerstvo sa vyvrcholenie všetkých reforiem, na ktorých pracuje. Ide o reformy ambulantnej siete, optimalizáciu siete nemocníc vrátane čakacích dôb na zdravotnícke výkony, katalóg výkonov, aj zmien v kompetenciách zdravotníckych profesií. „Až po realizácii týchto reforiem je možné správne nastaviť aj cestu pacienta, na ktorej ministerstvo paralelne pracuje, respektíve uvedené reformy a zmeny sú pripravované práve s ohľadom na cestu pacienta,“ uvádza komunikačný odbor rezortu zdravotníctva pre Zdravotnícky denník.
Samotné ministerstvo má podľa programového vyhlásenia vlády určovať cestu pacienta v spolupráci s aktérmi zdravotného systému. Ide o pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne.
Podľa viceprezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Eleny Marušákovej už prebehlo prvé pracovné stretnutie s ministerkou Dolinkovou a jej štátnymi tajomníkmi, na ktorom sa diskutovalo len o základných témach k definovaniu a nastaveniu cesty pacienta. „Veríme, že po finančnej stabilizácii v zdravotníctve sa pristúpi k realizácii a zosúladeniu krokov v rámci nastavovania cesty pacienta tak, ako je uvedené v programovom vyhlásení vlády, že AOPP a pacientske organizácie budú neoddeliteľnou súčasťou pri nastavovaní a realizácii jednotlivých krokov tak, aby pacienti mali garanciu dostupnejšej a kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Marušáková.
Samotné poisťovne k nastaveniu cesty pacienta hovoria, že by mala zohľadňovať reálne okolnosti slovenského zdravotníctva a mala by byť dostatočne konkrétna a jasná pre zdravotníkov, ale aj pre pacientov. Súhlasia pritom s tým, že téma musí byť prediskutovaná aj so samotnými pacientmi.
Mohlo by vás zajímat
Príkladom je reforma siete nemocníc
Samotná cesta pacienta bude zrejme rozdelená na medicínsku a administratívnu časť. Práve druhá fáza bude podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martina Vlachynského náročnejšia. Ide totiž o posúvanie pacienta v rámci systému. „Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je na Slovensku značne fragmentované, schopnosť lekárov posúvať pacientov, typicky v smere všeobecný lekár – špecialista – diagnostické služby – nemocnica, je obmedzená a väčšinou závisí od osobných kontaktov konkrétnych ľudí. Významnú úlohu by mohli hrať poisťovne, tie však dnes reálne nemajú funkčné nástroje na to, aby umiestňovali svojich klientov ku konkrétnym poskytovateľom,“ uvádza pre Zdravotnícky denník.
Podpredseda parlamentného zdravotníckeho výboru Oskar Dvořák (PS) tvrdí, že dobrým východiskovým príkladom, ako možno pristúpiť k ceste pacienta, je aj optimalizácia siete nemocníc, ktorá určuje na čo, kde a v akom čase má pacient nárok. Tieto kritéria sa podľa neho dajú rozvinúť aj na ambulantnú a inú starostlivosť. V praxi by každý pacient mal po optimalizácii presne vedieť, kde nájde potrebnú starostlivosť. Slovenské nemocnice sa už pred vyše rokom dozvedeli, do ktorej kategórie ich ministerstvo zdravotníctva zaradilo. Kategória im umožňuje poskytovať len určitú zdravotnú starostlivosť. Raz za určité obdobie môže každá nemocnica požiadať o prehodnotenie zaradenia a získať aj doplnkové programy vyššej úrovne.
Z odpovedi Dvořáka pre Zdravotnícky denník tiež vyplýva, že o tom, ako by mala cesta pacienta vyzerať, zatiaľ nevedia ani členovia zdravotníckeho výboru. Podľa jedného z jeho členov Petra Stachuru (KDH) je to však evergreen slovenskej zdravotníckej politiky a takmer každá zdravotnícka diskusia sa venuje definovaniu cesty pacienta. Podľa jeho slov treba v rámci cesty pacienta nastaviť jasné pravidlá.
„Je kľúčové vedieť rozlíšiť, či je stav pacienta akútny, semi akútny, alebo znesie dlhší odklad. Zdravotníci by sa mali prioritne venovať akútnym prípadom. Dnes sme v stave, že sa často, z dôvodu zlých nastavení, venujú zdravým ľuďom a robia preventívky, alebo chronicky chorým ľuďom. A v neposlednom rade musíme dopredu posunúť elektronizáciu procesov. Ešte stále nie je etablovaný elektronický výmenný lístok, elektronické nahlasovanie laboratórnych testov a zobrazovacích vyšetrení, stále nie je väčšina zdravotnej dokumentácie v elektronickej podobe. Preto sa kopia duplicitné vyšetrenia, nevieme skontrolovať, aký lekár pacienta vyšetril, k akému záveru a na základe čoho prišiel,“ vysvetľuje Zdravotníckemu denníku Stachura.
Problémy z praxe
Člen parlamentného zdravotníckeho výboru za KDH popísal aj niekoľko problémov z praxe. Podľa jeho slov sa v praxi napríklad stáva, že aj na jednoduchú ortopedickú operáciu, napríklad artroskopiu kolena, sa od pacienta vyžaduje predoperačné vyšetrenie vrátane vzorky moču. Ak to podľa neho niektoré pracoviská robia, mala by zasiahnuť odborná spoločnosť a prísť s jasným odborným stanoviskom. Zároveň podľa neho zlyháva následná kontrola a nikto kompetentný proaktívne nezisťuje postup liečby v tej ktorej ambulancii alebo nemocnici.
Problém podľa neho nastáva aj v nastavení financovania všeobecných lekárov, ktoré je založené len na kapitácii a bonifikácii za prevenciu. „Nemotivujú dostatočne ku starostlivosti o chronických pacientov, o pacientov v zariadeniach sociálnych služieb, ku spolupráci s Agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilnými hospicmi. Dôsledkom je potom posúvanie pacienta k špecialistom a nedostatočná komunitná starostlivosť. U špecialistov zase finančné ohodnotenie za výkon motivuje k častým návštevám, zvytočným vyšetreniam a nezáujme o akútne prípady,“ pokračuje Stachura.
Časť problému je aj v samotných pacientoch, ktorí sa dožadujú rýchleho vyšetrenia, trvajú na vyšetreniach bez jasnej indikácie a nenesú za to žiadnu finančnú zodpovednosť. To spôsobuje napríklad vyťaženosť zdravotníkov a nadspotrebu zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku pripadá vyše 11 návštev v ambulanciách za rok na jedného obyvateľa. „Kým toto nevyriešime, bude veľmi problematické nastaviť cestu pacienta správne,“ dodáva člen zdravotníckeho výboru za KDH.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
